DOBRÉ SPRÁVY: Slovenskí experti hlásia prelomovú inováciu. 5 objavov, ktoré môžu zmeniť svet

V poslednej dobe sa objavili viaceré sľubné vedecké výsledky, ktoré prinášajú nádej – či už v oblasti zdravotníctva, stavebníctva, alebo priemyselnej udržateľnosti. V tomto článku sme sa zamerali na štyri odlišné témy, ktoré ukazujú, ako výskum dokáže meniť naše každodenné životy.

Predstavíme ti bambusové konštrukcie, ktoré odolávajú zemetraseniam, fascinujúce mechanizmy regenerácie planárií, možnosť odhaliť roztrúsenú sklerózu ešte pred prvými príznakmi a slovenské inovácie, ktoré menia kuchynský odpad na moderné senzory. Každá z týchto tém predstavuje pokrok, ktorý môže zmeniť naše chápanie prírody, technológií či zdravia a zároveň ukazuje, že to s našou planétou ešte nie je také stratené.

Bambusové stavby odolné voči zemetraseniam

Architekti a inžinieri po celom svete hľadajú materiály a konštrukcie, ktoré dokážu odolať seizmickým otrasom. Bambus sa javí ako jeden z najperspektívnejších materiálov. Podľa článku BBC je bambus nielen cenovo dostupný, ale aj pružný a ľahký – presne vlastnosti, ktoré ho robia ideálnym pre oblasti ohrozené zemetraseniami. „Nature designed it to bend“ – príroda navrhla bambus tak, aby sa ohýbal, no nepraskal.

Experimenty ukazujú, že bambusové stavby dokážu absorbovať nárazy a odolávať otrasom, kde by tradičné oceľobetónové konštrukcie mohli zlyhať. Architekt José Pablo Pineda z Kolumbie hovorí: „Bambus má schopnosť flexibilne sa ohýbať, čo dramaticky znižuje riziko kolapsu.“

Použitie bambusu vo viacerých častiach sveta, od Latinskej Ameriky po juhovýchodnú Áziu, ukazuje, že stavby nemusia byť masívne a ťažké, aby boli bezpečné. Pre regióny s obmedzenými prostriedkami ide o reálne a cenovo dostupné riešenie, ktoré môže zlepšiť ochranu komunít pred prírodnými katastrofami. Bambus tak už nie je len ekologickým materiálom, ale aj nádejou pre bezpečnejšie bývanie v seizmicky aktívnych oblastiach.

Nové poznatky o samouzdravovaní

Niekedy aj ten najmenší živočích môže znamenať veľký objav, čo je aj tento prípad. Planárie sú malé ploché červy známe tým, že dokážu regenerovať celé telo, dokonca aj hlavu. Vedci zo Stowers Institute for Medical Research odhalili, že mechanizmus ich regenerácie je komplexnejší, než sa predpokladalo. Kmeňové bunky planárií nereagujú len na najbližšie prostredie, ale prijímajú signály z iných častí tela. Informoval o tom portál Science Daily.

„Zistili sme, že neexistuje špecifický typ bunky alebo faktor priamo pri kmeňových bunkách, ktorý by určoval ich identitu,“ uviedli autori štúdie. To mení tradičný pohľad na to, ako funguje regenerácia – ukazuje, že kmeňové bunky môžu byť flexibilnejšie a reagovať na komplexnejšie signály z tela.

Táto poznatky majú veľký význam pre regeneratívnu medicínu. Ak sa podobné mechanizmy podarí využiť u ľudí, mohlo by to znamenať efektívnejšiu obnovu poškodených tkanív, napríklad po úrazoch či operáciách. Vedci sa domnievajú, že pochopenie týchto mechanizmov u planárií môže viesť k vývoju terapií, ktoré podporia regeneráciu nervového tkaniva alebo orgánov u človeka.

Skorá detekcia roztrúsenej sklerózy pomocou krvi

Roztrúsená skleróza (RS) patrí medzi závažné autoimunitné ochorenia, ktoré môžu viesť k postupnému poškodeniu nervového systému. Vedci z University of California, San Francisco (UCSF) identifikovali bielkovinové signály v krvi. Tie môžu naznačiť nábeh ochorenia až sedem rokov pred objavením sa prvých príznakov, píše Science Alert.

Výskum ukázal, že hladina proteínu MOG (myelín‑oligodendrocyte glycoprotein) sa zvýšila približne sedem rokov pred symptómami, a neskôr sa zvýšila hladina NfL (neurofilament light chain) – známeho ukazovateľa poškodenia nervového systému. „Môže to úplne zmeniť spôsob, akým rozumieme a riadime toto ochorenie,“ uviedol neurológ Ahmed Abdelhak.

Takýto test by mohol umožniť včasnú identifikáciu rizika ochorenia, čo by otvorilo cestu k preventívnym zásahom alebo skoršej liečbe. Pre pacientov s RS by to znamenalo lepšiu prognózu a miernejší priebeh ochorenia. V budúcnosti by takáto diagnostika mohla zmeniť prístup k monitorovaniu a liečbe autoimunitných ochorení v celom svete.

Slovenská inovácia: kuchynský odpad ako užitočný materiál

Na Slovensku vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Slovenskej technickej univerzity (STU) vyvinuli spôsob, ako premeniť zemiakové šupky a iný kuchynský odpad na bio‑uhlík (biochar). Tento materiál následne slúži pri výrobe tlačených senzorov, ktoré dokážu detegovať rôzne chemické látky a biomolekuly s vysokou citlivosťou. Objav ako prvý publikoval Spectator patriaci pod SME.

„Senzory vyrobené z tohto typu uhlíkového materiálu dokážu detegovať látky na veľmi nízkej koncentrácii s vysokou presnosťou,“ vysvetľuje vedkyňa Alena Opálková‑Šišková. Biochar zo zemiakových šupiek je ekologický, lacný a obnoviteľný materiál, ktorý nahrádza tradičné, často drahé a neudržateľné komponenty.

Projekt už podal žiadosť o národný patent PP 50073‑2023, čo potvrdzuje jeho inovatívny charakter. Takýto prístup ukazuje, že slovenskí vedci dokážu kombinovať udržateľnosť a špičkovú technológiu. Prináša tiež nádej, že podobné riešenia môžu čoskoro nájsť uplatnenie v priemysle alebo medicíne.

„Radšej nech teplota stúpne o 0,1 °C, ak to znamená, že sa zbavíme malárie.“ Bill Gates prekvapil svet novou esejou

Proteín aktivovaný chladom a výnimočná veľryba

Vedci objavili fascinujúci mechanizmus, ktorý by mohol prispieť k predĺženiu ľudského života. Nová štúdia naznačuje, že u veľryby Bowhead Whale (tympánovitá veľryba) stojí za jej výnimočnou dlhovekosťou proteín aktivovaný chladom. Ten opravuje jej poškodenú DNA. Článok publikovaný na portáli Nature prináša nové poznatky, ktoré otvárajú cestu k lepšiemu pochopeniu starnutia a potenciálnemu využitiu týchto mechanizmov u ľudí.

Bowhead veľryba, vážiaca približne 80 000 kg a s hrubou tukovou vrstvou, sa dožíva viac ako 200 rokov. Vedci identifikovali proteín, ktorý sa aktivuje pri nízkych teplotách a podporuje opravu poškodenia DNA. Tento proces môže byť kľúčom k jej výnimočnej odolnosti voči starnutiu. Objav je dôležitý, pretože starnutie a poškodenie DNA sú úzko prepojené.

Ak sa mechanizmus tohto proteínu lepšie pochopí, môže to viesť k spomaleniu bunkového poškodenia či predĺženiu obdobia zdravého života aj u ľudí. „Proteín, ktorý sa aktivuje pri nízkych teplotách a dokáže opravovať poškodenú DNA, pomáha udržiavať veľrybu bowhead zdravú a vitálnu,“ píšu autori.

Hoci medzi veľrybami a človekom existujú veľké biologické rozdiely, princípy opravy DNA a udržiavania buniek v dobrom stave môžu byť univerzálne. Objavy tohto typu otvárajú možnosti nielen pre výskum starnutia, ale aj pre liečbu chorôb spojených s bunkovým poškodením – napríklad rakoviny, neurodegeneratívnych ochorení či predčasného starnutia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti