Do poslednej chvíle netušili, že narazia. Uplynulo 15 rokov od havárie lietadla An-24v

  • Pred 15 rokmi sa odohral najčiernenejší deň v histórii slovenského letectva
  • 42 vojakov a vojačiek vracajúcich sa domov z Kosova zahynulo pri páde lietadla An-24v
  • Vyšetrovací spis bol dlhé roky utajený, zmenil to až súčasný minister obrany
havaria lietadla
TASR/ František Iván/TASR/Kancelária prezidenta SR
  • Pred 15 rokmi sa odohral najčiernenejší deň v histórii slovenského letectva
  • 42 vojakov a vojačiek vracajúcich sa domov z Kosova zahynulo pri páde lietadla An-24v
  • Vyšetrovací spis bol dlhé roky utajený, zmenil to až súčasný minister obrany

Z letiska v Prištine pred 15 rokmi o 17:15 odštartovali dve vojenské špeciály vracajúce domov slovenských vojakov, ktorí slúžili na mierovej misii KFOR v Kosove. Ich návrat bol naplánovaný na 19:40 na letisku v Košiciach. Domov sa ale vrátilo iba jedno lietadlo. To druhé, pár minút pred pristátím, na maďarsko-slovenských hraniciach medzi obcami Hejce a Telkybánia havarovalo. Na jeho palube sa nachádzalo 43 ľudí, prežil to iba jeden. Išlo o lietadlo sovietskej výroby Antonov An-24V z roku 1969 samostatnej dopravnej letky v Kuchyni.

Čierny deň v histórii slovenského vojenského letectva

19. januára si pripomíname výročie najväčšej leteckej, ale aj vojenskej tragédie v dejinách samostatného Slovenska. Na Slovensku bol po nehode vyhlásený 24-hodinový štátny smútok, ktorý bol spustený zvukom sirén o 12.00 štyri dni po tragédii. Po havárii tiež podal vtedajší minister obrany Juraj Liška demisiu.

Niekoľko minút po tragédii informovalo Centrum riadenia vzdušných operácií (CRVO) o leteckej nehode. Letecká pátracia záchranná služba zahájila pohotovosť a na miesto nehody bol vyslaný z letiska Sliač vrtuľník Mi-17, ktorý o pol deviatej večer lokalizoval ako miesto nehody kopec Bór neďaleko obce Hejce v Maďarsku.

K miestu nehody boli okamžite vyslané slovenské aj maďarské záchranné zložky, avšak mrazivé počasie, zlý kopcovitý a lesný terén záchranárom komplikovali prístup. Napriek tomu sa im podarilo nájsť jediného preživšieho, nadporučíka Martina Farkaša, ktorý mal vtedy 27 rokov. Následne bol transportovaný a niečo po desiatej hodine prijatý na anestéziologicko-resuscitačné oddelenie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Jeden civilný zamestnanec ministerstva obrany a 41 vojakov a vojačiek nehodu neprežilo.

havária an-24
zdroj: TASR/František Iván

Martin Farkaš sa neskôr vyjadril, že kvôli zle dostupnému terénu musel na záchranné zložky čakať tri hodiny. „Adrenalín ma držal na nohách. Necítil som žiadnu bolesť. Bola strašná zima, až -16°C, tak som rýchlo pohľadal nejakú bundu. Potom som mobilom privolal pomoc,“ ako ďalej dodal po príchode záchranárov opadla aj hladina adrenalínu a on stratil všetky sily. 

Obete boli vyznamenané in memoriam

Podľa svedkov nehody lietadlo letelo príliš nízko a po náraze do kopca začalo horieť. Zo zhoreného lietadla tak nakoniec ostala len časť kabíny, zadná časť trupu obhorené trosky rozptýlené po okolí. Telesné pozostatky obetí sa záchranári nachádzali v okolí 100 metrov od nehody.

Identifikované obete preniesli do Prešova, rovnako ako trosky lietadla. V prešovskej hale sa potom 26. januára konala aj posledná rozlúčka s najvyššími vojenskými poctami. Zúčastnili sa na jej vtedajší prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, premiér Mikuláš Dzurinda a predseda NR SR Pavol Hrušovský, generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer a maďarský prezident László Sólyom.

Na mieste nehody sa dnes nachádza 42 dubových stĺpov so slovenským znakom, ktoré majú pripomínať obete havárie. Okrem toho bol v obci Hejce umiestený aj pamätník so sochou, pripomínajúcou padajúcu postavu. Pamätníky sú umiestnené aj na kosovskej základni v Šajci aj v priestoroch leteckej základne generála Milana Rastislava Štefánika v Kuchyni. Nehodu si každoročne pripomínajú predstavitelia Slovenska aj Maďarska.

pohreb havária an-24
zdroj: TASR/František Iván

Tento rok sa kvôli pandemickým opatreniam vydal do obce Hejce iba iba náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR generál Daniel Zmeko v úzkom kruhu generálov. Prezidentka Zuzana Čaputová a minister obrany Jaroslav Naď si uctili pamiatku obetí v areáli rezortu pri Pamätníku zmierenia. 

Správa o nehode svojho času šokovala celé Slovensko a bolela o to viac, že lietadlo s vojakmi sa zrútilo len kúsok od slovenských hraníc a len krátko pred ich návratom z misie domov. Česť ich pamiatke,“ napísala na sociálnej sieti pani prezidentka. 

Oficiálne vyšetrovanie ukončili v októbri 2006, kedy vojenská prokuratúra odmietla sťažnosť troch pozostalých, ktorí žiadali ďalšie vyšetrovanie, keďže nesúhlasili so závermi.

Utajovaný spis vyvolával mnoho špekulácií

Celý prípad sa uzavrel s tým, že príčinou havárie bolo zlyhanie ľudského faktora, pričom chyba mala nastať na strane pilotov. Tí mali počas toho, ako zahájili pristávací manéver, vybočiť z predpísanej letovej dráhy a zároveň mať zle nadstavený výškomer a tak nevedeli, že letia príliš nízko. S tým spojená tma a zlá viditeľnosť spôsobili, že piloti si nevšimli blízkosť kopca a lietadlo sa zachytilo o vrcholky stromov a zrútilo sa na zem. 

S výsledkom vyšetrovania nesúhlasili mnohí pozostalí. Podľa niektorých zozbieraných dôkazov mala totiž pád lietadla spôsobiť technická závada. Medzi jeden z argumentov patrili napríklad svedectvá niektorých obyvateľov obce, ktorí mali vidieť záblesk a horiace lietadlo už vo vzduchu.

lietadlo
zdroj: TASR/František Iván

Pozostalí tiež nesúhlasili  s tým, že dlhé roky bol vyšetrovací spis utajený, čo vyvolávalo ešte viac otázok. Ministerstvo obrany dlhodobo odmietalo jeho zverejnenie, aj napriek tomu, že vo svete sa bežne správy z leteckých nehôd neutajujú, aby sa v budúcnosti mohlo predísť rovnakým chybám a tragédie sa neopakovali.

Po 14 rokoch ľudom ktorí bojovali za odtajnenie vyhovel až minister obrany Jaroslav Naď. Správu o vyšetrení leteckej nehody vojenského lietadla An-24 po jej odtajnení uverejnili na webovej stránke Ministerstva obrany minulý rok. V správe ostali utajené iba citlivé informácie týkajúce sa ochrany osobných údajov, fotografie obetí a ich lekárske správy.

Zlyhal ľudský faktor

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že k leteckej nehode došlo zrejme kvôli chybe v technike pilotovania pri približovaní sa na letisko v Košiciach. Piloti tak najskôr podcenili výšku terénu a nedodržali bezpečnostnú vzdialenosť medzi zemou a lietadlom, vrátane výšky stromov. Z poslednej komunikácie posádky a po zistení súdneho lekára vyplýva, že posádka lietadla si pravdepodobne nebola vedomá nebezpečnej situácie až do nárazu lietadla do kopca Borsó.

pamatnik havarie
zdroj: TASR/Milan Kapusta

Ako sa však v správe ďalej uvádza,  svoju rolu pri nehode mohla mať aj takzvaná Kraftova ilúzia čiernej diery: „Ak posádka podľahne tejto ilúzii, môže reagovať predčasným klesaním pred priblížením, to znamená, že pilotovi sa môže zdať, že výška letu nezodpovedá vnímanej situácii, je príliš vysoko a preto klesá, aby ju znížil. Vzhľadom na absenciu záznamu komunikácie medzi členmi posádky nie je možné vyhodnotiť správnosť činnosti letovoda v tomto prípade.“

Analýza technického stavu lietadla An-24 zároveň nepotvrdila zlyhanie techniky lietadla

Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky v dobe havárie vlastnili dve dopravné lietadlá sovietskej výroby Antonov-24. Obe štartovali z letiska v Prištine v osudný deň. Po havárii bolo aj druhé lietadlo vyradené z prevádzky. Slovensko v roku 2014 podpísalo zmluvu o nákupe nových dopravných lietadiel C-27J Spartan a dodané boli v rokoch 2017 až 2018.

Zdroje: TASR, SITA, Defence News, Ministerstvo obrany SR, Webnoviny, Teraz.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech