Do funkcie ho dostali lži a populizmus. Johnsonovi zlomila krk párty, o ktorej tiež klamal (2. časť)

V predchádzajúcej časti sme si priblížili mladosť Borisa Johnsona, rodáka z amerického Manhattanu, na ktorého spomínajú ako na aktívneho, populárneho a taktiež až samoľúbeho študenta prestížnych britských škôl.

Taktiež sme si zhrnuli jeho nasledujúcu novinársku kariéru, kde ho anglický konzervatívny politik John Patten (aj Johnson sa radil ku konzervatívcom, pozn. redakcie) opísal ako „jedného z najväčších predstaviteľov falošnej žurnalistiky“.

Už v tomto období, ako britský novinár v Bruseli s jasne euroskeptickými názormi, začal Johnson podľa mnohých pomaly dláždiť cestu preč z Únie, ktorú neskôr dokončí.

Vo svojich euroskeptických článkoch nemal problém čitateľom klamať – ako na „hlásateľa klamstiev“ na neho v tých časoch spomína BBC. Spomenúť si môžeme aspoň niektoré z nich, ktoré si bol Johnson schopný vymyslieť a napísať: EÚ chce zakázať britské párky, eurobankovky ťa robia impotentným alebo EÚ chce zasahovať do veľkosti kondómov, lebo Taliani majú menšie penisy.

Samoľúby rodák z Manhattanu, ktorý bol „predstaviteľom falošnej žurnalistiky“. Toto je príbeh Borisa Johnsona (1. časť)

S rastúcou popularitou, kedy sa Johnsonova tvár začínala postupne ukazovať aj v televízii, prichádzali politické ambície. Prvá, dostať sa do europarlamentu ako poslanec, úspešná nebola, no v tom britskom sa už pre Johnsona miesto našlo.

Obrovský úspech prišiel v roku 2008, keď si pomerne liberálny Londýn zvolil konzervatívca Johnsona za svojho primátora, a to aj vo voľbách 2012, kedy Londýn hostil olympijské hry.

Ďalšia obrovská príležitosť zviditeľniť sa a nakopnúť svoju kariéru ešte vyššie prišla v roku 2016 – spomínaný Brexit.

Kľúčová postava brexitu, ktorá ho podľa niektorých ani nechcela

Referendum o brexite vyhlásil vtedajší premiér, taktiež konzervatívec, David Cameron. Sám sa ale prikláňal za zotrvanie Veľkej Británie v EÚ. No na druhú stranu – za brexit, teda odchod – prešiel Boris Johnson, ktorý sa postupne stal hlavnou tvárou jeho kampane.

Ako to bolo už počas jeho novinárskej kariéry, ani tentokrát v rámci kampane za odchod nechýbali klamstvá či prekrúcanie faktov, týkajúce sa napríklad výdavkov, koľko stojí krajinu členstvo v EÚ.

To, že Veľká Británia posiela takmer 400 miliónov eur týždenne do Bruselu, ktoré by mohli ísť radšej napríklad do zdravotníctva – ako nechal Johnson napísať na kampaňový autobus, ktorý chodil po krajine –, bolo neskôr vyhlásené za najväčšie klamstvo brexitovej kampane.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Jej súčasťou bolo aj zneužívanie a strašenie migračnou témou – typické reči o tom, ako by iní chceli zneužívať štedrý sociálny systém a s ktorými do Británie prichádzajú problémy v podobe kriminality.

Okrem hrozby príchodu vlny Turkov po inak stále vzdialenom vstupe Turecka do EÚ sa dosť hovorilo napríklad aj o ľuďoch z nášho regiónu – strednej a východnej Európy. Nenávistná kampaň sa dokonca prejavila aj napádaním ľudí, pri jednom z nich bol zabitý jeden Poliak. „Koniec poľskej hávede,“ objavovali sa vtedy nápisy v meste Huntingdon, severne od Londýna a Cambridge.

Brexitová kampaň sa napokon ukázala úspešná a z Borisa Johnsona sa v podstate stal víťaz, hoci podľa viacerých on Brexit ani nechcel, chcel sa len zviditeľniť, spraviť si očko u istej časti spoločnosti. Tvrdil to napríklad samotný David Cameron: „Johnson riskoval výsledok, v ktorý ani neveril, no robil to pre svoju politickú kariéru.“

Vojnový reportér na Ukrajine: Na Donbase o žiadnej genocíde nevedia, celá je fake a vymyslená

Rovnaký názor majú aj niektorí odborníci. Jedného z nich – Martina Farra, experta na históriu britskej politiky z univerzity v Newcastli – nedávno vyspovedal aj slovenský denník Pravda.

„Brexit Johnsonovi umožnil robiť veci, ktoré robil vždy. Teda v podstate klamať, vymýšľať si a zveličovať. Johnson to má spoločné s Nigelom Farageom. Oni boli dvaja najdôležitejší ľudia, ktorí spôsobili Brexit. No Farage aj roky veril tomu, čo o Európskej únii hovoril. Johnson, ak raz bude vo svojich memoároch úprimný, podľa mňa prizná, že nikdy nechcel, aby Británia z EÚ odišla. No dúfal, že keď podporí Brexit, pre nemalú časť konzervatívcov sa stane hrdinom,“ tvrdí Farr.

Čítaj viac z kategórie: Európa