Chránili naše zdravie, dnes sú časovanou bombou. Rúška z čias Covid-19 uvoľňujú „neviditeľný jed“, tvrdia vedci

Mikroplasty dnes ovplyvňujú naše prostredie do takej miery, že vedci ich považujú za jednu z najnebezpečnejších skrytých hrozieb modernej civilizácie. A pandémia Covid-19 tento problém ešte viac prehĺbila.

Počas dlhých mesiacov sme sa spoliehali na jednorazové rúška, s cieľom zastaviť šírenie vírusu. To, čo malo chrániť naše zdravie, sa však pomaly mení na časovanú bombu, ktorá neohrozuje iba nás, ale aj celé ekosystémy.

Ktoré rúška uvoľňujú najviac mikroplastov?

Počas vrcholu pandémie Covid-19 sa na celom svete spotrebovalo odhadom až 129 miliárd jednorazových rúšok mesačne. Väčšina z nich pozostávala z polypropylénu a ďalších plastov, uvádza The Guardian.

Keďže recyklačný systém nedokázal tento obrovský objem spracovať, rúška sa hromadili na skládkach, no v ešte väčšej miere sa objavovali na uliciach, plážach, či v riekach. Tam sa postupne začali rozkladať a uvoľňovať mikroplasty, ktoré dnes vedci nachádzajú v pôdnom aj vodnom prostredí.

Vedci Anna Bogush a Ivan Kourtčev sa rozhodli preskúmať, aké množstvo mikroplastových častíc dokážu rúška uvoľniť už pri krátkodobom kontakte s vodou. Novo zakúpené rúška rôznych druhov ponorili na 24 hodín do nádob obsahujúcich 150 ml čistej vody. Následne tekutinu prefiltrovali cez špeciálnu membránu, ktorá zachytila všetko, čo sa z rúšok uvoľnilo.

Každé skúmané rúško uvoľnilo mikroplasty. Najviac ich však pochádzalo z FFP2 a FFP3, teda z typov, ktoré verejnosť považovala za najspoľahlivejšiu ochranu pred vírusom. Tieto rúška uvoľnili 4- až 6-krát viac častíc než iné druhy.

„Veľkosti mikroplastových častíc sa veľmi líšili, v rozmedzí od približne 10 μm do 2 082 μm. Vo vodných výluhoch však prevládali mikroplastové častice pod 100 μm,“ napísali vedci. Ide teda o častice, ktoré sú dostatočne malé na to, aby sa ľahko dostali do vodného prostredia a následne aj do živých organizmov.

Stovky kilogramov škodlivých látok v prírode

Chemická analýza priesakovej vody odhalila, že rúška uvoľňujú bisfenol B (BPB), ktorý sa pôvodne považoval za bezpečnejšiu alternatívu k bisfenolu A (BPA). Dôkazy však čoraz jasnejšie naznačujú, že BPB pôsobí ako endokrinný disruptor so schopnosťou napodobňovať účinky estrogénu.

Jedna z významných štúdií preukázala, že expozícia BPB počas tehotenstva dokáže narušiť reprodukčné zdravie samčieho potomstva. Samci, ktorých matky prišli do kontaktu s BPB, vykazovali v dospelosti znížené hladiny testosterónu. Okrem toho mali menší počet spermií a štrukturálne zmeny v semenníkoch, ktoré brzdili ich normálny vývoj aj funkčnosť.

Odborníci zohľadnili celkové množstvo jednorazových rúšok vyrobených počas pandémie a vypočítali, že ich degradácia mohla uvoľniť do životného prostredia od 128 do 214 kilogramov BPB. Takéto číslo nie je zanedbateľné, pretože hoci sa mikroplasty uvoľňujú v stopových množstvách, práve ich dlhodobá a plošná prítomnosť spôsobuje kumulatívny efekt s priamym dopadom na zdravie populácií.

Riziko však nepredstavujú iba bisfenoly, ale aj samotný polypropylén – základný materiál rúšok. Jedna štúdia preukázala, že polypropylénové nanoplasty dokážu vyvolať zápal pľúc a poškodzovať mitochondrie, čo znižuje schopnosť buniek produkovať energiu. Ak poškodenie presiahne regeneračnú kapacitu, bunka vstupuje do procesu apoptózy, teda programovanej smrti.

„Nemôžeme ignorovať environmentálny dopad jednorazových rúšok, najmä keď vieme, že mikroplasty a chemikálie, ktoré z nich unikajú, negatívne zasahujú ľudí aj ekosystémy. Keď sa pozeráme do budúcnosti, považujem za kľúčové upozorňovať na tieto riziká, podporovať vývoj udržateľnejších alternatív a robiť premyslené rozhodnutia, aby sme chránili svoje zdravie aj životné prostredie,“ uzatvára Bogush.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking