Co-Founderi Warperu: Startupy nepotrebujú workshopy, ale pomoc s budovaním produktu a firmy

Oliver Majdúch a Grigor Ayrumyan alias Grishi sú co-founderi venture builderu – Warper. Oliver je zároveň CEO advokátskej kancelárie MATHISON legal a Grishi je CEO Wezeo a spolumajiteľ OpenLab a skyro.ai. Obaja sa naplno odhodlali pomáhať budovať nové startupy.

Presne tak funguje Warper. Pre startupy poskytujú služby na mieru, kde sa zameriavajú na kľúčové oblasti spoločnosti, a teda produkt, biznis plán, technológie, tím, právnu agendu a fundraising. Ich cieľom je pripraviť startup na vstup investora a aktívne pomáhajú získať rastovú investíciu rizikového kapitálu. 

Oliver a Grishi nám v redakcii povedali o protipóle k slovenskému trhu, o Warperi, ale aj o problémoch začínajúcich startupov, právnom boji či aktuálnom slovenskom trhu, čo sa startupistov a investorov týka.

• Čo je pre slovenské startupy najväčší boj?
• Čo ti ponúkne Warper?
• Aký je ideálny stav startupu, ak chce vstúpiť do programu?
• Aké sú najčastejšie faktory, ktoré firmy na začiatku podcenia, a neskôr majú väčšie problémy?

Oliver, ty si právnik a zároveň pomáhaš startupom postaviť sa na vlastné nohy. Máš na zozname mnoho spoluprác pre pomerne zvučné mená a bohaté skúsenosti. S čím slovenské startupy najviac bojujú?

Oliver: S peniazmi a talentom. Závisí to od etapy, kde tá firma je. Sú early-stage startupy – začínajúce, u nich právny boj nevnímame. Tam máš produkt, potrebuješ ho dostať na trh, predať ho zákazníkom a na to nepotrebuješ žiadnu ohromnú právnu agendu, tam ten strach nie je. Pre early-stage startupy je najväčšia bolesť, keď získavajú prvú investíciu. Takže po prvé, získať tú investíciu, niekde nájsť investora. Druhá bolesť je, že ak už toho investora nájdeš, potrebuješ vyjednať transakciu.

Takže boj pre eraly-stage startupy je prvá investícia. Keď máš late-stage, čo sú vyvinutejšie firmy, tie potrebujú byť upratané. U nich je problém, že keď máš nejaký regulovaný biznis, napríklad v zdravotníctve alebo si v kritickej infraštruktúre, a potrebuješ splniť určité certifikácie, právne normy, ISO normy či bezpečnostné normy, tak to môže byť trošku bolestivé.

Late-stage startupy dosť riešia ESOP schémy, čo sú zamestnanecké akcie. To ich zvykne tiež dosť popáliť, lebo Slovensko na ne nie je ideálna krajina. No a znovu by som povedal, že hľadanie investora, pretože pri startupe sa ti nikdy nekončí proces fundraisingu.

Investor končí v momente, keď im odovzdá financie a musia si nájsť ďalšieho, alebo fungujú z praktického hľadiska aj dlhodobejšie vzťahy?

Oliver: Pri startupoch sa fundraising končí fakticky až exitom. Takže áno, je to stále o hľadaní nových investorov. V praxi to býva tak, že pôvodní investori sa zúčastňujú v nejakej miere aj na nových investičných kolách. 

Ako právnik im pomáhaš zastrešovať IT oblasť, sústredíš sa hlavne na technologické startupy, máme pre nich v našej krajine vytvorené dostatočne dobré podnikateľské prostredie? 

Oliver: Teraz bol prieskum, ktorý posadil Slovensko myslím, že do top 5 krajín na začatie startupu, čomu absolútne nerozumiem. Samotné podnikateľské prostredie je celkovo OK – sme v EÚ, máme euro, platia EÚ nariadenia atď. Podľa mňa sme úplne normálna krajina na podnikanie, ale špecifikum startupov je, že potrebuješ venture kapitálové investície. Ty nepostavíš agresívne rastúcu technologickú firmu, ktorá sa má do dvoch-troch rokov dostať na nové trhy, bez externých peňazí.

Povedal by som, že veľký nedostatok Slovenska je, že máme málo venture kapitálových peňazí – to je problém číslo jeden. Problém číslo dva – máme nízku úroveň vzdelania na startupové oblasti a odliv talentu. Obe oblasti sú napríklad v Česku výrazne lepšie. Na Slovensku je do 10 fondov, pričom v Česku ich je možno 50.

Okrem toho je u nás nízka úroveň vzdelania, ľudia nevedia, čo znamená budovať startup. Na počiatku toho celého je, že na Slovensku chýbajú veľkí exitovaní founderi, ktorí by založili nové fondy. My ich síce máme, ale je ich menej.

Kultúra budovania startupov je taktiež stále slabšia. Síce sa zlepšuje, pribúdajú úspešné startupy, ale stále je povedomie o tom, čo znamená budovať startup, nízke. Máš inkubačné programy, akceleračné programy, rozličné kliniky, no oni ťa reálne nepripravia na to, čo znamená budovať startup.

Je vôbec možné, aby sa to u náš vzdelanostne zlepšilo?

Grishi: Problém je väčší. Ľudia si spájajú Česko a Slovensko, pričom Česko je v startupoch prvá liga a vidieť to aj vďaka veľkosti krajiny, ale Slovensko nie je prvá liga, ani druhá, možno tak tretia. Je to vlastne kvôli tomu, že posledných tridsať rokov sme mali enormnú migráciu práve technologického talentu.

Existuje štúdia, ktorá hovorí o tom, že z ktorých krajín odišlo za posledných 100 rokov najviac inovátorov. „Jedna bodka (1.)“ v štúdii znamenalo 10-tisíc. Možno nás to ani neprekvapí, ale Slovensko bolo úplne vybodkované. Len v Amerike je 1,5 milióna Slovákov. Prvé krajiny mali príliv lepší ako odliv – to bola Amerika, potom ďaleko nič, následne Švajčiarsko, Singapur a Škandinávia. Všetky ostatné krajiny, vrátane Slovenska a Česka, mali neskutočné odlivy. To značí, že ty nemáš s kým tie startupy robiť.

Táto generácia sa začína zaujímať o startupy, ale tá, ktorá by sa o ne mohla zaujímať už dlhšie, tu vlastne nie je. Čiže tí najšikovnejší sú preč a opäť je to sliepka-vajce, len na inej strane, v tom vzdelávaní.

Grishi, ty máš toho na „rováši“ celkom dosť a prešiel si dlhú cestu aj v rámci vývoja, napríklad Hemisféry alebo OpenLabu a rastu konkrétnych značiek, čiže sa vieš veľmi dobre vcítiť do kože začínajúcich startupistov, ktorí za vami prídu len s nápadom v hlave. Dávaš im na začiatku nejaké rady, na základe ktorých si sa z tvojej podnikateľskej minulosti učil, alebo ich necháš tak trocha „padnúť do vody“?

Grishi: Vždy im dám nejakú radu, ale to je rovnako ako s tými fondmi. Záleží od toho, aký máš stage. Keď niekto príde s nápadom, tak mu povieš, že choď späť a vráť sa, keď budeš niečo skutočne mať. Ľudia si myslia, že nápad je niečo hodnotné, ale nie je, to má hodnotu nula. Teda pokiaľ nie si naozaj skúsený človek, ktorý nájde niečo extra – vtedy by to už hodnotu, samozrejme, malo.

S nápadmi vôbec nechoďte za investorom a už vôbec nie za takými ľuďmi ako sme my, pretože to nestačí. Musíš mať nejakú tú exekúciu. Rada je: urob aspoň niečo vlastným úsilím, s vlastnými peniazmi, lebo ak ty nie si ochotný investovať do svojej časti žiadne mikropeniaze, tak prečo by to mal urobiť nejaký investor.

Investovanie v tej začiatočnej fáze nie je úplne o peniazoch ako takých, ale je to HR. Ty si vyberáš ľudí, nie nápad. Z podnikateľských skúseností vieš, že tvoj prvý nápad už neexistuje, alebo existuje jeho 58. variácia a práve tá ti dnes zarába. Jednoducho musíš mať schopnosť urobiť tie zmeny.

Tvoja práca jasne hovorí o zameraní edukačným a technologickým smerom. Čo je na Slovensku aktuálne najväčšia výzva v tejto oblasti?

Grishi: Odliv mozgov. To je brutálny problém a všetko to ešte len teraz pocítime. Má to hrozne veľkú spätnú väzbu. Práve to je dôvod, prečo my robíme tie projekty aj prečo zakladáme strednú školu zameranú na umelú inteligenciu. Odliv mozgov nastal už na strednej, niekedy na základnej škole, takže zmena musí ísť už odtiaľ.

Keď Slovák odíde do zahraničia, alebo len do Prahy, už nechce prísť naspäť. Zo štatistík viem, že 75 % všetkých Slovákov, ktorí odišli do zahraničia, sa už nikdy v živote nevráti. Na druhej strane stojí to, že u nás nie sú migranti – cudzinci. Cesta dostať sa sem je ťažká. My ani nevieme zastaviť odliv, ale ani nelákame talenty. Ak by sa toto vyriešilo, tak sa vyrieši aj veľmi veľa problémov okolo toho.

Jedna vec je príliv, druhá vec je odliv-príliv a tretia vec je integrácia. Na Slovensku je cez 200-tisíc Ukrajincov. Prišli sem ľudia, ktorí sú veľmi šikovní a pritom robia upratovačku. Jednak aj zákonne bolo ťažké integrovať, ale aj mentálne. Ľudia mimo technologický segment nedokážu integrovať.

Ty v tom startupe potrebuješ dve veci – brutálny knowledge a technológiu. Nedá sa mať len technológiou, lebo to je iba nástroj. Čiže pokojne tu môže byť nejaký biotechnológ, ktorý v prípade, že by sa spojil s technologickým tímom, vzniklo by niečo unikátne, ale oni proste robia práce typu upratovačka. Hocikde prídem, počujem ukrajinčinu. Tí šikovnejší, ktorí tu boli, odišli. 

Spolu ste aj co-founderi prvého venture builder – Warperu, ktorý v mnohých krokoch pomáha startupy budovať, ale ich aj zoznámi s VC (venture capital – rizikový kapitál), investormi či fondami. Čo je ideálny stav startupu, ak chce vstúpiť do programu? Stačí mať rozpracovaný plán, alebo treba mať už v rukách aj prototyp? 

Oliver: Ideálne okolo MVP fázy. Keď príde niekto, že mám dobrý nápad, poďme to spolu vybudovať, tak my povieme, že nie, lebo sme co-founderi a nemáme teraz 100 000-eurovú kapacitu, aby sme s tebou vybudovali celú firmu.

Takže ideálny stav je MVP – minimum viable product, teda základná funkčná apka/riešenie, ktorá má množstvo chýb, ale dokážeš ju niekde nasadiť a získať na tom nejaký feedback. Niekde okolo tejto fázy sa hýbeme. Môže to byť tesne pred ňou, môže to byť v nej, môže to byť po nej, ale potrebujeme, aby to fungovalo a ideálne s nejakými prvými zákazníkmi. Zákazník môže byť neplatiaci, ktorý ti dá feedback, alebo to môžu byť prví platiaci zákazníci, ktorí apku testujú a zároveň ti z toho dávajú malé peniaze a spätnú väzbu.

Influencer Jovinečko si otvoril vlastný podnik: Príjemne nás prekvapila kvalita aj chuť

Program trvá od 3 do 9 mesiacov, čo je pre podnikanie pomerne krátka doba. Čo sa deje so startupom, ktorý od vás putuje „do sveta“? Zostávate v kontakte a naďalej poskytujete svoje služby?

Grishi: My sme v rizikovej fáze, kde naše know-how a možnosti majú veľký vplyv. Kompenzujeme nedostatok ekosystému na Slovensku, ale v jednom momente sa startup musí sám stať serióznym podnikateľom, startupistom.

Oliver: Odpoveď je, že keby sme boli stále potrební, tak asi sme neurobili robotu dobre. Chceme tam byť, lebo my do toho vstupujeme, aj do firiem ako takých, berieme si v nich equitu 4 – 9 %, takže my sme tam stále účastní, ale už nie je cieľom, aby sme boli súčasťou exekutívy. Skôr pomáhame s networkom, business developmentom atď.

Koľko zo startupov, ak sa vám prihlási desať, je reálne použiteľných?

Grishi: Z desiatich je to nula. Tak pri päťdesiatich vyberieme jeden a to je optimistický scenár, tých 50. Naša prvá projekcia hovorila o stovke. Keď to porovnám smerom k venture kapitálu, tam je priemerný fond okolo 700 – 1 000 biznis plánov a oni zainvestujú do jedného percenta maximálne. My máme väčšie rozmedzie, lebo sme v inom štádiu, ale myslím si, že to je tak, ako som povedal.

Náš cieľ je vybrať päť startupov počas prvého roka, to ale znamená, že musíme vidieť 250 startupov. Venture kapitálový fond ich uvidí tisíc a šancu dá desiatim. To sú však hrubé dáta.

Oliver: Pre Warper bude pripravený jeden z 50. Náš segment, na ktorý sa zameriavame, je špecifický. To znamená, že nerobíme všetko. Náš hlavný fokus je prevažne B2B, B2C sa síce nebránime, ale B2B je najľahšie preinvestovateľné.

Endgame celého Warperu je venture capital investícia. My potrebujeme startup dostať do fondu, aby fundraisol pre-seed okolo 300- až 500-tisíc eur a mohol ísť svojou vlastnou cestou. Bez tohto naša práca nedáva zmysel. Bez toho, aby startup získal tieto peniaze, to ostane ako tradičná firma, možno bude podnikať, možno zomrie. Venture capital je endgame a my sa na to pozeráme pragmaticky, a to tak, že vyberieme, čo má najväčšiu šancu byť preinvestovateľné.

Momentálne trh výrazne preferuje B2B riešenia, lebo sú ľahšie preinvestovateľné, sú tam nižšie náklady na marketing, na biznis development a aj fondy tomu rozumejú lepšie.

Rovnako nevylučujeme vertikály, ktoré sú na trhu žiadané. Aktuálne sú to dáta, e-commerce, fintech, umelá inteligencia, HR tech.

zdroj: SIU/Nikol Pápayová

Venture builder je systém, s ktorým Slovensko ešte stále nie je úplne zžité. Mnohí šikovní ľudia s dobrými nápadmi o ňom ani len netušia, prečo je to tak?

Oliver: Pretože tu žiaden otvorený venture builder reálne nie je. Venture builder je trošku menej známy pojem ako akcelerátor či inkubátor. To však nie je základný problém. Problém je, že ty ako startupista nerozumieš, čo by si mal v tých programoch dostať a nechallenguješ ich, keď nič nedostaneš.

To znamená, že ako startupista prídeš do nejakého akceleračného programu, kde ti dajú priestory, v ktorých môžeš sedieť. Dajú ti mentoring, ktorý je na úrovni workshopov, a ty tam chodíš ako do školy. Prídeš tam, okrem teba tam bude ešte desať startupov a niekto ako ja alebo Grishi ti dá školenie. Počúvaš to, zapíšeš si poznámky a ideš domov. To je akceleračný program – v tej definícii by ťa mal akcelerovať. Toto ťa však neakceleruje.

A teraz opozitum – venture builder. My sme to postavili úplne naopak. Najskôr sme sa opýtali asi päťdesiatich už úspešných českých a slovenských startupistov, čo je to hlavné a podstatné, čo by zmenilo ich cestu a znamenalo by to úspech, ak by to mali a dostali na začiatku podnikania.

Oni nám povedali – kontakty na investorov, kontakty na biznis network, kvalitný network, pomoc s biznisom, tímové kapacity. Jednoducho, dali nám nejaké vstupy a podľa toho sme postavili náš Warper. Program je postavený ako opozícia tomu slovenskému, ktorý tu aktuálne je.

Dôvod, prečo venture builderový program nie je známy, je, že prevažná väčšina programov, ktoré sú na Slovensku, sú bezplatné. To je odpoveď na všetko. Náš program nie je bezplatný a navyše si ešte berieme equitu z firiem.

EXKLUZÍVNE Detaily vraždy podnikateľa Tibora Szűcsa: Rozdrvili mu lebku, zabalili ho do fólie a zakopali

Spomeňme nedávne podujatie Kickoff Warper, kde bolo viacero hostí z oblasti VC fondov, investorov, founderov či mentorov a hosťom bol aj bývalý prezident Andrej Kiska. Nikola Rafaj zo StartupYard povedal:„Venture Buildery sú kľúčové pre úspech startupov kvôli objemu energie, ktorý vedia dať startupu. Nejde o mentoring pri kávičke a workshopovanie, ale o konštruktívnu prácu na oblastiach firmy, ktoré treba dobudovať pre vstup investora.“ Určite teda nejde o „kávičkovanie“, ale ako v skratke celý tento proces prebieha?

Oliver: Inkubátor a akcelerátor je ako škola. Chodíš tam, počúvaš prednášky, píšeš si poznámky a ideš preč = nefunguje to. To sú síce dobré informácie, ale všetky sú aj na Google. Warper je úplne opačný protipól. Príde startup, opýta sa: pomôžete mi? My sa na začiatku na tú firmu pozrieme a povieme si, že OK, tu si a tu je tvoja ideálna pozícia, ktorá je preinvestovateľná. Keď to budeš mať, tak venture kapitál fond ti dá peniaze.

V strede, medzi týmito dvomi, je nejaký rozdiel. To je to, čo ti máme my dodať. Zistíme, že máš napríklad MVP, ale možno ti chýbajú zákazníci, alebo premyslený business plán. Zistíme, že máš tím, máš tam aj IT, ale chýba ti produktový manažér. Vyberieme z našej siete manažéra, ktorý sa ti tam hodí.

Ďalej zistíme, že ti chýba právna agenda a podobne. Takto by som mohol ďalej menovať jednotlivé služby, ktoré poskytujeme. Všetko je to ale individuálna vec. Nemáme žiadne workshopy, žiaden mentoring, my tomu startupu reálne donesieme človeka alebo službu, čo hľadá. Nepovieme mu, že by si mal zavolať niekoho. Ja tomu človeku zavolám a poviem mu, že je tu startup, chceš sa s ním baviť?

Takže dávame služby, ľudí, technológie, exekúciu.

Grishi: Rozdiel je v tom, že my do startupu krátkodobo vstúpime aj ako exekútori vecí, ktoré mu chýbajú. Alternatíva je asi taká, že buď sa to naučíš, čo ti bude trvať neskutočne dlho, alebo si najmeš ľudí, na ktorých nemáš peniaze.

Oliver: Dávame ruku k dielu a pracujeme na tom s nimi. Každý potrebuje niečo iné. Žiadne plošné workshopy či školenia.

O aké startupy sa najviac zaujímajú venture kapitáloví investori aktuálne?

Oliver: To, čo my robíme vo Warperi. Kopírujeme, čo je na trhu venture kapitálu, pretože my sami potrebujeme pootvoriť náš biznis model a posielať venture kapitálovým fondom startupy, ktoré chcú. Takže prevažne B2B. Keď si už B2B, tak momentálne najviac preinvestované segmenty sú dáta – dátová analytika, fintech, umelá inteligencia, e-commerce, krypto, HR tech a podobne.

Grishi: Kopírujeme trend nášho networku. Nadarmo môže v Amerike fičať niečo brutálne, keď k nám príde startup a my mu nevieme pomôcť. Naozaj nevyberieme hocijaký startup, lebo môžeme, ale ten, o ktorom vieme, že mu za deväť mesiacov reálne pomôžeme.

Poďme ešte späť k Warperu. Aké sú kritériá, na základe ktorých sa rozhodujete pri konečnom výbere startupu a poviete si „áno, toto je ono“?

Grishi: Postavili sme to na skúsenosti s našimi vzdelávacími projektmi. Nielen tie venture kapitálové fondy, ale aj my si vyberáme ľudí. Pozeráme sa, či má ten človek knowledge. Must have je, že to, čomu sa chceš venovať, a oblasť, v ktorej ideš niečo vytvoriť, musíš poznať.

Ďalšie must have sú osobnostné črty– nejaká sebareflexia. Veľakrát sa nám stáva, že sa prihlási startup a my si nie sme istí, či áno, alebo nie, tak im dáme „domáce úlohy“. Cieľom je zistiť, či ten startup chce mudrovať, alebo si urobí svoju robotu a ukáže nám, že pozrite sa, takto som nad tým rozmýšľal.

Keď niekto nemá sebareflexiu, pokoru, nemá sa ako posúvať. Áno, sledujeme aj osobnostné vlastnosti. 

Dnešní podnikatelia nie sú pokorní?

Grishi: Povedal by som, že je to pol na pol. On nemusí byť skromný a nechápať, kde má svoje dobré stránky, ale ak my sme raz technológovia a niekto príde a povie, že ide riešiť problém umelej inteligencie, ja mu položím tri otázky a on začne mudrovať, namiesto toho, aby mi na ne odpovedal, tak viem, že ma chce len zmotať. Jednoducho nech prizná, že to nevie. Našou úlohou je veci, ktoré nevieš, vysvetliť, naučiť ťa to.

Táto otázka sa asi netýka len startupov, ale aj akcelerátorov – je lepšie podnikať sám, alebo spolu s niekým, napríklad ako co-foundri?

Grishi: Keďže je to o tíme, tak určite viacerí. Keď si sám, je to desaťkrát náročnejšie a okrem toho nabieha ešte väčšie riziko.

Oliver: Odporúčanie je, že zober si co-founderov, pretože potrebuješ postaviť tím ľudí. Potrebuješ človeka, ktorý je IT zdatný, niekoho, kto to predá, niekoho, kto to celé zorganizuje. 

Vedeli by ste v skratke uviesť zopár bodov, ako budovať startupy v čase aktuálnej krízy? 

Oliver: Nie je problém, že by nefungovali a nevznikali. Oni fungujú, vznikajú a sú na to aj peniaze, ale veľký problém je ich získať. Na trhu je momentálne zima, dnes je ťažké fundraisingovať. Všetci sa budú na teba iba pozerať a to isté urobia s ďalšou tisíckou startupov, ktoré sú na tom rovnako ako ty. Je to preto, že investori si hľadajú čerešničky.

Trh sa úplne otočil. Predtým to bol trh startupov, teraz je trh o tom, že musíš pracovať ako blázon, aby si získal peniaze. V minulosti sa ľahko získavala investícia – ak bol produkt, tím ľudí, X platiacich zákazníkov. Teraz povieš to isté, s tým, že tých zákazníkov máš viac, máš top tím a tie peniaze ti nedajú. Povedia, dobre, si zaujímavý, budeme ťa sledovať, ale ešte skús zvýšiť trakciu.

Zvyšujú sa nároky investorov, ktorí sú veľmi vyberaví, lebo je kríza, takže aj oni musia byť opatrní. Zároveň si uvedomujem, že keď všetci vypli kohútiky, tak startupy sú zúfalé. Všetci pracujú a tí investori si len vyberajú, do koho tie investície dajú. Musíš urobiť o niekoľko percent lepší výsledok, aby si ťa všimli a aby do teba chceli dať peniaze.

Grishi: Aj na strane fondov je málo peňazí. Pozeral som, že za posledných 10 rokov získali fondy, ktoré robia venture kapitál, najmenej peňazí od iných ľudí. Čiže aj oni majú menej peňazí, ako mali. Prestal fúkať vietor, treba byť pripravený aj na to.

zdroj: SIU/Nikol Pápayová

Aké sú najčastejšie chyby, ktoré firmy na začiatku podcenia a potom v ďalšom pôsobení majú väčšie problémy? 

Oliver: Zle urobená prvá investícia je najväčší problém – buď si to vyjednal sám, alebo si si k tomu zobral poradcu, ktorý sa v tom nevyzná, a pokazíte to. Tam ťa to môže dohnať. Druhý problém je zle vystavaný co-founderský tím, čiže keď nie ste vystavaní hodnotovo rovnako.

Grishi: Toto často riešim – prídu za mnou ľudia a pýtajú sa ma, ako exitnúť co-founderov. Je to dosť zložitá vec. Ja som to urobil asi trikrát, ale vždy to stojí na nejakej dospelosti a uvedomelosti na tej druhej strane, aby pochopil, že neprináša hodnotu. U nás je to vnímané trocha inak, že ako keby ťa „vyhodili“, ale to je len očistný mechanizmus.

Co-founderi sa môžu v nejakej fáze hodnotovo rozvetviť, ale kľúčové je na konci dňa povedať, že keď budeme bojovať, tak firmu buď zničíme, alebo jej znížime hodnotu. V tých ranných fázach ju zničia.

Takže nielen investícia, ale aj existovanie founderov. Je potrebné, aby tie cesty boli dané a pravidlá nastavené jasne. Ak to tak nie je, zabrzdí to daný startup. Problém je aj v investíciách, aj v equitách – nechceš tam mať niekoho len tak, to musí byť niekto, kto ti neustále, každým dňom firmu pomáha budovať.