Bachledka otvorila najdlhší suchý tobogan na Slovensku, vysvetlila aj ničenie tamojších lesov 

Otvorenie Chodníka korunami stromov bol sprístupnený verejnosti už takmer pred dvoma rokmi. Chodník špirálovito stúpa na vežu do výšky 32 metrov, kde sa nachádza vyhliadková plošina s výhľadmi na Belianske Tatry, pieninské Tri Koruny a krajinu Zamaguria. Na tomto mieste sa už od oficiálneho otvorenia chodníka nachádza najdlhší suchý tobogan na Slovensku s dĺžkou 67 metrov. Ten bol bol však otvorený s oneskorením, až toto leto.

Podľa marketingovej špecialistky Martiny Múdrej z BACHLEDKA Ski & Sun, bránila jeho prevádzke stavba novej reštaurácie, ktorá je v tesnej blízkosti. Tá sa však už prehupla do posledného štádia. „Pred nami je zhruba ešte mesiac dokončovacích a rekultivačných prác, stavba samotná ako i jej okolie sa deň za dňom menia a stavenisko postupne mizne z očí návštevníkov,“ vysvetľuje.

„Tobogan samotný má 67m a vedie z vrcholu vyhliadkovej veže (vysokej 32m) nadol, čím návštevníkom skráti cestu na pár sekúnd. Otvorený je denne a vhodný pre všetkých bez rozdielu veku. Dostupný je pre deti od 120 cm. Veríme, že pre návštevníkovo bude takou čerešničkou na torte po peknej prechádzke korunami stromov, ktorú je teraz možné zakončiť zábavnou jazdou suchým toboganom,” dopĺňa M, Múdra.

Turizmus na úkor ochrany prírody 

Chodník korunami stromov je atrakcia, ktorú počas sezóny navštevujú tisíce ľudí. Výhliadka má však aj množstvo odporcov, ktorí atrakciu považujú za masívne narušenie okolitej prírody. Predsa len, ide o stavbu postavenú zo 100 % zdravého dreva, nakoľko kalamitné drevo by na konštrukciu takéhoto typu samozrejme nebolo vyhovujúce.

Ľudia už dlhodobo „Bachledku” kritizujú, že práve kvôli tejto turistickej atrakcii je neprimerane ničená okolitá príroda. My sme sa preto pýtali či vôbec riešia túto problematiku a ako chcú prírode pomôcť sa zregenerovať. 

„Verejnosti sa nepáči ničenie lesov a prírody ako také, s čím sa úplne stotožňujeme. Pri zmene klímy, ktorou prechádza Zem, je dôležité robiť čo najviac opatrení pre zachovanie prostredia pre ďalšie generácie. Aby sa nebúrili ľudia pri informáciách, ktorým nerozumejú ,pokladáme za veľmi dôležité verejnosť vzdelávať. Informácie, ktoré ľudia dostávajú sú často jednostranné, vytrhnuté z kontextu a ľudia im veria,“ hovorí M. Múdra.

Argumentuje aj tým, že väčšina ľudí, ktorí sa k téme vyjadrujú, nebola v Bachledovej doline pred stavbou, nepozná územie a nemá vedomosť, ako vyzeralo prostredie pred jej začatím. 

Toto miesto podľa nich nebolo zalesnené, bola to lúka. Ideou architektov, ktorá zaujala natoľko, že sa teraz realizuje, bola ponechať zeleň na mieste i naďalej a schovať funkcie, ktoré vedenie potrebovalo zabezpečiť pod zem. Tak vznikol finálny návrh objektu, ktorý neruší výhľad na krajinu vytŕčajúcimi budovami a zelenou strechou vracia zeleň tam kde bola (lúku na lúku).

„Stav lesov Spišskej Magury však trápi i nás. Veterná i lykožrútova kalamita sa šíri Spišskou Magurou rýchlo. Stredisko lesy nevlastní, no snažíme sa lesníkom, ktorí majú záujem so záchranou lesov a spomalením lykožrútovej kalamity pomáhať. Spolupracujeme pritom tak s Pieninským národným parkom, ako i s Technickou univerzitou Zvolen, ktorá navrhla súbor opatrení na pomoc lesom Spišskej Magury,” dodáva.

Z navrhnutých opatrení vedenie Bachledky realizovalo osadenie lapačov lykožrútov a výsadbu nových stromov – zmiešaného lesa. Minulý rok sa zase vysadilo 3-tisíc, z tohto v rámci podujatia Deň Zeme 5-tisíc stromov.

Stredisko ako celok postupne presedláva na „zelenú vlnu“ a realizuje postupne rôzne opatrenia, ktoré majú zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Aké presne, chce Bachledka verejnosti komunikovať, až keď budú viditeľné aj v praxi.