Až 745 000 ľudí na ňu ročne doplatí životom. Nadmerná práca mení štruktúru mozgu a ohrozuje život

Mozog spracúva nespočetné množstvo podnetov, emócií, rozhodnutí a reakcií. Denne čelí obrovskému náporu, no zároveň sa dokáže neuveriteľne prispôsobovať prostrediu. Práve preto sa čoraz viac vedeckých výskumov zameriava na to, ako môžu konkrétne faktory ovplyvňovať jeho fungovanie a štruktúru.

Najnovšia štúdia skúmala vplyv dlhodobého pracovného zaťaženia na mozog a výsledky rozhodne nie sú povzbudivé.

Ako nadmerná práca pretvára náš mozog

Výskum, na ktorom sa podieľali odborníci z juhokórejských univerzít Chung-Ang a Yonsei, prináša presvedčivé dôkazy o tom, že vysoká pracovná záťaž zanecháva stopy nielen na výkonnosti či nálade, ale aj v samotnej štruktúre mozgového tkaniva.

Vedci analyzovali dáta od 110 zdravotníckych pracovníkov, ktorých rozdelili do dvoch skupín: „prepracovaných“ a „neprepracovaných“.

Medzi „prepracovaných“ patrili účastníci, ktorí odpracovali najmenej 52 hodín týždenne. Vyznačovali sa nižším priemerným vekom, vyššou úrovňou formálneho vzdelania a kratšou dĺžkou odbornej praxe. Druhú skupinu tvorili zamestnanci so štandardným pracovným zaťažením.

Vedci pomocou magnetickej rezonancie a pokročilej techniky neurozobrazovania detailne analyzovali mozog a sivú hmotu v rôznych oblastiach.

„Ľudia, ktorí pracovali 52 alebo viac hodín týždenne, vykazovali významné zmeny v oblastiach mozgu spojených s výkonnými funkciami a emocionálnou reguláciou, na rozdiel od účastníkov, ktorí pracovali menej,“ uviedli autori v tlačovej správe.

Výrazné rozdiely zaznamenali najmä v strednom frontálnom gyre – oblasti, ktorá sa podieľa na pamäti, pozornosti, jazykových schopnostiach a plánovaní. Ďalšie štrukturálne zmeny postihli insulu, ktorá prepája vnútorné telesné signály s emočným prežívaním a formuje sebauvedomenie.

Spoluautor štúdie, Joon Yul Choi z Katedry biomedicínskeho inžinierstva na Yonsei University, pre CNN uviedol, že tieto mozgové zmeny by mohli byť „aspoň čiastočne reverzibilné“, ak sa odstránia environmentálne stresory. Zároveň však dodal, že návrat k pôvodnému stavu môže vyžadovať dlhší čas a komplexnú intervenciu.

Riziko mŕtvice a ischemickej choroby srdca

Každá hodina strávená v pracovnom nasadení ovplyvňuje nielen mozog, ale aj cievny systém, ktorý ho zásobuje. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) spolu s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) publikovali v časopise Environment International doteraz najkomplexnejšiu analýzu globálneho vplyvu dlhého pracovného času a ich zistenia sú alarmujúce.

V roku 2016 prispel nadmerný pracovný čas k 745 000 úmrtiam spôsobeným mozgovou príhodou alebo ischemickou chorobou srdca, čo predstavuje 29-percentný nárast oproti roku 2000. Všetci pracovali minimálne 55 hodín týždenne, čo podľa vedcov predstavuje hranicu, pri ktorej pracovná záťaž začína ohrozovať život.

Najviac postihnuté skupiny zahŕňajú mužov (tvorili až 72 % úmrtí) a ľudí žijúcich v oblasti západného Pacifiku či juhovýchodnej Ázie. Kriticky ohrozenou skupinou sa stali pracujúci stredného a vyššieho veku, pričom najčastejšie išlo o ľudí vo veku 60 až 79 rokov, ktorí trávili desaťročia v režime nadmernej pracovnej záťaže.

Dlhý pracovný čas predstavuje silný psychosociálny stresor, ktorý núti mozog fungovať v režime prežitia – často na úkor zdravia. Keď človek dlhodobo prekračuje hranicu pracovnej záťaže, jeho nervový systém reaguje neustálou aktiváciou stresových dráh, ktoré znižujú odolnosť voči ochoreniam. Namiesto adaptácie tak dochádza k chronickému vyčerpaniu, ktoré poškodzuje nielen mozog, ale aj ďalšie telesné funkcie.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking