Biotech firma tvrdí, že z holubov vytvorila živé drony. Dokážu ich navádzať počas letu

Medzinárodná biotech spoločnosť Neiry, ktorá sa označuje za „deeptech“ firmu s kanceláriami v Dubaji a Moskve, tvrdí, že sa jej podarilo vytvoriť takzvané „bio-drony“.

Podľa jej vyjadrení ide o holuby, ktorým implantovali mikročip na stimuláciu mozgu. Zároveň ich vybavili kamerou, malým riadiacim zariadením a solárnymi panelmi pripevnenými na chrbte. Cieľom má byť schopnosť „navádzať“ vtáka počas letu smerom, ktorý si zvolí človek, píše IFL Science. 

Holuby pritom nie sú v ľudskej histórii žiadnou novinkou. Dlhé roky slúžili ako poštové vtáky a v konfliktoch aj ako spoľahliví „poslíčkovia“. Pripomína to aj fakt, že v súvislosti s Dickin Medals, ocenením udeľovaným zvieratám za službu v ozbrojených konfliktoch, získali holuby výraznú časť medailí.

Ako má systém fungovať? 

Neiry opisuje, že počas letu systém holubovi poskytuje „miernu“ elektrickú stimuláciu, ktorá má spôsobiť, že si začne „vyberať“ určitý smer. Keď stimulácia neprebieha, vták sa má správať prirodzene. Firma zároveň naznačuje, že takto upravené holuby môžu mať v niektorých situáciách výhodu oproti klasickým mechanickým dronom.

Koncept sa opiera najmä o výdrž a energetickú „sebestačnosť“. Holub podľa firmy nepotrebuje výmenu batérií a dokáže za deň preletieť približne 400 kilometrov. Solárne panely majú pomáhať udržiavať systém „online“ a kamera má zabezpečiť prenos alebo záznam toho, čo vták počas letu vidí.

Na čo by mali holuby slúžiť

Firma uvádza, že „bio-drony“ by mohli pomáhať pri vyhľadávaní a záchrane, pri monitorovaní odľahlých oblastí alebo pri kontrolách ťažko dostupnej infraštruktúry. Takéto nasadenie opisuje ako praktické najmä tam, kde klasické drony narážajú na fyzické obmedzenia.

Zakladateľ Neiry Group Alexander Panov v tejto súvislosti tvrdí, že nejde len o holuby. „Našou aktuálnou prioritou sú holuby, ale podľa prostredia alebo nákladu môžu byť použité aj iné druhy,“ uviedol a doplnil, že pripravenosť systému na reálne nasadenie robí túto „variabilitu“ dôležitejšou najmä v situáciách, kde bežné drony nezvládajú podmienky.

Slovákov lákajú skryté klenoty Európy. Masovo objavujú lacnejšie alternatívy k ikonickým destináciám

Etika a ďalšie pokusy

Neiry zároveň tvrdí, že pred experimentmi konzultuje postupy s interným bioetikom. Popri holuboch však spomína aj ďalšie projekty, ktoré pracujú s neuro-stimulačnými čipmi. Jedným z nich má byť pokus s kravami, kde firma skúšala neurostimuláciu v súvislosti so zvýšením produkcie mlieka.

Panov zároveň rozšíril predstavu aj o konkrétne druhy vtákov, ktoré by firma chcela využiť podľa typu úlohy. Tvrdí, že holuby sú len prvým krokom a nosičom môže byť v princípe akýkoľvek vták, ktorý unesie technológiu. „Teraz riešenie funguje na holuboch, ale nosičom môže byť akýkoľvek vták,“ uviedol.

Na väčšiu záťaž chcú podľa neho plánovane využiť napríklad havrany, pri monitorovaní pobrežných zariadení by mali prísť na rad čajky a na pokrývanie veľkých morských oblastí zas albatrosy, píše Interesting engineering.

zdroj: Pexels/Amy Chung

Pozornosť vyvolal aj experiment s potkanom menom Pythia, ktorému firma nasadila neuro-rozhranie a následne ho poslala na let do stratosféry. Panov tento postup obhajoval víziou budúceho využitia neurotechnológií napojených na umelú inteligenciu v profesiách, ktoré sú zodpovedné a technicky náročné.

„Invazívne neuro-rozhrania pripojené na AI sa raz stanú nepostrádateľnými asistentmi pre ľudí,“ uviedol s tým, že podľa neho sa najskôr uplatnia pri pilotoch a astronautoch, a preto je potrebné tieto technológie testovať už teraz.

K tomu sa pridal aj konzultant firmy, profesor Moskovskej štátnej univerzity Mikhail Lebedev, ktorý naznačil ďalší smer testovania v podmienkach mimo Zeme. „Keď si budeme istí, že naše technológie fungujú spoľahlivo v stratosfére, začneme skúmať, či sa interakcia biologického mozgu a umelej inteligencie dá využiť aj vo vesmíre,“ uviedol.

Ako príklad spomenul, že v nulovej gravitácii môže dôjsť k učeniu a vzniku nových nervových reprezentácií, čo by mohlo priniesť dáta pre vedecké publikácie a do budúcna aj podklady pre systémy, ktoré by spájali biologický mozog s AI pri riešení komplexných úloh – vrátane riadenia kozmických zariadení.

Neiry tak prezentuje „bio-drony“ ako jednu z vetiev širšieho smerovania, v ktorom sa neurotechnológie prepájajú s umelou inteligenciou a testujú sa na zvieratách v rôznych podmienkach – od poľnohospodárstva až po extrémne prostredie stratosféry.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti