Dcéra slávneho spisovateľa sa stala prvou programátorkou na svete. Ada Lovelace napísala prvý algoritmus pre počítačový stroj

  • Jej príbeh inšpiruje mnohé mladé ženy po celom svete, ktoré pracujú v oblasti informačných technológii
  • Ada Lovelace bola prvá, kto napísala podrobný algoritmus pre počítačoví stroj
  • Dnes ju považujeme za prvú programátorku
Ada Lovelace
Wikimedia/Margaret Sarah Carpenter, Wikimedia/Alfred Edward Chalon
  • Jej príbeh inšpiruje mnohé mladé ženy po celom svete, ktoré pracujú v oblasti informačných technológii
  • Ada Lovelace bola prvá, kto napísala podrobný algoritmus pre počítačoví stroj
  • Dnes ju považujeme za prvú programátorku

Keby sa narodila o stopäťdesiat rokov neskôr, nazývali by ju vizionárkou. Ada Lovelace ňou totiž rozhodne bola, doba v ktorej žila, jej však patričné uznanie nepriniesla. Ako prvá na svete totiž napísala programovací kód a spolupodieľala sa na tvorbe prvého počítača. A to v prvej polovici 19. storočia vo viktoriánskom Anglicku.

Prvá programátorka mala na svoj úspech predpoklady pomerne veľké. Narodila sa do aristokratickej rodiny, jej otec bol slávny romantický básnik Lord Byron. Rolu otca v Adinom živote zohral iba minimálne. Pre jeho nespútanú povahu, život plný mileniek a románikov požiadala jeho manželka Izabela Byron o odlúčenie, a keď mala Ada pár mesiacov odišla k rodičom. Po rozvode lord Byron opustil Anglicko a pomerne mladý zomrel v Grécku.

Sama lady Byronová mala na tú dobu veľmi dobré vzdelanie. Učili ju bývalí profesori z Cambridge a zameriavali sa hlavne na matematiku, v ktorej mala mladá Izabela excelovať. Pochopiteľne, v týchto šľapajach viedla neskôr aj svoju dcéru Adu, čo bolo na tú dobu nezvyčajné.

zdroj: Wikimedia/Somerville College, Oxford

V štúdiu exaktných vied však matka videla aj iný cieľ, ako len dobré vzdelanie. Zo svojej dcéry chcela vychovať presný opak jej otca. Bála sa totiž, že by mohla zdediť jeho bohémsku povahu, a tak ju namiesto literatúry viedla k matematike a prírodným vedám, ktoré jej mali vštepiť disciplínu. V neskoršom veku sama Ada povedala, že štúdium matematiky jej pomáhalo pri duševných problémoch, ktoré skutočne zdedila po svojom otcovi.

Lietajúci stroj na parný pohon

Ako dieťaťu z dobre zabezpečenej rodiny sa malej Ade venovali skôr pestúnky a učitelia ako samotná matka, ktorá bola často preč. Vraj aj z tohto dôvodu sa dvanásťročné dievčatko vtedy pokúšalo postaviť lietajúci stroj, aby mohla matku navštíviť. Týmto nápadom mala byť doslova posadnutá. Hltala vedecké časopisy a nad svojimi návrhmi strávila celé dni.

Jej lietajúci stroj mal byť poháňaný parou a aby lepšie pochopila samotný princíp lietania, dôsledne študovala anatómiu vtákov. Uvedomila si, že krídla budú musieť byť úmerné veľkosti tela, kde by bol umiestnený parný stroj, ktorý by dodával energiu. Jej dizajn predchádzal vzdušnému parnému vozu, ktorý si patentovali William Henson a John Stringfellow v roku 1842, čiže o 15 rokov neskôr.

programatorka
zdroj: Wikimedia/Margaret Sarah Carpenter,

Ako tínedžerka si vo viktoriánskej spoločnosti zarobila na riadny škandál, ktorý sa jej matka pokúšala, viac-menej úspešne, prekryť. Zaľúbila sa totiž do svojho učiteľa, s ktorým sa pokúsila utiecť z domu. Na vlakovej stanici ju však príbuzní spoznali a úteku zabránili.

Keď sa zoznámila so svojím budúcim manželom, o desať rokov starším Williamom Kingom, jej matka trvala na tom, aby mu o svojom malom tajomstve povedala. King si Adu aj napriek tomu vzal, a časom získal titul gróf z Lovelace. Manželku celý život v jej práci a vášni pre matematiku podporoval, čím medzi viktoriánskymi mužmi vynikal.

Jednou z blízkych priateliek Ady bola aj astrofyzička a matematička Mary Somerville, ktorá jej sprostredkovala osudové stretnutie s vynálezcom, matematikom a strojným inžinierom Charlesom Babbgeom v roku 1833.

Matematická čarodejnica

Babbage bol prvým priekopníkom v oblasti výpočtovej techniky a kryptografie. Navrhol prvé stroje porovnateľné s modernými počítačmi s programovou pamäťou, prevádzkou založenou na algoritmoch a vstup/výstup systému.

Aďu uchvátili Babbageove vynálezy a zaujal ju aj jeho intelekt, analytické a matematické schopnosti. Okamžite sa z nich stali priatelia a spolupracovníci. Babbage  si pre Adu si tiež vymyslel výstižnú prezývku: Čarodejnica čísel.

V dobe ich spolupráce Babbage vyvíjal analytický stroj, čo dnes považujeme za jeden z prvých návrhov počítača. Jeho nápad však ostal iba na papieri a nikdy nebol realizovaný.

Analytický stroj používal tri rôzne typy diernych štítkov, ktoré predstavovali aritmetické operácie, typ pre načítanie a ukladanie operácií a typ pre číselné konštanty. 

V roku 1842 Babbage prednášal o analytickom stroji na univerzite v Turíne, kde si jeho výklad zapisoval taliansky inžinier Luigi Menabrea, ktorého poznámky boli nakoniec uverejnené v prestížnom francúzskom akademickom časopise.  

programátorka
zdroj: Wikimedia/Alfred Edward Chalon

Babbageov priateľ Charles Wheatstone potom požiadal lady Lovelace, aby článok preložila z pôvodnej francúzštiny do angličtiny, keďže ju ovládala na vysokej úrovni. Jej vedomosti o stroji boli oveľa hlbšie ako Menabreove, a tak okrem prekladu opravovala aj všetky chyby, na ktoré narazila. Babbage jej tiež dovolil, aby pridala do prekladu vlastné poznámky, ak si bude myslieť, že v texte niečo chýba.

Ada sa do práce zahĺbila natoľko, že text bol oproti pôvodnému článku až trojnásobne dlhší. Pod preklad však ani len nepodpísala celým menom, ale iba iniciálkami AAL, čiže Augusta Ada Lovelace.

V rámci týchto poznámok bola uvedená metóda na výpočet postupnosti racionálnych čísel, známej ako Bernoulliho schéma, pomocou analytického stroja.

V článku podrobne popísala, ako rozdeliť algebru na jednoduché vzorce, ktoré sa dajú vypočítať pomocou základných matematických pokynov, ktoré počítač dokáže spracovať, a to sčítanie, odčítanie, násobenie alebo delenie. Ďalej popísala, ako tieto vzorce kódovať ako pokyny pre samotný analytický stroj.

Dostatočnej pocty sa nedočkala

Aj keď existovali skoršie náčrty programov, ktoré pripravil Babbage, tie Adine boli najprepracovanejšie a boli publikované ako prvé.

Práve pre tento úspech je lady Lovelace známa ako prvá počítačová programátorka. Bola prvou osobou, ktorá napísala a zverejnila celú sadu algoritmov, s ktorými mohlo počítačové zariadenie operovať.

Jej práca bola publikovaná v roku 1843 v anglickom vedeckom časopise. Ada Lovelace aj naďalej túžila po vzdelávaní a jej snom bolo stať sa žiačkou Michaela Faradaya, ktorý bol v tom čase jedným z najuznávanejších vedcov. Aj napriek odporúčaniam od Babbaga, ktorý ju v liste nazval ,,očarujúcou matematickou vílou“, ju Faraday ako svoju žiačku neprijal.

zdroj: Wikimedia/Henry Phillips

Podobne, ako jej otec, aj Ada zomrela v skorom veku. Mala 37 rokov, keď podľahla rakovine krčka maternice. Zanechala po sebe štyri deti. Poznámkami lady Lovelace sa pri práci inšpiroval aj Alan Turing o sto rokov neskôr, keď pracoval na prelomení kódu Enigma.

Jej prínos do sveta informatiky bol odhalený až po jej smrti. Vášeň pre stroje a matematiku, ktorou sršala, však dodnes motivuje mnohé mladé ženy, aby sa tejto oblasti venovali.  Na jej počesť americké ministerstvo obrany pomenovalo počítačoví jazyk Ada. Podobne podľa nej nesie aj názov tretia generácia kryptomeny Cardano – Ada.

Zdroje: BBC, Findingada, Medium

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK