Dlhodobým COVID-19 trpia aj Slováci, má viac než 200 príznakov. Ak máš jeden z nich, tak môžeš byť stále infikovaný

Písal sa 8. december 2019, kedy svet po prvýkrát spoznal ochorenie COVID-19. V tom čase vírus predstavoval pre všetky krajiny veľkú neznámu. Dnes sužuje celý svet a z počiatočnej epidémie, ktorú spôsobil, sa stala pandémia. 

Od tej doby sa v nejednej krajine zaviedli prísne opatrenia, o život prišli tisícky nevinných ľudí, nemocnice sú v neustálom vyťažení a mnohé pracovné odvetvia zasiahla koronakríza. Okrem toho vzniklo množstvo jeho nových variantov. Nádej po slobode prinieslo očkovanie, ktoré by malo brániť  infikovaniu koronavírusom.

Ľudia sa delia do skupín – infikovaní, prekonaní COVID-19, zaočkovaní či nezaočkovaní. Jedni ochorením prešli „hladko“, u niektorých pretrvávajú príznaky aj niekoľko mesiacov po infekcii. Ďalší boj s koronavírusom prehrali.

Dlhotrvajúce príznaky ako veľká neznáma

Lekári-odborníci však usilovne pracujú na tom, aby získali lepšiu predstavu o tom, čo spôsobuje dlhodobý COVID-19 stav, pri ktorom príznaky pretrvávajú mesiace po infekcii COVID-19.

„Existuje len málo systematických štúdií, ktoré by túto populáciu skúmali. Práve preto existuje pomerne málo informácií o rozsahu symptómov a ich progresii v čase, závažnosti a očakávanom klinickom priebehu – dlhovekosti. Ako aj o jeho vplyve na každodenné fungovanie a očakávanom návrate k pôvodnému zdraviu,“ hovorí neurovedkyňa Athena Akrami z University College London.

„V tomto jedinečnom prístupe sme sa dostali priamo k „diaľkovým dopravcom“ po celom svete, aby sme vytvorili základ dôkazov pre lekárske vyšetrovanie a zlepšenie starostlivosti u ľudí, pri ktorých príznaky pretrvávajú aj niekoľko mesiacov po infikovaní,“ dodáva.

Únava, zrakové halucinácie či sexuálna dysfunkcia

Najnovšia štúdia identifikovala 203 rôznych dlhodobých symptómov COVID-19 v 10 rôznych orgánových systémoch v tele, pričom zdôraznila, aké rozsiahle a rozmanité je postihnutie a ako môže zasahovať do nášho každodenného života, informuje The Lancet.

Vedci, ktorí za štúdiou stoja, požadujú, aby národné skríningové programy zachytili viac prípadov dlhodobého COVIDu, ako aj presnejšie klinické pokyny na popis stavu.

Štúdii sa zúčastnilo 3 762 ľudí z 56 krajín. Najčastejšie hlásenými príznakmi boli únava, post-námahová nevoľnosť a kognitívna dysfunkcia alebo „mozgová hmla“. Medzi ďalšie príznaky patrili zrakové halucinácie, triašky, sexuálna dysfunkcia, strata pamäti a hnačka.

V priemere účastníci hlásili každý z 55,9 príznakov v 9,1 orgánových systémoch. Z 3 762 respondentov s dlhodobým COVIDom malo 2 454 pacientov príznaky najmenej počas šiestich mesiacov.

Ženy sú vystavené väčšiemu riziku

45,2 % účastníkov uviedlo, že si skrátili pracovný čas, zatiaľ čo 22,3 % v čase prieskumu nepracovalo vôbec.

„Do siedmich mesiacov sa veľa pacientov ešte nezotavilo, hlavne zo systémových a neurologických/kognitívnych príznakov, nevrátili sa na predchádzajúcu úroveň práce a naďalej pociťujú značnú záťaž symptómov,“ píšu vedci vo svojej publikovanej práci.

Je toho veľa, čo o dlhom COVIDe stále nevieme, aj keď obraz je pomaly čoraz jasnejší. Zdá sa, že príznaky po očkovaní ustupujú, ale iba u niektorých pacientov, zatiaľ čo výskum tiež ukázal, že ženy sú vystavené väčšiemu riziku dlhodobého COVIDU, uvádza The Science Alert.

Asi u 1 z 10 ľudí, ktorí dostanú COVID-19, sa predpokladá, že stále trpia niektorými príznakmi aj viac ako 12 týždňov po pozitívnom výsledku testu. Ak vezmeme do úvahy rozšírenie pandémie po celom svete, hovoríme potenciálne o miliónoch ľudí.

Vedci chcú vidieť testy pokrývajúce neurologické a neuropsychiatrické príznaky, ako aj súčasné kardiovaskulárne a respiračné príznaky, aby zachytili viac ľudí, ktorí naďalej bojujú s COVID-19.

„Je pravdepodobné, že budú ticho trpieť desaťtisíce pacientov s COVID-19, ktorí si nie sú istí, že ich príznaky súvisia s COVID-19,“ hovorí Akrami.