Apple si pozval 18-ročného Slováka do najslávnejšieho kampusu sveta: „Kávu si načapuješ z kohútika cez iPad“

Do Apple Parku v kalifornskom Cupertine sa bežný smrteľník nedostane. Sklenený kruh, ktorý poznáme z keynote prezentácií, je pre verejnosť zatvorený a za posledné roky sa doň z našej časti sveta dostala iba hŕstka ľudí. Tento rok medzi nich pribudol aj jeden osemnásťročný stredoškolák zo Slovenska.

Volá sa Ondrej Gombárik a Apple si ho pozval na svoju vývojársku konferenciu WWDC 2026, podľa všetkého ako jediného účastníka zo Slovenska aj Česka. Popri škole si rozbieha vlastný startup, prvý Apple notebook držal v rukách ako trinásťročný a o pár rokov neskôr stál uprostred miesta, ktoré väčšina z nás pozná len z videí.

Porozprával nám, ako sa medzi tisícku vyžrebovaných vývojárov vôbec dostal, koľko taká cesta stojí, čo ho v najslávnejšom firemnom kampuse sveta najviac prekvapilo a čo si z neho odniesol. A nevynechali sme ani otázku, ktorá dnes visí nad celým Applom.

• Ako sa osemnásťročný Slovák dostane tam, kam verejnosť nesmie?
• Koľko taká cesta cez pol sveta reálne stojí?
• Platí niečo Apple, alebo všetko ide z vlastného vrecka?
• Čo človeka dostane hneď po vstupe do Apple Parku?
• Ako vyzerá jeden deň priamo na WWDC?
• Vládne medzi účastníkmi rivalita, alebo čosi úplne iné?
• Koho všetkého tam môžete stretnúť?
• Čo sa z domáceho gauča cez obrazovku zažiť nedá?
• Udáva Apple ešte stále smer v umelej inteligencii?
• Čo si mladý Slovák odniesol domov najviac?

Máš len 18 rokov, no už rozvíjaš vlastný startup a tento rok si sa dostal na prestížnu konferenciu WWDC 2026. Predstav sa našim čitateľom a priblíž, aká cesta ťa priviedla medzi vybraných účastníkov jedného z najvýznamnejších technologických podujatí na svete.

Som stredoškolák, ktorý si popri škole rozbieha vlastný startup. Technológie a dizajn ma bavili už ako dieťa, prvý Apple notebook som dostal vo svojich trinástich a odvtedy som zahĺbený do sveta technológií.

Prihlásiť som sa na WWDC mohol až tento rok, takže toto bol môj úplne prvý pokus a vyšiel mi hneď na prvýkrát, čomu som spočiatku ani nechcel veriť.

Apple Park je pre väčšinu ľudí miesto, ktoré poznajú len z videí a keynote prezentácií. Aký bol tvoj úplne prvý pocit, keď si tam vstúpil osobne?

Apple Park som, samozrejme, poznal z videí a fotiek, ale ani zďaleka sa to nevyrovná tomu, keď tam človek naozaj stojí. Keď sa predo mnou prvýkrát objavil ten sklenený kruh, dostali ma dve veci. Prvá je rozmer, Apple Park je naozaj obrovský.

Druhá sú detaily. Budova bude mať čoskoro desať rokov a pôsobí ako úplne nová, všetko je vyleštené a čisté, a pri stavbe, ktorá je z veľkej časti vytvorená zo skla, to vidno dvojnásobne.

A potom príroda okolo, ktorá nie je tá typická upravená zeleň ako pri iných korporátnych kampusoch, ale skôr voľná kalifornská krajina s vysokou trávou, s dubmi a s ovocnými stromami. Mal som pocit, že som sa ocitol na inej planéte.

WWDC 2026

GALÉRIA+ 15

Ako funguje proces výberu ľudí na WWDC? Čo si musel spraviť alebo vytvoriť, aby si získal pozvánku?

WWDC je dosť exkluzívna záležitosť, naživo do Apple Parku pozvú približne tisíc vývojárov z celého sveta. Dostať sa tam dá dvoma spôsobmi. Buď výhrou Swift Student Challenge, čo je súťaž pre študentov, alebo „lotériou“ spomedzi vývojárov s aktívnym Apple Developer účtom.

Myslím si však, že Apple aj pri lotérii zohľadňuje určité faktory, takže dôležité je byť aktívny, zapájať sa do diskusií, betatestovať softvér a podobne. Ja som zvolil tú druhú cestu a podarilo sa mi to hneď na prvý pokus.

Kto financuje takúto cestu do Kalifornie? Hradí niečo Apple, alebo si väčšinu nákladov riešil sám?

Samotná účasť na konferencii je pre vyžrebovaných vývojárov zadarmo, Apple si za vstup nepýta ani cent. Všetko ostatné, čiže letenky, ubytovanie, dopravu aj jedlo, si však človek platí sám. Mne s tým veľmi pomohli rodičia, za čo som im naozaj vďačný, pretože bez nich by sa takáto cesta v mojom veku zvládala dosť ťažko.

