Čaká nás ďal­šia bub­li­na? Rea­li­ta, či hlú­posť?

Luky Gašparík / 22. septembra 2014 / Lifehacking

V čase ozrut­ných akvi­zí­cií a IPO v miliar­do­vých sumách, sa neraz vyná­ra otáz­ka reál­nej hod­no­ty tých­to akvi­zí­cií. Pre­čo sú vlast­ne spo­loč­nos­ti vôbec ochot­né tie­to mega­lo­man­ské sumy zapla­tiť? Nepri­po­mí­na vám to nie­čo?

Pokoj­ne si môže­me uviesť aj živé prí­kla­dy, tak napr. Face­bo­ok, keď už o ňom tak čas­to píše­me. V máji 2012 pri vstu­pe na bur­zu, bol valu­ova­ný na galak­tic­kých 104$ miliárd. Čo si taký bež­ný člo­vek o tom môže pomys­lieť? Hneď na to nad­vä­zu­je ďal­šia pec­ka z Face­bo­okác­kej kuchy­ne — akvi­zí­cia What­sapp za 19$ miliárd.

Čo dodať, kto by ho nepre­dal? Tu sa Kou­mo­vi nedá veľa vyčí­tať. A top sprá­va posled­ných dní, vstup Ali­ba­ba na bur­zu, čo pri­nies­lo abso­lút­ne rekord­ný IPO. Vďa­ka tomu­to vstu­pu sa jeho hod­no­ta vyšpl­ha­la na mast­ných 168$ miliárd — len podo­tý­kam roč­né HDP Slo­ven­ska je oko­lo 72 miliárd eur. Prvým, kto urči­te otvá­ral šam­pus, bola Maris­sa May­er. Yahoo totiž vlast­ní 22,4%-tný sta­ke v Ali­ba­be — dopraj­me im aspoň túto jed­nu vyda­re­nú inves­tí­ciu (po toľ­kých fai­loch).

Bež­ným ľudom sa musia oči pre­vra­cať, hlav­ne keď vidia sumy, kto­ré sú rádo­vo dlh­šie, ako je ich tele­fo­né čís­lo. V tom­to zmys­le sa mi kla­die otáz­ka, ČO SÚ TO ZA MILIÁR­DY, čo tu lie­ta­jú luf­tom? Hovo­rí vám nie­čo spo­je­nie slov Dot-com bub­li­na? Kaž­dý, čo sa aspoň tro­cha zau­jí­ma o his­tó­riu musí vedieť, že deji­ny sa ľúbia opa­ko­vať. Aj keď prie­beh je zväč­ša iný, výsle­dok je sko­ro vždy rov­na­ko boles­ti­vý. Či už sa jed­na­lo o IT bub­li­nu v roku 2000, kedy bolo super cool inves­to­vať do IT spo­loč­nos­tí. Je jed­no o akú bub­li­nu ide, poin­ta je tá, že vždy prask­ne. A otáz­ne je, či sa momen­tál­ne nena­fu­ku­je ďal­šia obria bub­li­na — “tech­no­lo­gic­ká star­tup bub­li­na”.

Pre­čo bub­li­na? Základ zdra­vé­ho pod­ni­ka­teľ­ské­ho pro­stre­dia by mala tvo­riť ponu­ka a dopyt. Tie­to dve pre­men­né urču­jú aj samot­né ceny pro­duk­tov, slu­žieb a kapi­tá­lu. To je síce fajn, ale je urči­te roz­diel medzi sumou, za kto­rú chcem nie­čo kúpiť a jej reál­nou hod­no­tou. Dnes je trend vo VC taký, že nikdy nebo­lo finan­co­va­nie váš­ho pro­jek­tu fle­xi­bil­nej­šie, ako je dnes. Nikdy nebo­li inves­to­ri v USA, ale aj v Euró­pe, ochot­nej­ší inves­to­vať, či už rizi­ko­vý ale­bo roz­vo­jo­vý kapi­tál do mla­dých spo­loč­nos­tí (star­tu­pov), ako dnes — aspoň pod­ľa ana­lý­zy PWC. V reál­nych čís­lach to zna­me­ná, že ak porov­ná­me iba 2Q 2013 s 2Q 2014 v abso­lút­nej hod­no­te pre­in­ves­to­va­ných peňa­zí (seed sta­ge, ear­ly sta­ge a expan­si­on sta­ge), zis­tí­me, že doš­lo k sluš­né­mu náras­tu, kon­krét­ne až o +55%.

Komu sa to nez­dá byť nič extra, tak ver­te mi, je to mega veľa. Trend je jas­ne daný. Dostup­nosť peňa­zí bola v minu­los­ti reál­nym issue, čo dnes už úpl­ne nepla­tí. Trh s ino­vá­cia­mi a star­tup­mi je zapla­ve­ný voľ­ným cas­hom. Pre­to zra­zu aj star­tup, kto­ré­ho pri­da­nú hod­no­tu je nie­ke­dy ozaj prob­le­ma­tic­ké nájsť, môže rais­núť penia­ze, na kto­ré si iný pod­ni­ka­teľ (nie star­tup ale­bo tech fir­ma) môže ísť aku­rát tak vystáť radu do ban­ky.

Či sa to nie­ko­mu páči ale­bo nie, dnes je v kur­ze pod­po­ro­vať star­tu­py a nie vždy je za tou­to pod­po­rou úpl­ne raci­onál­ny dôvod, aj keď si inves­to­ri veľa­krát mys­lia, že ho majú. Medzi špe­ku­lá­ci­ou a raci­onál­nou inves­tí­ci­ou, je vo veľa prí­pa­doch len ten­ká čia­ra. V čom je teda prob­lém? Je para­do­xom, že keď sa vyrie­šil jeden prob­lém — nedos­ta­tok finan­cií, vzni­kol dru­hý — nedos­ta­tok — kva­lit­ných pro­jek­tov. Je to kla­sic­ká pole­mi­ka o tom, čo bolo prvé? Kura, či sliep­ka?

Majú tu byť najprv kva­lit­né pro­jek­ty, kto­ré by potreb­ný kapi­tál už neja­kým spô­so­bom zís­ka­li, ale­bo najprv kapi­tál a potom snáď tu vznik­ne nie­čo zmys­lu­pl­né. Kaž­dý kto pod­ni­ká ale­bo pod­ni­kal, by mal vedieť kto­rá odpo­veď je správ­na. Je to pres­ne to — PENIA­ZE SAMÉ O SEBE NETVO­RIA HOD­NO­TU! To, že dáte star­tu­pu 200k pri valu­ácii pove­dz­me 1 mil., môže dopad­núť tak, že za pol roka, bude mať hod­no­tu len tých 200k, ale­bo 0 — samoz­rej­me je to rizi­ko VC. Teším sa na prvé slo­ven­ské BIG suc­cess sto­ries :). A hlav­ne na tie pro­jek­ty, kto­ré ich pri­ne­sú.

Pre koho to je teda prob­lém a pre koho nie? Pre indi­vi­du­ál­ne­ho inves­to­ra to prob­lém byť môže. Pre spo­loč­nosť ako takú, byť nemu­sí. Hod­no­ty (pri­da­né hod­no­ty v spo­loč­nos­ti) sa netvo­ria stred­no­do­bý­mi inves­tí­cia­mi — čo VC vo väč­ši­ne prí­pa­dov je, ale dlho­do­bý­mi inves­tí­cia­mi hlav­ne do vedy a výsku­mu.

Veď aj samot­ný IT roz­mach kon­com 90 rokov v USA, bol len vyús­te­ním desia­tok rokov neus­tá­lej pod­po­ry štá­tu a hro­ma­dy peňa­zí pre­in­ves­to­va­ných do vedy a výsku­mu. Pre­to aj zamýš­ľa­né kro­ky vlá­dy SR v inves­to­va­ní do star­tu­pov sú skve­lé a víta­né, ale len ak sa bude inves­to­vať na správ­nych mies­tach a so správ­nym úmys­lom.

Na záver asi toľ­ko: Nechaj­me sa prek­va­piť. Na Slo­ven­sku sa obzvlášt opla­tí na prek­va­pe­nia počkať. :)

Zdroj: the­gu­ar­dian, BI, wiki­pe­dia…

Pridať komentár (0)