Človek chce stále viac. 12 dôkazov z roku 2017, ktoré ťa presvedčia, že ľudstvo vedie svet ako ho poznáme do záhuby

Začiatok konca Benátok

Rok 2017 bol aj začiatkom konca svetoznámych Benátok. Objavila sa totiž štúdia, ktorá odporúča navštíviť mesto čím skôr, pretože do roku 2100 s veľkou pravdepodobnosťou skončí pod vodou. Benátky, ale i iné pobrežné mestá Talianska majú s dvíhajúcou sa hladinou svetového oceánu nemalé problémy. Štúdie klimatických zmien predpovedali, že do roku 2100 sa hladina zdvihne až o neuveriteľných 140 cm, čo by znamenalo, že Benátky viac existovať nebudú. A s nimi aj ďalšie pobrežné oblasti, kde v súčasnosti žije až 75% obyvateľov Talianska.

Záplavy, ktoré zabili viac ako 1300 ľudí

Aký je hlavný dôsledok klimatických zmien, ktoré sa priamo dotýkajú človeka? Extrémnejšie a častejšie prírodné katastrofy spôsobené výkyvmi počasia. Napríklad ako záplavy, ktoré v roku 2017 pripravili v Južnej Ázii o život viac ako 1300 ľudí a priamo zasiahli do životov 41 miliónov ľudí žijúcich v tomto regióne. Záplavy zabíjali v Bangladéši, Indii, Nepále a Pakistane od júla do septembra, teda obdobia, kedy sú tu žijúci ľudia na obrovské množstvo vody zvyknutí. Letný monzún spôsobuje ťažkosti každoročne, no tentokrát bola sila prírody skutočne hrozivá.

Plasty v najhlbšom mieste oceánu

Šokujúca štúdia vedcov z univerzity v New Castlu odhalila, že na svete už pravdepodobne niet miesta, ktoré by nebolo kontaminované ľudským plastovým odpadom. Pozreli sa totiž na najhlbšie miesta vo svetovom oceáne a to čo zistili, nie je vôbec pozitívne. Aj v najhlbších miestach planéty, ako napríklad v takmer 11 km hlbokej Mariánskej priekope totiž narazili na živočíchy, ktorých žalúdky obsahovali stopy plastov.

Celkovo vedci otestovali 90 rôznych kôrovcov z najhlbších priekop svetového oceánu ako Mariánska priekopa, Izu Bonin a priekopy neďaleko Japonska, Čile-Peru, Nových Hebridov či Nového Zélandu. V najhlbšom mieste planéty, na dne Mariánskej priekopy obsahoval stopové kúsky plastov každý testovaný živočích.

Fotografia s desivým príbehom

S vyššie uvedeným súvisí aj tento odstavec. Medzi finalistami fotografickej súťaže Wildlife Photographer Of The Year 2017 sa totiž objavila aj fotografia Justina Hofmana, ktorý o svojom snímku hovorí nasledovné: „Najradšej by som bol, keby táto fotografia neexistovala, no teraz chcem, aby ju videli všetci…“. Na finálnej fotografii môžete vidieť morského koníka držiaceho svojím chvostom vatovú tyčinku a teda plastový odpad, ktorý v oceáne nemá čo robiť. „Táto fotografia slúži ako alegória pre súčasný a budúci stav našich oceánov. Akú budúcnosť vytvárame?“ pýta sa autor fotografie.

Prírodné zdroje vyčerpané na začiatku augusta

Earth overshoot day, teda deň, kedy ľudstvo vyčerpá prírodné zdroje, ktoré Zem vyprodukuje za jeden rok prichádza každoročne o niečo skôr. V roku 2017 sa osudným stal 2. august a ľudstvo tak minulo prírodné zdroje určené na jeden rok za 214 dní. Od tohto dňa žijeme na Zemi neudržateľným spôsobom a vyčerpali sme všetky zdroje, ktoré planéta dokáže počas jedného roka vyprodukovať. Za vyčerpaním zdrojov stoja podľa Global Footprint Network tri dôvody, a to odlesňovanie, nadmerný rybolov a vypúšťanie emisií.

Nový gigantický „ostrov“ tvorený plastovým odpadom

V 80. rokoch 20. storočia objavili vedci v severnej časti Tichého oceánu obrovský „ostrov“ plastového odpadu. V roku 2017 našli ďalší, tentokrát v južnej časti oceánu medzi čilským pobrežím a Veľkonočným ostrovom. Plastový odpad plávajúci na a tesne pod hladinou oceánu je podľa odhadov 20-krát väčší ako Slovenská republika.

Odtrhnutie jedného z najväčších ľadovcov za 30 rokov

V júli 2017 sa svet dozvedel správu o odtrhnutí gigantického kusu antarktického ľadovca. Kus ľadu, ktorý je 7-krát väčší ako Berlín (cca 6000 km²) patrí medzi najväčšie, ktoré sa od Antarktídy odtrhli za posledné tri desaťročia. Podľa odborníkov sa obrovská ľadová kryha roztopí pravdepodobne za 2 – 3 roky a pre ľudstvo nepredstavuje priame riziko. Napriek tomu je jasným dôkazom, že sa naša planéta mení.

This is the most heartbreaking image I’ve ever made. I teared up when shooting it, again when editing it, and on several occasions just thinking about it. I’ve waited nearly a month to post it as I’m still not sure how I feel about it. I do know i’ll never forget this moment, and what happened to that bear afterwards, which I was too stunned to photograph.

Príspevok, ktorý zdieľa Troy Moth (@troymoth), Aug 29, 2017 at 9:01 PDT

Boj o európsky prales

V Poľsku sa tento článok začal a v Poľsku aj skončí. Na začiatku sme si pripomenuli, že problém extrémne znečisteného ovzdušia už nie je len problémom ázijských veľkomiest. Na záver si pripomeňme, že boj za záchranu pralesov nie je len otázkou Južnej Ameriky a Afriky, ale v roku 2017 bol aj otázkou Európy. Konkrétne Poľska, ktoré sa rozhodlo ťažiť drevo v Bielovežskom národnom parku, ktorý je posledným kúskom európskeho nížinného pralesu. Vlna protestov a naliehanie Európskej únie na Poľskú vládu, ktorá ťažbu povolila, boli nakoniec úspešné. Náš severný sused ťažbu zastavil, no táto udalosť je dôkazom neudržateľného spôsobu života, ktorý na Zemi vedieme.

zdroj: Interez.sk