Bratislavskú stanicu Filiálka možno obnovia, počíta s ňou aj nová štúdia slovenských železníc

  • Štúdia dopravného uzla Bratislava ponúkla 4 alternatívy rozdelenia železničnej dopravy v hlavnom meste
  • Jedna z nich chce obnoviť stanicu Filiálka na Trnavskom mýte
zdroj: Bratislava Filiálka (Wikimedia, Pavol Frešo), (Wikimediia, Maksym Kozlenko)
  • Štúdia dopravného uzla Bratislava ponúkla 4 alternatívy rozdelenia železničnej dopravy v hlavnom meste
  • Jedna z nich chce obnoviť stanicu Filiálka na Trnavskom mýte

Železničná doprava v Bratislave čelí hneď niekoľkým problémom. Jedným z tých hlavných je všetkým známa a kritizovaná budova Hlavnej stanice, ktorá už roky čaká na potrebnú revitalizáciu a modernizáciu. Medzi ďalšie otázky, ktoré musí hlavné mesto riešiť, je aj smerovanie vlakov, modernizácia tratí a využitie ďalších staníc v mestských aj prímestských častiach.

Ako informoval portál ŽSR, dlhoočakávaná štúdio dopravného uzla Bratislava je už na svete a ponúka niekoľko alternatív riešenia železničnej prepravy v rámci mesta.

„Železnice Slovenskej republiky preferujú také riešenia, ktoré majú najväčší prínos v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy, zlepšenia komfortu pre cestujúcich a obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia. ŽSR budú v najbližšom čase pokračovať v intenzívnych multilaterálnych rokovaniach s partnermi z rezortu dopravy a miestnej a regionálnej samosprávy,“ vyjadril sa pre Startitup hovorca železníc Michal Lukáč.

zdroj: Hlavná Stanica Bratislava (Wikimedia, Yusuke Kawasaki)

Štúdia operuje so 4 alternatívami, ktoré železnice plánujú realizovať v priebehu nasledujúcich rokov. Prvá možnosť, za 653,8 milióna eur, chce sústrediť všetky vlaky, s výnimkou tých do Rajky a Viedne cez Kittsee, na Hlavnú stanicu. Ide o najlacnejšiu alternatívu, ktorá by chcela zmodernizovať aj úsek Bratislava – Lamač – Hlavná stanica – Bratislava – Vinohrady.

Druhá možnosť je o niečo drahšia a vychádza na sumu 706,2 milióna eur. Tá by chcela odbremeniť Hlavnú stanicu od regionálnych vlakov a rozdeliť ich medzi stanice Hlavná stanica, Bratislava – Nové Mesto, Bratislava – Petržalka a Podunajské Biskupice. Medziregionálna a medzištátna doprava by mala byť sústredená do Hlavnej stanice. Okrem toho by sa zrealizovala aj modernizácia úsekov Devínska Nová Ves – Hlavná stanica – Bratislava – Vinohrady a Bratislava – Nové Mesto – Podunajské Biskupice.

zdroj: Hlavná Stanica Bratislava (Wikimedia, OxonAlex)

Tretia alternatíva by chcela rovnomerne rozložiť železničnú dopravu po všetkých staniciach v meste. Vyťažená by tak bola aj zriedka využívaná zastávka Bratislava – predmestie. Vlaky smerujúce do Trnavy, Kútov a Viedne by vychádzali z Hlavnej stanice. Súpravy do Galanty z Nového Mesta, do Dunajskej stredy zo stanice Bratislava – predmestie a do Viedne či Rajky z Petržalky. Takéto rozvrhnutie dopravy by stálo celkom 740 miliónov eur.

Posledná a najdrahšia alternatíva kladie dôraz na obnovenie prevádzky stanice Filiálka. Tá stojí nevyužívaná blízko Trnavského mýta už od polovice 80. rokov. Štúdia by chcela stanicu uviesť znova do prevádzky a vytvoriť z nej východziu zastávku pre regionálne vlakové spoje do Pezinka, Senca aj Dunajskej Stredy. Vlaky do Malaciek, Rajky a Viedne cez Kitsee by vychádzali zo Železničnej stanice Petržalka a Viedeň, cez Marchegg by smerovala z Hlavnej stanice. Osobná doprava je aj v tomto riešení smerovaná najmä do Hlavnej stanice. Náklady na obnovenie stanice Filiálka a prevedenie alternatívy číslo 4 by sa podľa odhadov vyšplhali na 872,7 milióna eur.

zdroj: Bratislava Filiálka (Wikimedia, Pavol Frešo)

„Vybudovanie stanice Filiálka patrí práve medzi jedno z navrhovaných riešení a ŽSR sú ako manažér železničnej infraštruktúry pripravené v súčinnosti s ministerstvom dopravy, hlavným mestom Bratislava a Bratislavským samosprávnym krajom realizovať kroky vedúce k napĺňaniu záverov štúdie, ktoré vyplynuli zo štúdie Uzol Bratislava,“ potvrdil M. Lukáč.

Podľa portálu Teraz.sk sa zhotoviteľ štúdie vyjadril, že najlepšie sú alternatívy číslo dva a štyri. Pre obidve alternatívy je podľa neho potrebné spracovať štúdie širších socioekonomických dosahov a potenciálnych prínosov vzhľadom na urbanistický rozvoj Bratislavy a dotknutých lokalít.

Zdroj: ŽSR, Teraz.sk

O autorovi
Soňa Otajovičová

Najnovšie video