Božena Němcová: Čelila obdivu i kritike. V literatúre vzorná Boženka, v súkromí vraj nenásytná nymfomanka

  • Božena Němcová bola obdivovaná i kritizovaná
  • Patrí medzi prvé spisovateľky českej modernej prózy
  • Po nečakanej smrti syna napísala svoje vrcholové dielo, ktoré sa nazýva Babička
Božena Němcová
czfd.cz, facebook/Božena Němcová
  • Božena Němcová bola obdivovaná i kritizovaná
  • Patrí medzi prvé spisovateľky českej modernej prózy
  • Po nečakanej smrti syna napísala svoje vrcholové dielo, ktoré sa nazýva Babička

Neprešla si literárnou výchovou, poetika a štylistika boli pre ňu veľkou neznámou. Básnický základ si osvojila z ľudových rozprávok. Časom však nadobudla základy pravidiel českého pravopisu a stala sa z nej uznávaná spisovateľka. Božena Němcová je považovaná za zakladateľku modernej českej prózy.

Klasické dielo, ktoré si získalo celé generácie

Jej najznámejším dielom je poviedka Babička, ktorá dodnes patrí k povinnej literatúre na základných českých školách. Českých vydaní tohto diela bolo doteraz vyše 300 a preložili ho aj do ďalších 21 jazykov.

Prvé vydanie uzrelo literárnu scénu v roku 1855. Babička zaujme snáď každého čitateľa, a to bez rozdielu na vek či pohlavie. Ide o zázračnú knihu ľudskej múdrosti, vyrovnanosti a šťastia. 

Němcová Babičku písala v čase, keď už mala za sebou väčšinu svojich literárnych prác. Bolo to koncom roka 1853, v čase, kedy prišla o syna. Útechu našla v písaní tohto diela, kde sa vydala do svojho detstva k babičke.

„Začala som na tom pracovať po Hynkovej smrti, v najtrpkejšej dobe svojho života, keď ma mrzelo na svete žiť,“ podľa informácií denníka Nový čas sa spisovateľka takto vyjadrila v jednom nemenovanom liste.

V mnohých svojich dielach sa z osobnej potreby utiekala k tvorbe krajšieho sveta, ako bol ten, ktorý ju obklopoval. Manželské „súboje“, chudoba a nečakaná smrť syna. Za svoje názory a za život, aký viedla, neraz čelila ohováraniu. Jej život sa nezaobišiel ani bez pozoruhodných románikov.

K jej ďalším výnimočným dielam patria Princ Bajaja, Pyšná princezná, O princeznej so zlatou hviezdou na čele, O dvanástich mesiačikoch, Soľ nad zlato a mnohé iné.

babička
zdroj: citarny.cz

Slovensko si zamilovala

Spisovateľka bola známa aj na Slovensku. Zaujímala sa o našu vlasť, prejavovala voči nám úctu, a práve preto ju môžeme považovať za spisovateľku česko-slovenskú. Teraz uvádza, že počas ozdravných pobytov zbierala ľudovú slovesnosť a stretávala sa s niektorými umelcami, napríklad s búrlivákom Jankom Kráľom či Gustávom Kazimírom Zechenterom Laskomerským. 

K pamätným stretnutiam môžeme zaradiť aj Jána Chalupku, Sama Chalupku či Sama Tomášika. Počas svojich ciest získala množstvo materiálu, ktoré postupne spracovávala a využívala vo svojej tvorbe. 

Na Slovensko cestovala aj za manželom, ktorý tu isté obdobie pracoval. V našej krajine jej najviac imponovali kúpele Sliač, ktoré jej po zdravotnej stránke veľmi pomáhali.

Božena Němcová
zdroj: dama.cz

Ako informuje denník N, svojej priateľke Eliške Lamblovej z kúpeľov Sliač napísala: „Priala by som Vám podívať sa do tunajších krajín, sú to rozkošné kraje a ja z mojej izbičky vidím na hory zôkol-vôkol. Len sa spýtajte brata, on tu bol a povie Vám, ako je tu krásne. Pri svitu aj mraku zaklopená je dolina hustou hmlou, akoby sa veľké vlny rieky v nej prevaľovali, a nad hmlou vyvstávajú modré vrcholy hôr a do samých oblakov čnejú, vyššie, nižšie, špicaté i homoľovité…” 

Vyhnala ju od nás tajná polícia 

Božena Němcová bola na Slovensku dokonca sledovaná tajnou políciou. Z toho dôvodu sa 21. októbra v roku 1855 veľmi rýchlo zbalila a opustila Banskú Bystricu, kde dostala avízo od svojich známych, že polícia je už veľmi blízko.

Ťažko sa jej odchádzalo, no stále verila, že k slovenskému ľudu sa opätovne vráti. Nestalo sa tak. Už v roku 1852 jej bola zistená rakovina ženských orgánov, tá ju sužovala dlhé roky. Neskôr ju zastihla aj tuberkulóza, a napokon 21. januára 1862 tento boj prehrala. Zomrela len ako 41-ročná, no veľmi vyčerpaná. Pochovaná je medzi najvýznamnejšími Čechmi na Vyšehradskom cintoríne.

Po smrti sa stala uznávanou nielen v Česku, ale i na Slovensku a v zahraničí. Dnes o nej v kníhkupectvách nájdeme nejednu knihu a jej život sa stal predlohou mnohých filmov či seriálov. Podobne sa na filmové plátna dostali aj jej knižné diela.

„Štvrtá cesta Boženy Němcovej na Slovensko bola poslednou, na dlhší čas jasnou stanicou jej života, pomaly sa nakláňajúceho k telesnému i duševnému uhasínaniu. Prišla ta v úbytku telesných síl, tak vyčerpaná, že ju jej starí priatelia z roku 1852 nemohli ani poznať. Necelé dva mesiace stačili, aby sa zdravotne zotavila, aby bola ako „bačová“ a aby nadobudla zasa sily a chuti k ďalšej literárne tvorbe. Dojmy z cesty boli silné a ozývajú sa v jej listoch celých ďalších šesť rokov, či už ako rozpomienky, alebo túžba po novom poznávaní Slovenska a želanie znovu ho navštíviť,“ píše v knihe Božena Němcová a Slovensko Bohumil Haluzický.

Záhadná osobnosť

Božena Němcová sa narodila 4. februára 1820, ako nemanželské dieťa Terézie Novotnej, slúžky v dome vojvodkyne Kataríny Zaháňskej. Jej mama mala v tom čase len 15 rokov, a v lete toho istého roku sa vydala za panského kočiša Johanna Pankla. Doposiaľ však nie je známe, či bol práve on Němcovej otec.

Po svadbe sa rodina presťahovala na Zaháňskej zámok v Ratibořiciach pri Českej Skalici, ktorý sa nachádza na severovýchode Čiech. Tam k malej Barunke pribudlo ďalších 12 detí. 

Záznam z viedenskej matriky vypovedá o tom, že nasledujúci deň po narodení už bola pokrstená. Pri krste dostala meno Barbora. Napriek záznamu je jej narodenie veľkou záhadou. Ako informuje Nový čas, úradné záznamy Němcovej prisudzujú dátum narodenia v rozmedzí rokov 1816 až 1818. 

Božena Němcová
zdroj: Facebook/Božena Němcová

Veľkým tajomstvom sú aj jej rodičia. Podľa historikov sa Barunka narodila ako dcéra samotnej vojvodkyne, alebo jej mladšej sestry Dorothey, ktoré takto chceli zakryť svoj hriech. Podľa denníka N to naznačuje podoba s členmi rodiny. Ďalšie zdroje uvádzajú za jej skutočnú matku staršiu Teréziinu sestru. 

Manžela jej vybrala matka

Krásna, silná, emancipovaná a obdivovaná. Taká bola národná hrdinka našich českých susedov. Ako to v tých rokoch bývalo, muža jej vybrala mama. Barunka mala len 17 a jej nastávajúci 32 rokov. K oltáru kráčala s finančným úradníkom Josefom Němcom. Po svadbe prišiel na svet ich prvorodený syn Hynek, rok po ňom Karol, potom dcéra Theodora a nakoniec ďalší syn Jaroslav. Už ako 22-ročná teda mala štyri deti. 

„Na nádvorí, ktoré vedie k ceste na zámok, stoja štyri parádne kočiare. Pred jedenástou doobeda k nim po schodoch od ratejny, poschodovej budovy, v ktorej býva zámocké služobníctvo, vychádza svadobný sprievod. Ženích je vysoký, štíhly, strohý tridsiatnik, nevesta mladá, smutná, no uchvacujúco krásna v bielom závoji a skvostných šatách z bledomodrého hodvábu. Ej, nebude to šťastné manželstvo, veru nebude, šepkajú si poverčivé ženy z okolia, aj Panna Mária nosila bledomodré šaty a čo všetko musela pretrpieť!”, uvádza portál Klub 50 pohľad na život známej spisovateľky. 

Božena Němcová
zdroj: Facebook/Božena Němcová

Konflikty v manželstve, romániky a živorenie 

S manželom si neporozumela a jediné, čo mali spoločné, bolo národné uvedomenie. Ich domácnosť v Prahe, kde neskôr žili, sa stala miestom stretávania českej vlasteneckej inteligencie a Božena Němcová sa tak mohla naplno zapájať do literárneho a kultúrneho diania. Rodina sa spočiatku často sťahovala a bývala oddelená. 

Aj keď s jej manželom to nebola pravá láska, ich vzťah bol vždy postavený na priateľstve a zodpovednosti. Kríza a živorenie však vyústili do jeho konca. Božena sa v roku 1860 od manžela odsťahovala, no nikdy sa nerozviedli. 

Svojím šarmom učarovala nejednému mužovi. Za najintímnejšie partnerov v jej živote sa považujú básnik Václav Bohumír Nebeský, lekár Vilém Dušan Lambl, profesor Ján Halcelet a študent Hanuš Jurenka.

Nymfomanka Božena?

V nejednom seriály alebo filme sa o Němcovej hovorí ako o nymfomanke. Výnimkou nie je ani dokumentárna séria Božena, ktorú môžeme sledovať na Českej televízii. Filmári sa s dielom poriadne vyhrali a poukázali snáď na všetko – od násilia až po posteľné hrátky.

Či to bolo skutočne tak, je veľkou záhadou, no dôkazom sú vraj aj listy, ktoré písala svojim milencom. Sťažovala sa tam aj na manžela, ktorý ju bil, a neraz ju museli brániť vlastní synovia.

„Telo moje ste mali, činy moje, moju úprimnosť, ale túžby moje išli do diaľky, kam, tomu som ja sama nerozumela …“ napísala v jednom liste. 

Pre český Blesk sa literárna historička Jaroslava Janáčková vyjadrila na jej adresu takto: „Žila nekonformný život, verila napríklad, že žena smie milovať troch mužov naraz. Bol v tom vplyv Francúzska, kde mali na očiach George Sandovú, a kde sa o takomto viacmužstve veľa teoretizovalo.“

Božena Němcová
zdroj: blesk.cz

„Moje srdce bažilo byť veľmi milované, potrebovala som lásku ako kvetina rosu, ale darmo som hľadala takú, akú som ja cítila. Chcela som mať muža, pred ktorým by som sa mohla koriť, ktorý by stál vysoko nado mnou, ja by som preňho život obetovala, ale videla som v mužoch iba hrubých despotov, iba pánov,” píše v jednom zo svojich listov.

Zdroje: bystricoviny.sk, cas.sk, klub50.sk, dennikn.sk, teraz.sk, 1.pluska.sk, blesk.cz

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech