Andrej Stančík: Človek by mal mať právo rozhodnúť o ukončení svojho života (KOMENTÁR)

Autor je poslancom Národnej rady SR za OĽaNO.

Všetci raz zomrieme. Napriek tomuto úplne evidentnému faktu je smrť a umieranie tabu, ktoré sa do popredia dostalo až príchodom Covidu. Je načase sa rozprávať o tom, čo je to dôstojné umieranie a či máme právo dobrovoľne ukončiť život, ak je len utrpením.

Ak nám ale niečo kompletne patrí, je to náš život a naše telo. Veriaci môžu byť presvedčení, že náš život patrí Bohu a len on o ňom môže rozhodovať. Žijeme ale v sekulárnej a demokratickej republike, nie kresťanskej či islamskej teokracii, a preto náboženstvo nemôže vnucovať odpovede na tieto závažné otázky. Koniec koncov, je na každom z nás, ako sa rozhodne.

Viem o desiatkach prípadov, kedy pacient trpel v nekonečnej agónii, bez šance na zlepšenie a uzdravenie. Ak sa niečo stane zvieraťu, ktoré trpí a nemá šancu na vyliečenie, utratenie berieme ako humánne riešenie, ktoré ho zbaví bolesti. Pri ľuďoch ale z nejakého dôvodu akceptujeme dlhé umieranie v bolestiach, napriek vôli pacienta ukončiť ho.

Pri živote je pacient často udržovaný a trpí napriek prianiu seba a najbližšej rodiny o ukončenie jeho nezmyselného trápenia. Lekári a sestry sa bezmocne prizerajú, keďže zákon neumožňuje nič urobiť a utrpenie sa len umelo predlžuje. Je to tragédiou pre zomierajúceho, tragédiou pre rodinu.

Chápem argument o posvätnosti života. Chápem, že človek nie je zviera. Napriek tomu sa pýtam, akú hodnotu má život, ak je len bolestným umieraním bez nádeje na zlepšenie a ak je udržovaný len vďaka zázrakom modernej medicíny, ktoré ale stále nevedia pacienta vyliečiť, len odďaľujú nevyhnutné.

Som presvedčený, že človek by mal mať právo v takomto prípade rozhodnúť o ukončení svojho života a ušetriť bolesť sebe aj svojej rodine.

Eutanáziu vykoná za 30 sekúnd a bezbolestne. Vo Švajčiarsku schválili samoobslužnú „smrtibúdku“

Pri čítaní článku o „kapsule” vo Švajčiarsku budú určite niektorí hovoriť o „nedôstojnosti” takéhoto umierania, no ja sa pýtam, či je dôstojnejšie sledovať celé dni človeka, ktorý nemá nádej na vyliečenie a prežíva silné bolesti.

Chápem, že na Slovensku je táto téma tabu a politicky nepriechodná.

Napriek tomu by sme sa o nej mali seriózne rozprávať. Som si vedomý nástrah tejto témy a argumentov o „šikmej ploche”. Je to téma, ktorá je zároveň veľmi citlivá, a preto k nej treba pristupovať opatrne.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.