V čom sú vyso­ké ško­ly v Škót­sku lep­šie ako tie na Slo­ven­sku?

Jakub Jablonický / 17. októbra 2016 / Zo Slovenska

Už tre­tí rok štu­du­jem na uni­ver­zi­te v Škót­sku. Mohol by som sem napí­sať neja­ké kli­šé o tom, ako to bolo to naj­lep­šie, čo sa mi moh­lo stať. A v pod­sta­te by som nekla­mal.

No naj­dô­le­ži­tej­šie pre mňa je, že toto roz­hod­nu­tie bolo čis­to moje. Moja mama by bola urči­te rad­šej, keby som zostal doma v Bra­ti­sla­ve a kaž­dé ráno sa auto­bu­som 88 trmá­cal na Eko­no­mic­kú uni­ver­zi­tu.

Bol som teda odhod­la­ný spra­viť z roz­hod­nu­tia odísť zo Slo­ven­ska to naj­lep­šie roz­hod­nu­tie môj­ho živo­ta. Pomo­hol mi pri tom aj fakt, že sys­tém v Škót­sku je opro­ti tomu Slo­ven­ské­mu omno­ho bliž­ší tomu, ako sa chcem učiť.

Tu je 5 hlav­ných dôvo­dov, kvô­li kto­rým pova­žu­jem štú­dium v Škót­sku za lep­šie ako to na Slo­ven­sku:

1. Uni­ver­zit­ná atmo­sfé­ra

Začnem cel­kom povr­ch­ne. Väč­ši­na mojich pred­ná­šok pre­bie­ha v tej­to budo­ve:

SAMSUNG CSC

foto: natansphotos.wordpress.com

Samo o sebe to o kva­li­te ško­ly neho­vo­rí nič. No atmo­sfé­ra uni­ver­zi­ty zalo­že­nej 500 rokov pred mojím naro­de­ním, má nie­čo do seba. Mini­mál­ne na tie pred­náš­ky sa ide ľah­šie ako keby som mal kaž­dý deň cho­diť naprí­klad do takej­to budo­vy:

uni

foto: vysokeskoly.eu/Alena Nová

2. Medzi­ná­rod­ná komu­ni­ta

Škót­ske uni­ver­zi­ty majú rela­tív­ne veľ­ké zastú­pe­nie medzi­ná­rod­ných štu­den­tov. Veľa z nich je z EÚ (kvô­li bez­plat­né­mu škol­né­mu), no náj­du sa tu ľudia v pod­sta­te z celé­ho sve­ta.

Kon­krét­ne moja uni­ver­zi­ta (Aber­de­en) má vyso­ko nad­prie­mer­né per­cen­to zahra­nič­ných štu­den­tov – vyše 26%. Vytvá­ra to uni­kát­nu prí­le­ži­tosť spoz­nať osob­ne ľudí z iných kul­túr. Tak­mer vždy to zna­me­ná potvr­de­nie toho, že naše zau­ží­va­né ste­re­oty­py o iných kul­tú­rach sú úpl­ne mimo rea­li­ty.

aberdeenuni

foto: studyin-uk.com

Nie­kto­rí z najot­vo­re­nej­ších ľudí, kto­rých poznám, sú zo Škan­di­ná­vie. Škó­ti bež­ne pozý­va­jú na pivo. A Maďa­ri vo voľ­nom čase neplá­nu­jú vojen­ský útok na Komár­no.

Spoz­ná­va­nie iných kul­túr člo­ve­ku pomá­ha spoz­nať samé­ho seba. Dáva mu to mož­nosť pre­hod­no­tiť ale­bo utvr­diť si svo­je hod­no­ty. Na ško­lách, kde naje­xo­tic­kej­ší spo­lu­žiak pochá­dza z Topoľ­čian je táto mož­nosť obme­dze­ná iba na Eras­mus, kto­rý využi­je iba zlo­mok štu­den­tov.

3. Orien­tá­cia na samoš­tú­dium

Uni­ver­zi­ty sú vo vše­obec­nos­ti veľ­mi sla­bou simu­lá­ci­ou toho, čo nás čaká v reál­nom sve­te. Kon­tro­lo­va­ný sys­tém s pres­ne nalin­ko­va­ný­mi pod­mien­ka­mi na úspech je pres­ný opak toho, čo člo­ve­ka čaká pri zakla­da­ní fir­my ale­bo pre­sa­dzo­va­ní sa na trhu prá­ce.

Menej hodín kon­tak­tu s pro­fe­sor­mi štu­den­tov aspoň pri­pra­ví na to, ako sa budú učiť po zby­tok svoj­ho živo­ta. Pri väč­ši­ne odbo­rov neexis­tu­je nie­čo ako 7 hodín den­ne strá­ve­ných v ško­le. Výnim­kou je medi­cí­na, no aj tá je orien­to­va­ná na omno­ho viac prak­tic­kej výu­ky ako u nás.

building_769

foto: urbanrealm.com

Štu­den­ti tak majú prí­le­ži­tosť pop­ri ško­le pra­co­vať, špor­to­vať, zakla­dať biz­ni­sy ale­bo sa iba jed­no­du­cho socia­li­zo­vať.

Cel­ko­vý objem infor­má­cií je v prie­me­re men­ší ako na Slo­ven­sku, no dôraz sa kla­die na naozaj­st­né pocho­pe­nie prin­cí­pov a nie iba na to, kto sa doká­že nabif­ľo­vať čo naj­viac infor­má­cií a po skúš­ke ich čo naj­rých­lej­šie zabud­núť.

4. Objek­tív­ne hod­no­te­nie

S tým­to oči­vid­ne nemám pria­mu skú­se­nosť, no sub­jek­tív­ne hod­no­te­nie pri skúš­kach je nie­čo, o čom mi čas­to roz­prá­va­jú kama­rá­ti zo slo­ven­ských uni­ver­zít.

Nemô­žem sa tu teda roz­pi­so­vať o tom, do akej mie­ry si slo­ven­skí pro­fe­so­ri radi na svo­jich štu­den­tov zasad­nú. No v Škót­sku je aj ten­to poten­ciál­ny prob­lém odstrá­ne­ný. Všet­ky hlav­né skúš­ky sú písom­né a ano­nym­né. Hod­no­tia­ci vidí iba pri­de­le­né čís­lo bez mena.

cam_about-us-1_old_college_0

foto: ed.ac.uk

Pri skúš­kach si môžem vybrať z nie­koľ­kých otá­zok. Je tak zaru­če­né, že nena­sta­ne situ­ácia kedy sa naučím 95% mate­riá­lov a dosta­nem otáz­ku o tých zvyš­ných 5%. Cel­ko­vo to vytvá­ra situ­áciu, kde jedi­ný, koho môžem viniť za svoj neús­pech, som ja sám.

5. Pro­fe­so­ri sú na to, aby štu­den­tom pomá­ha­li

Pro­fe­so­ri sa väč­ši­nou sna­žia byť čo najp­rí­stup­nej­ší. Situ­áciu, kedy mi vedú­ci fakul­ty pove­dal „Call me David“, by som na Slo­ven­sku asi nikdy neza­žil.

Ak žiak neprej­de cez skúš­ku, pro­fe­sor to vní­ma aj ako svoj neús­pech. Je pred­sa pla­te­ný za to, aby sa jeho štu­den­ti nie­čo nauči­li. Kaž­dý pro­fe­sor má teda vyhra­de­ný čas, kedy za ním môžu štu­den­ti prí­sť s aký­mi­koľ­vek otáz­ka­mi ohľa­dom jeho pred­me­tu.

Okrem toho to ovplyv­ňu­je aj samot­ný spô­sob uče­nia. Pro­fe­so­ri sa sna­žia byť čo najz­ro­zu­mi­teľ­nej­ší a poskyt­núť štu­den­tom dosta­tok infor­má­cií na úspeš­né zvlád­nu­tie skúš­ky.

media_328642_en

foto: gla.ac.uk

Je mož­né, že slo­ven­ské vyso­ké ško­ly sa raz dosta­nú na sve­to­vú úro­veň. No štú­dium v Škót­sku je aspoň dovte­dy alter­na­tí­vou, kto­rú by moh­lo využiť množ­stvo Slo­vá­kov. Okrem spo­me­nu­tých výhod a kla­sic­ké­ho zdo­ko­na­le­nia anglič­ti­ny je to ešte aj zadar­mo. A naozaj sa to opla­tí.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: urbanrealm.com / ed.ac.uk

Pridať komentár (0)