Covid si v USA vyžiadal milión životov, odhalil nedostatky systému. Na Slovensku pribudlo 179 prípadov

V sobotu potvrdili PCR testy na Slovensku ochorenie COVID-19 celkovo 179 ľuďom, pričom ich bolo vykonaných dokopy 1 207. Pribudlo 13 obetí a celkový počet úmrtí tak dnes predstavuje 20 041. V nemocniciach je v súčasnosti hospitalizovaných 310 ľudí s ochorením COVID-19, za včerajší deň dvaja pacienti ubudli. Informovalo o tom Národné centrum zdravotníckych informácií na svojom webe.

Pribudlo 1 nový zaočkovaný proti nákaze COVID-19.

Nadmerné úmrtia

Počet úmrtí na koronavírus v USA sa značne odlišuje od ostatných krajín. Ohromujúcu mieru úmrtnosti, patriacu medzi tie najvyššie na svete, si nedokáže krajina vôbec vysvetliť. Spomedzi 20 najviac postihnutých krajín majú už iba 2 z nich vyššiu úmrtnosť na 100-tisíc obyvateľov než v USA. Patrí tam Poľsko a Brazília. 

Avšak nadmerné úmrtia, ktoré možno v USA pripísať ochoreniu COVID-19, sú iba jedným meradlom. Tým ďalším sú prípady na predávkovania drogami, ktoré dosiahli počas roku 2021 rekordnú úroveň. Obeťami bolo najmenej 100-tisíc Američanov.  

zdroj: TASR/Ján Krošlák

Krajine prispeli v počte „nadmerných úmrtí“ aj iné faktory, sú to rôzne chronické ochorenia, ako srdcové choroby, demencia či hypertenzia. Pandémia koronavírusu prispela k zhoršeniu všetkých uvedených chorôb, čím prispela k úmrtiam spôsobeným priamo ochorením COVID-19.

Zlý zdravotný systém či problémová kultúra

Nadmerné úmrtia v USA, ktoré sú následkom ochorenia COVID-19, rozdelila krajinu na niekoľko skupín. Odhalila bohatých, nerovnosť, rovesnícke krajiny, jedinečný a roztrieštený zdravotný systém či polarizovanú politiku. Tieto faktory krízu spôsobenú pandémiou podľa vedcov ešte viac zhoršilo.

„Pokiaľ ide o pochopenie toho, prečo sme mali takú zlú skúsenosť z pandémie, musíme sa zamyslieť nad systémovými problémami, ktoré už existovali, keď pandémia prišla,“ povedal Steven Woolf, sociálny epidemiológ a výskumník v oblasti zdravia populácie z Virginia Commonwealth University.

Pandémia podľa vedcov vrhla svetlo na dlhodobé rasové a etnické rozdiely v zdravotníctve. Rovnako aj milióny detí boli uvrhnuté do potravinovej neistoty , keďže počet tých, ktoré dostávali školskú stravu, prudko klesol. Vymeškaný akademický čas pravdepodobne spôsobil prehĺbenie rozdielov v doposiaľ dosiahnutom vzdelaní.

zdroj: Unsplash/bout

„USA už niekoľko rokov zažívajú horšie zdravotné výsledky. Priemerná dĺžka života v USA je najnižšia zo všetkých krajín s vysokými príjmami,“ povedal Terrence Shirley, generálny riaditeľ združenia Community Health Center Association of Mississippi.

Svoju úlohu podľa všetkého zohrala aj kultúra a prostredie. Obyvatelia USA sa s väčšou pravdepodobnosťou ako občania iných krajín zapájajú do správania, ktoré výskumníci v oblasti verejného zdravia považujú za rizikové. Ide o fajčenie, vlastníctvo zbraní, konzumáciu väčšieho množstva kalórií a menej cvičenia.