Andrej Stančík: Nechodili sme vybliakavať na námestia, nekričali o holokauste a neignorovali opatrenia (KOMENTÁR)

Autor je poslancom Národnej rady SR za OĽaNO.

Urobili sme všetko správne. Dodržiavali sme opatrenia. Dali sme sa očkovať. Často preto, aby sme chránili skôr ostatných ako seba. Aj preto, aby sa lockdown neopakoval. Pretože veda a dáta hovoria jasne – očkovanie chráni životy, zdravie. Zaočkované krajiny tak drastické opatrenia nepotrebujú.

Nechodili sme vybliakavať na námestia a blokovať dopravu. Neignorovali sme opatrenia, nekričali sme o holokauste, nevyhrážali sme sa lekárom, nenapádali sme mobilné očkovacie tímy. Skrátka, správali sme sa zodpovedne a ak by sa tak správali všetci, dnes by sme neboli v lockdowne.

Chránili sme a chránime dokonca aj tých, čo sa chrániť sami odmietli. Pri všetkej úcte, neočkovať sa vo vyššom veku je hranie ruskej rulety so svojím životom. Rozdiel je len v tom, že v tejto rulete nemáte čo vyhrať a môžete všetko stratiť. 

Dnes neočkovaných chránime, aj keď sa sami chrániť nechcú. Čo je horšie, tým, že plnia nemocnice, sťažujú život všetkým. Onkologickým pacientom, ktorým sa nedostáva včasnej starostlivosti, ľuďom, čo mesiace čakajú na operácie, lekárom, ktorí opäť raz v zúfalej situácii zachraňujú, čo môžu. No a presne kvôli týmto zaplneným nemocniciam musíme mať obmedzenia, ktoré bolia všetkých. 

Lockdown je nevyhnutný, pretože tak káže realita a taký je konsenzus odborníkov. Je to záchranná brzda sekundu pred zrážkou. Napriek tomu je nefér. Ako politici ale musíme spraviť všetko preto, aby zaočkovaní mohli čím skôr z neho dostať výnimky.

Áno, ako očkovaní máme plné právo hnevať sa. Urobili sme, čo sme mohli, boli sme zodpovední. Dnes musíme (snáď iba na 2 týždne) trpieť spolu s tými, čo sa očkovať nedali. Musíme trpieť, aby sme chránili tých, čo sa nechránia sami.

Hnev a frustráciu chápem. Snáď najvtipnejšie je, že aj ten lockdown budú najzodpovednejšie dodržiavať práve očkovaní, tak ako sa zodpovedne správali aj predtým.

Nie je to fér, nie je to spravodlivé. No je to správne. Odmenou nám nebudú otvorené reštaurácie či fitká. Odmenou nám opäť raz bude pocit, že v ťažkom boji s pandémiou robíme, čo sa dá, a snažíme sa pomôcť. Chorým, čo dnes končia na ventiláciách, pacientom, čo lapajú po dychu a dúfajú vo voľné lôžko, lekárom, čo už nevládzu a robia, čo môžu.

Dobrovoľne obmedzujeme seba, aby sme pomohli ostatným. Je to ťažké a nefér. Je to frustrujúce.

Ale na výber v tomto boji nemáme.

Zvládneme to.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.