Koľko približne stojí cesta na WWDC pre mladého človeka zo Slovenska, keď do toho zarátame letenky, ubytovanie, dopravu či jedlo?

Kalifornia, a hlavne Silicon Valley, je extrémne drahá. Nájsť kvalitné jedlo pod dvadsať dolárov je takmer nemožné a ubytovanie blízko kampusu je kapitola sama o sebe, hotely v okolí bývajú kvôli WWDC vypredané dlho dopredu.

Keď sa to celé spočíta, letenky, ubytovanie, dopravu aj stravu, určite sa pohybujeme okolo pár tisíc eur. Aj preto som chcel tento zážitok zúročiť a posunúť ďalej aspoň takouto formou, cez články a obsah, nech odovzdám čo najviac zážitkov, skúseností a vedomostí ostatným ľuďom u nás doma.

Väčšina ľudí pozná WWDC len z online prenosov. Ty si mal možnosť zažiť podujatie priamo na mieste. Ako vyzerá deň účastníka konferencie od prvých ranných hodín až po program mimo oficiálnych prezentácií?

Záleží od dňa, ale zoberme si ten najintenzívnejší, keynote day. Vstával som okolo šiestej, lebo človek je podvedome v napätí, a väčšina ľudí, ktorých som stretol, spala len štyri až šesť hodín. K Apple Parku sme vyrazili pešo ešte pred siedmou, brány sa otvárali o ôsmej a aj tak tam už stál dlhý rad, prvý človek prišiel vraj o pol šiestej.

Cez rad chodili zamestnanci Apple, rozdávali raňajky a vodu a v intervaloch spúšťali legendárny pokrik Dub-Dub D-C. Po bezpečnostnej kontrole nasledovala keynote priamo pred Caffé Macs, potom technickejšia Platform State of the Union, prehliadka samotného Apple Parku, prvotriedny obed a celé to vrcholilo kvalitným networkingom s ostatnými vývojármi, ale aj zamestnancami Apple. Jeden večer sme dokonca mali špeciálnu akciu, premietanie nevydaného filmu v Steve Jobs Theater.

Apple Park patrí medzi najznámejšie firemné sídla na svete a mnohí ho poznajú len z fotografií či videí. Čo na teba po osobnej návšteve zapôsobilo najviac a v čom sa realita líšila od toho, čo si si dovtedy predstavoval?

Áno, je to ešte futuristickejšie, než to pôsobí navonok, ale prekvapili ma hlavne maličkosti. Napríklad to, že úplne všetky dvere, od sklenených vstupných až po tie na toaletách, sa otvárajú bezdotykovo cez senzor, takže celý kampus myslí aj na ľudí s postihnutím.

Kávu si človek načapuje z hliníkového kohútika cez iPad, obrovské sklenené dvere na Caffé Macs vážia takmer dvesto ton a otvoria sa potichu za osem minút. A potom organizácia, všade boli zamestnanci, ktorí robili atmosféru, vtipkovali a spúšťali pokriky.

Mal som pocit, že tu nič nie je náhoda a všetko je premyslené do posledného detailu. Ale aj mimo areálu Apple, v Silicon Valley sa premávali autonómne vozidlá a na každom kroku človek videl kancelárie.

S akými ľuďmi si sa tam zatiaľ stretol? Sú to skôr startupisti, vývojári, študenti alebo ľudia z veľkých technologických firiem?

Bola to naozaj zmes ľudí z rôznych kútov sveta aj oblastí. Stretol som sólo vývojárov, zakladateľov startupov, študentov aj ľudí z veľkých firiem, a k tomu samotných zamestnancov Apple.

Hneď v hoteli som spoznal Michaela z New Yorku, ktorý robí na fitness appke Bevel, v rade predo mnou stál Yannick z Kanady, čo vyvíja appku pre mestskú dopravu v Montreale, a pod stromom som sa zaplietol do dlhého rozhovoru s britským zakladateľom Chrisom.

Boli tam ľudia z Talianska, Mexika, Poľska, Švédska či Japonska, ale aj starší Američania, ktorí chodia na WWDC od deväťdesiatych rokov. Práve oni ma dostali najviac, bola v nich stále tá rebelská vášeň pôvodných Apple fanúšikov.

Cítiš medzi účastníkmi obrovskú súťaživosť, alebo skôr komunitu ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú?

Jednoznačne komunita. Čakal som možno trochu súťaživosti, ale nestretol som sa s ňou prakticky vôbec. Ľudia si navzájom pomáhali, vymieňali si kontakty a otvorene zdieľali svoje príbehy aj know how.

Apple to ešte aj šikovne podporil, na networkingu boli stoly rozdelené podľa záujmov, takže som si mohol prisadnúť napríklad k ľuďom z oblasti AI a hneď sme mali o čom hovoriť.

Aj jednému veľmi skúsenému talianskemu vývojárovi som pomohol nastaviť skratku v telefóne a on mi to vrátil zaujímavým rozhovorom o svojej práci. Myslím si, že komunita ľudí patrila medzi najväčšie prínosy tejto konferencie.

Apple dnes čelí obrovskému tlaku v oblasti umelej inteligencie. Aký dojem máš po keynote a prezentáciách, pôsobí Apple stále ako firma, ktorá udáva smer?

Po keynote som bol, priznám sa, najskôr sklamaný, čakal som veľkú AI show a tá hlavná novinka, nová Siri, k nám do Európskej únie zatiaľ nedorazí. Lenže čím viac som o tom rozmýšľal a čím viac som sa rozprával so zamestnancami Apple, tým viac mi dávalo zmysel, že to bol vedomý krok.

Apple sa nezapojil do pretekov o najväčší AI model rovnako, ako sa nikdy nehnal za najdlhším zoznamom noviniek. Namiesto toho spevňuje základy, čistí kód a stavia na stabilitu, na ktorej raz tú AI poriadne postaví, alebo na ktorej budú bežať iné aplikácie využívajúce AI.

Apple takmer nikdy nebol prvý, väčšinou nechá konkurenciu prejsť tú drahú cestu a príde až vtedy, keď má hotový produkt. Či mu táto stávka vyjde aj pri AI, ukážu až najbližšie roky, ale z môjho pohľadu to dáva zmysel.

Dokonca som sa rozprával aj s jedným vysoko postaveným zamestnancom Applu, ktorý mi okrem iného potvrdil aj to, že rozhodnutie Apple nezapojiť sa do AI závodu medzi firmami je vedomé.

zdroj: archív Ondrej Gombárik

Milióny ľudí po celom svete sledujú WWDC online, no len malá skupina má možnosť zažiť konferenciu priamo v Apple Parku. V čom spočíva najväčší rozdiel medzi virtuálnym sledovaním a osobnou účasťou na mieste?

Najväčší rozdiel tvoria ľudia a atmosféra, ktorú cez obrazovku človek nezažije. Keynote si viem pozrieť aj doma, ale to, čo nasleduje po nej, mi predtým unikalo.

Deň po keynote sme mali živé prednášky so zamestnancami Apple, ukazovali nám, ako využiť predstavené novinky, my sme sa mohli aktívne zapájať, pýtať a reálne sa na tom podieľať. Mimo týchto aktivít by som však najviac vyzdvihol tie rozhovory s ľuďmi.

WWDC sa často prezentuje najmä ako konferencia pre vývojárov. Do akej miery si však vnímal aj druhú stránku podujatia, a teda priestor na nadväzovanie kontaktov, hľadanie príležitostí a budovanie profesionálnych vzťahov?

Biznisová stránka je tam cítiť hlavne cez networking, vznikajú kontakty, partnerstvá aj príležitosti, a verím, že s viacerými ľuďmi, ktorých som tam spoznal, ostanem v kontakte aj po konferencii. Sám som si odtiaľ odniesol kopu nových známych z celého sveta.

A keďže si popri škole budujem startup aj vlastný obsah, takéto miesto je na budovanie značky a vzťahov ideálne. Nie je to však klasický biznisový event, skôr komunita ľudí, ktorých spája rovnaká vášeň pre technológie a viera, že veci sa dajú robiť lepšie. A dovolia si snívať o veciach, ktoré sú dnes možno ešte nereálne.

Keď sa vrátiš späť na Slovensko, čo bude podľa teba jedna vec, ktorú si z Apple Parku a WWDC odnášaš najviac, profesijne aj ľudsky?

Profesijne si odnášam úplne nový pohľad na to, ako Apple premýšľa, prečo meria úspech inak ako zvyšok trhu a koľko sa dá naučiť z toho, keď firma hrá dlhú hru. Ľudsky sú to ale jednoznačne ľudia.

Nie samotné miesto, hoci je dych berúce, ale tí vývojári z celého sveta a zamestnanci Apple, ktorí s nami otvorene zdieľali svoje príbehy. Najviac mi utkveli v pamäti dvaja starší Američania, v ktorých bolo aj po rokoch vidieť toho snílka a rebela, čo verí, že veci sa dajú robiť lepšie. To som si zobral so sebou domov.

A ešte na záver, mohol by si nám priblížiť, čomu sa venuje tvoj startup?

Volá sa „…je na to appka“ a rozbieham ho spolu s kamarátom Tomášom, ktorý bol mimochodom na WWDC už v roku 2023 ako víťaz Swift Student Challenge, vtedy ako jediný zo Slovenska.

Naším cieľom je pomáhať ľuďom aj firmám naplno využívať umelú inteligenciu a moderné nástroje, aby pracovali efektívnejšie. Berieme to komplexne, od analýzy a návrhu riešení cez ich reálne nasadenie až po vzdelávanie.

V skratke chceme zmeniť spôsob, akým ľudia pristupujú k aplikáciám a technológiám, a ukázať, že na množstvo vecí dnes naozaj už existuje appka. A práve takáto cesta na WWDC je presne ten typ skúsenosti, ktorý do toho celého chceme pretaviť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy