Som cyk­lis­ta, zmier sa s tým

Sebastian Mach / 27. mája 2016 / Zo Slovenska

Je deväť hodín ráno a ja sme­ru­jem do cen­tra Bra­ti­sla­vy.

Ups, čer­ve­ná. Kilo­met­ro­vá koló­na áut sa posú­va rých­los­ťou 3,5 kilo­met­ra roč­ne a ja si seba­ve­do­mo fičím pop­ri všet­kých Bavo­rá­koch, Ško­dov­kách a For­doch. Kaž­dé auto má svoj prí­beh. Žena v Kii si maľu­je ústa a tele­fo­nu­je, milen­co­vi či kama­rát­ke? Netu­ším. Chla­pík v slneč­ných oku­lia­roch sa tvá­ri dôle­ži­tej­šie, než zrej­me je a v jeho reči tela cítim tichý boj, ako by chcel na tom bicyk­li sedieť tiež, no jeho hrdosť a von­kaj­ší imidž mu to nedo­vo­lí.

Pri­chá­dzam až ku kri­žo­vat­ke a tro­chu spros­to si to mie­rim na chod­ník a pre­chá­dzam cez zele­nú na pre­cho­de pre chod­cov. Áno, som cyk­lis­ta a nese*em sa. Kľuč­ku­jem medzi vaši­mi stroj­mi, dýcham splo­di­ny z vašich áut a ticho sa sme­jem vašim pohľa­dom. Som šťast­ný, som zdra­vý a hlav­ne som na mítin­gu včas. Naroz­diel od teba.

b

foto: innercityrider.com

Som cha­os na dvoch kole­sách. Tvoj nepria­teľ. Som to, čo túžiš vo svo­jom upo­náh­ľa­nom živo­te byť. Žiješ, spo­mí­naš?

Vykra­ju­jem zákru­ty rých­lej­šie, ako tvoj Ran­ge Rover. Letím pome­dzi dve­re vašich áut. Ces­ta z kop­ca? Pre mňa jedi­né­ho päť­de­siat­ka nepla­tí. Som cyk­lis­ta a nie som sám. Pri­chá­dza­me zo Záho­ria, zo seve­ru, z výcho­du. Sme tu, nepot­re­bu­je­me autá a uží­ma­ve si život.

Pri­daj sa k nám a dokáž, že v Bra­ti­sla­ve sa dá žiť aj na bicyk­li a netre­ba byť súčas­ťou a záro­veň prí­či­nou záp­chy. Súhla­síš? Zdie­ľaj!

a

foto: waldo.bike

titul­ná foto: lebara.com

Pridať komentár (0)