Budú slovenskí vojaci podliehať Bruselu? Plán na 100-tisícovú európsku armádu ožíva, vyvoláva otázky o suverenite

  • Európska armáda môže byť skutočnosťou
  • Návrh reaguje na obavy z ústupu USA a nepredvídateľnú politiku Washingtonu
  • Debata o tom naberá na naliehavosti
Európska armáda má mať 100 000 vojakov
Na snímke vlajka Európskej únie a vojak (Ilustračná fotografia) Unsplash.com/Taiwangun/Christian Wiediger
  • Európska armáda môže byť skutočnosťou
  • Návrh reaguje na obavy z ústupu USA a nepredvídateľnú politiku Washingtonu
  • Debata o tom naberá na naliehavosti
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Európska armáda nie je novou myšlienkou. Tentokrát sa však v Bruseli vracia s novou naliehavosťou. Impulzom sú rastúce obavy z obmedzenia americkej vojenskej prítomnosti v Európe a nepredvídateľná bezpečnostná politika Washingtonu.

Európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius otvorene hovorí o potrebe stálej európskej vojenskej sily s približne 100 000 vojakmi. Podľa neho by Európa mala byť schopná nahradiť amerických vojakov, ktorých počet na kontinente odhaduje na rovnakú úroveň, píše Defence24. Debata nie je nová. Nové sú však geopolitické okolnosti, ruská agresia na Ukrajine, napätie okolo Grónska a rastúca neistota v transatlantických vzťahoch.

Prečo sa o európskej armáde hovorí práve teraz

Kubilius svoj návrh predstavil na bezpečnostnej konferencii vo Švédsku. Argumentoval jednoduchým prirovnaním. Spojené štáty majú jednu federálnu armádu, nie päťdesiat samostatných. Práve centralizácia im podľa neho dáva silu. Európa má dnes 27 národných armád, rozdielne rozpočty, výzbroj aj rozhodovacie procesy, pripomína National Interest.

Rizikom je najmä možný ústup USA z Európy. Prezident Donald Trump opakovane spochybnil rozsah amerických záväzkov voči európskym spojencom a tlačí na vyššie spolufinancovanie obrany zo strany EÚ. Pre Brusel to znamená otázku, či dokáže v krízovej situácii konať samostatne. To vníma viacero odborníkov ako nutnosť, pripomína Európska komisia. 

Súhlasíš s konceptom európskej armády?

Európska únia už dnes spolupracuje v oblasti obrany. Ide však o obmedzený model. Tzv. bojové skupiny EÚ existujú od roku 2007, no nikdy neboli nasadené. Vyžadujú jednomyseľný súhlas a náklady nesú členské štáty.

Defence24 pripomína, že v roku 2025 sa stali skutočnosťou aj sily rýchleho nasadenia EÚ. Tie však majú však limit 5 000 vojakov a sú určené najmä na krízové misie mimo územia Únie. Oproti tomu by 100-tisícová stála sila znamenala zásadný posun k federálnemu modelu obrany.

Politické a právne prekážky

Najväčšou brzdou nie sú zbrane, ale politika, tvrdí Politico. Obrana je stále prevažne národnou kompetenciou. Neexistuje medzinárodná armáda bez národného velenia. Ani NATO nemá vlastné jednotky, iba sily pridelené členskými štátmi.

Otázkou zostáva legitimita. Kto by rozhodol o nasadení európskych vojakov? Kto by niesol politickú zodpovednosť za straty? Kritici upozorňujú, že francúzsky alebo nemecký veliteľ by dával rozkazy vojakom z iných krajín bez priameho demokratického mandátu, dodáva zdroj. 

Rozhodovanie v EÚ navyše podlieha jednomyseľnosti. Štáty ako Maďarsko či Slovensko v minulosti blokovali niektoré obranné iniciatívy, najmä vo vzťahu k Ukrajine. V krízovej situácii by takýto proces mohol zlyhať. To všetko sú otázky, ktoré musí európska armáda vyriešiť pred svojím vznikom. 

Európska armáda vs. NATO 

Kubilius zdôrazňuje, že európska armáda nemá nahradiť NATO. Má ho dopĺňať. Práve NATO však zostáva jedinou organizáciou s reálnou bojovou skúsenosťou, funkčným velením a plánmi kolektívnej obrany, píše Euractiv.

Zaujímavým prvkom návrhu je zapojenie Spojeného kráľovstva. Londýn už nie je členom EÚ, no patrí medzi najsilnejšie európske armády. Kubilius navrhuje vznik Európskej bezpečnostnej rady s 10 až 12 členmi, kde by Británia mala miesto pri stole.

Praktické limity pre európsku armádu: peniaze, ľudia, technika

Politici vidia problémy v niekoľkých oblastiach. Ide o to, že vytvorenie stálej sily by si vyžadovalo spoločné financovanie, stály generálny štáb a masívne investície. Európe chýbajú kľúčové kapacity. Ide najmä o strategickú leteckú dopravu, protivzdušnú obranu, muníciu, spravodajstvo a logistiku.

Európsky obranný priemysel je fragmentovaný. Členské štáty používajú desiatky typov tankov, lietadiel a systémov. Bez štandardizácie by spoločná armáda fungovala len ťažko. 

Čím už teraz disponujú európske armády

Európske armády už v súčasnosti disponujú značnou silou. Le Figaro spojilo tieto armády do jedného celku a výsledky sú nasledovné: 

Personál

  • Pozemné sily: približne 750 000 vojakov
  • (nezahŕňa plne mobilizované zálohy, len aktívne sily)

Vojenské výdavky

  • Spolu ročne: približne 450–460 miliárd USD (v parite kúpnej sily)

Vzdušné sily

  • Bojové lietadlá: viac než 1 500 kusov
  • Zahŕňa moderné viacúčelové stroje (F-35, Rafale, Eurofighter, Gripen)
  • Vysoká úroveň interoperability v rámci NATO

Námorné sily

  • Veľké hladinové bojové plavidlá: približne 100 kusov (torpédoborce, fregaty, lietadlové lode)
  • Ponorky: desiatky kusov (jadrové aj konvenčné)
  • Nerovnomerné rozmiestnenie medzi Baltským, Stredozemným a Severným morom

Vesmírne kapacity

  • Vojenské a duálne satelity: približne 60
  • Navigácia: systém Galileo (plnohodnotný, civilno-vojenský)

Jadrové sily (Európa)

  • Francúzsko: niekoľko stoviek strategických hlavíc
  • Spojené kráľovstvo: niekoľko stoviek strategických hlavíc (účasť viacerých krajín na jadrovom zdieľaní NATO (B61)

Čo by to znamenalo pre menšie štáty

Pre menšie krajiny by európska armáda znamenala zmenu paradigmy. Na jednej strane by získali silnejšie bezpečnostné garancie. Na druhej strane by stratili časť kontroly nad vlastnými ozbrojenými silami.

Zomrel známy slovenský moderátor. Jeho posledné verejné slová o živote a rodine zasiahli tisíce ľudí

Európska armáda podstatným spôsobom súvisí aj so Slovenskom. Pre našu krajinu by to otvorilo otázku suverenity, financovania a politickej vôle. Zároveň by však išlo o reakciu na realitu, v ktorej sa bezpečnosť opäť stáva kľúčovou témou. Naše postavenie v Európskej únii by nás zaväzovalo prispieť svojou časťou. Vzhľadom na počet obyvateľov ide približne o 1 % z celkového objemu. Konkrétne čísla budú závisieť od uzatvorených dohôd. 

Európska armáda v kocke

  • Návrat debaty: Komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius oživuje myšlienku stálej európskej armády o sile približne 100 000 vojakov.

  • Dôvod: rastú obavy zo znižovania americkej prítomnosti v Európe (cca 100 000 vojakov) a z nových sporov o „burden-sharing“.

  • Cieľ: aby Európa vedela nahradiť USA v základnej obrane kontinentu, nielen vysielať malé misie.

  • Kontrast so súčasnosťou: EÚ má bojové skupiny (nikdy nenasadené) a Rapid Deployment Capacity (od 2025), ale len do 5 000 vojakov.

  • Čo by bolo treba: spoločné financovanie, permanentné velenie, logistiku, muníciu, protivzdušnú obranu, spravodajstvo, strategickú dopravu.

  • Politické brzdy: jednomyseľné rozhodovanie, spory o legitimitu a vzťah k NATO.

  • Návrh reformy: „Európska bezpečnostná rada“ (10–12 členov), ideálne aj so Spojeným kráľovstvom.

  • Reakcie: odpor časti štátov (napr. Švédsko) – trvajú na tom, že jadrom kolektívnej obrany má zostať NATO.

 

Vízia alebo nutnosť

Európska armáda so 100 000 vojakmi zatiaľ zostáva víziou. Podľa mnohých analytikov chýbajú jasné pravidlá, právny rámec aj politický konsenzus. Napriek tomu debata ukazuje, že Európa si čoraz viac uvedomuje vlastnú zraniteľnosť. Ale aj zodpovednosť, čo vyplýva z mnohých vyjadrení. 

 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Defence24, National Interest, Európska komisia, Politico, Euractiv, Le Figaro

Viac k téme: , , ,

Zahraničie

Najnovšie videá

PREMIUM

Aktuálne čítajú


Zahraničie

Teraz najčítanejšie

PREMIUM

Aktuálne čítajú

Trendové videá