Aký dizajn pre­dá­va a čo sa za ním skrý­va?

Nikola Tokárová / 7. mája 2016 / Lifehacking

Dizajn pre ľudí je séria inte­rak­tív­nych ese­jí, kto­rá vysvet­ľu­je minu­losť, súčas­nosť a pred­ví­da budúc­nosť dizaj­nu. Auto­r­mi sú Daniel Enck­ler a Shaun Ronc­ken.

V roku 1950 vie­dol ame­ric­ký psy­cho­lóg Har­ry Har­low expe­ri­ment, pri kto­rom odde­lil mla­dé opi­ce od ich matiek len pár hodín po ich pôro­de. Kaž­dá opi­ca bola izo­lo­va­ná v kliet­ke, v kto­rej boli dve báb­ky opi­čích matiek. Jed­na báb­ka bola vytvo­re­ná z kovo­vých káb­lov a drža­la fľa­šu s mlie­kom a dru­há bola pokry­tá ume­lou kožu­ši­nou a mala tvar sku­toč­nej opi­ce, avšak nebo­lo pri nej žiad­ne jed­lo. Har­low si pri­ro­dze­ne mys­lel, že opi­ce budú viac pri mode­ly z kovo­vých káb­lov, pre­to­že dis­po­no­val jed­lom. O to viac bol prek­va­pe­ný, keď mlá­ďa­tá pre­fe­ro­va­li reál­nej­šiu ver­ziu báb­ky, napriek tomu, že nepos­ky­to­va­la žiad­ne mlie­ko. Ak boli tie­to báb­ky umiest­ne­né ved­ľa seba, mlá­ďa­tá pili mlie­ko od kovo­vej báb­ky, ale boli viac pri báb­ke z ume­lou kožu­ši­nou.

DCB0A947-63D5-4C22-89E8-E3C8E29FFA5B

foto: haikudeck.com

Napriek tomu, že opi­ce dostá­va­li všet­ko potreb­né, pri dospie­va­ní sa u nich pre­ja­vi­li znám­ky úzkos­ti a agre­si­vi­ty. Z toho jas­ne vyplý­va, že všet­ky stvo­re­nia majú okrem fyzic­kých potrieb aj psy­chic­ké potre­by, kto­ré musia byť napĺňa­né tiež. Har­lo­wo­ve opi­ce ink­li­no­va­li ku kožu­ši­no­vej mat­ke, pre­to­že okrem potra­vy túži­li aj po emo­ci­onál­nom pute.

For­ma, fun­kcia, pocit

Fun­kcia je zákla­dom kaž­dé­ho vyro­be­né­ho pro­duk­tu. Vytvá­ra­me dizajn pre rôz­ne objek­ty, aby sme vyrie­ši­li prob­lé­my našich kaž­do­den­ných potrieb.

Lou­is Sul­li­van vyslo­vil, že for­ma nasle­du­je fun­kciu a fun­kcia je pre väč­ši­nu dizaj­né­rov abso­lút­nym zákla­dom pre objek­ty. Rakús­ky archi­tekt Adolf Loos rozp­ra­co­val túto teóriu do takej mie­ry, že nazval aké­koľ­vek zdo­be­nie zlo­či­nom.

Pozri­me sa naprí­klad na taký objekt, ako je sto­lič­ka, kto­rá má spĺňať jas­nú fun­kciu. La-Z-Boy kres­lo je vytvo­re­né pre kom­fort a rela­xá­ciu, všet­ky jeho vlast­nos­ti sú pod­mie­ne­né fun­kci­ou, od nadu­té­ho čalú­ne­nia až po opier­ky pod obo­ma ruka­mi a mož­nosť vyklo­piť si opier­ku pod nohy. Nie­kto­rí by moh­li hovo­riť, že výzor toh­to kres­la, pod­mie­ne­ný fun­kcii, je ška­re­dý.

lazy-boy-chair

foto: giz-img.blogspot.com

Na dru­hú stra­nu, Picas­so­va sto­lič­ka je svo­jou funkč­nos­ťou para­dox­ná, pre­to­že je nemož­né na nej sedieť, a už vôbec nie pohodl­ne. Picas­so nakres­lil návrh bez toho, aby skú­šal zostro­jiť reál­ny pro­to­typ. Funkč­nosť tej­to sto­lič­ky je iba este­tic­ká, jej for­ma sa hrá so vzťa­hom medzi dru­hou a tre­ťou dimen­zi­ou. V skrat­ke, expe­ri­men­tál­ny dizajn Picas­so­vej sto­lič­ky má len veľ­mi málo doči­ne­nia s funkč­nos­ťou.

For­ma a fun­kcia sú uni­ver­zál­ny­mi kon­cept­mi, kto­ré berie do úva­hy kaž­dý jeden návrhár. Avšak je tu ešte jeden fak­tor, kto­rý sa k návrhom nevzťa­hu­je čas­to ako pri­ori­ta s je ním pocit.

zoom_1441737245_CH20153875_Picasso-500x

foto: moma.org

Picas­so­va sto­lič­ka mož­no nevy­vo­lá­va poci­ty, ale tla­čí ľudí, aby sa nad ňou zamys­le­li a pou­va­žo­va­li nad jej este­tič­nos­ťou, per­spek­tí­vou a for­mou.

Ďal­ším kon­tras­tom je Vode­odol­ná sto­lič­ka od Ber­ta Loe­schne­ra. Tá, rov­na­ko ako ďal­šie z tej­to série, nabá­da ľudí, aby vní­ma­li sto­lič­ku poľudš­te­ne. Sta­rá sto­lič­ka, kto­rú nechal nie­kto scho­va­nú na záh­ra­de sa stá­va opus­te­ným sta­rým pria­te­ľom, kto­ré­ho kto­si nechal mok­núť von­ku posled­ných 10 rokov.

monoblocwaterproof

foto: designboom.com

Nie kaž­dý objekt vyvo­lá­va poci­ty tak expli­cit­ne, exis­tu­jú aj výrob­ky, kto­ré spo­lu s ľah­kos­ťou mie­ša­jú fun­kciu, for­mu aj pocit. Sto­lič­ka Shell chair od Han­sa Weg­ne­ra spá­ja fun­kci­ona­li­tu, vyda­re­ný dizajn, kto­rý vychá­dza z pek­ných jed­no­du­chých línií a vyvo­lá­va pocit poko­ja, či dokon­ca rados­ti.

Muž a prí­stroj

Keď spoz­náš nie­ko­ho nové­ho, tvo­je prvé myš­lien­ky prav­de­po­dob­ne nie sú “Ako ten­to člo­vek fun­gu­je?”, ale “Ako sa pri ňom cítim?” a ak sa ťa neskôr nie­kto spý­ta na túto oso­bu, popí­šeš ich osob­nosť.

Mož­no je nezvy­čaj­né apli­ko­vať rov­na­ké atri­bú­ty aj na neži­vé objek­ty, ale keď sa zamys­lí­me nad veca­mi, kto­ré vlast­ní­me, nie všet­ky sú buď prak­tic­ké ale­bo pek­né. Nie­kto­ré vlast­ní­me len pre­to, že sme si k nim vytvo­ri­li puto a dáva­jú nám neja­kým spô­so­bom zmy­sel, či už sa jed­ná o dar­ček od naj­lep­šie­ho pria­te­ľa ale­bo o vstu­pen­ku do kina z prvé­ho stret­nu­tia s naši­mi polo­vič­ka­mi. Tie­to pre­po­je­nia nás pod­ve­do­me ovplyv­ňu­jú, vdy­chu­jú život neži­vým objek­tom.

Coca-Cola-open-happiness1.jpg

foto: business2community.com

Tie­to emo­ci­onál­ne putá sú nevi­di­teľ­nou hod­no­tou súčas­né­ho živo­ta, je to nie­čo, v čom sú reklam­né agen­tú­ry zbeh­lé a sna­žia sa do toho pre­nik­núť. 30 sekun­do­vé spo­ty nevy­po­ve­da­jú o for­me, či fun­kcii, ale sna­žia sa vyvo­lať pocit. Ak rekla­ma fun­gu­je, je to pre­to, že sa jej poda­ri­lo spo­jiť bež­ný pro­dukt so chce­ným poci­tom.

Nie je prek­va­pe­ním, že Chro­bák od Volk­swa­ge­nu, kto­rý sa začal pre­dá­vať v roku 1938 a pro­du­ko­val sa až do 2003 je naj­lep­šie pre­dá­va­ným dizaj­nom v his­tó­rii. Má pria­teľ­sky okrúh­le tva­ry a jeho okrúh­le svet­lá pri­po­mí­na­jú neja­kú kres­le­nú posta­vič­ku. Celý pre­dok Chro­bá­ku vyze­rá, ako­by sa usmie­val. Jeho dizajn je tak prí­ve­ti­vý, že ešte aj Dis­ney sa roz­ho­dol nato­čiť film, v kto­rom je hlav­ným hrdi­nom prá­ve oži­ve­ný Chro­bák menom Her­bie.

6378119VW-Beetle

foto: bestcarmag.com 

Pod­ľa pries­ku­mov dizaj­né­ra Sama Living­ti­na, je naša nák­lon­nosť pre ľud­skú podo­bu Chro­bá­ka zako­re­ne­ná nie­kde hlbo­ko v nás. Kon­zu­men­ti vní­ma­jú pre­dok Chro­bá­ka pod­ve­do­me ako tvár z kto­rej odvo­dzu­jú neja­ký pocit a v tom­to prí­pa­de je to pocit prí­jem­ný.

Zdroj: medium.com, titul­ná foto: medium.com

Pridať komentár (0)