Doc­tor Who ti za 3 minú­ty vysvet­lí teóriu rela­ti­vi­ty

Rudolf Nečas / 8. apríla 2017 / Zaujímavosti

zdroj: foter.com/pixabay.com

Exis­tu­je vôbec nie­kto lep­ší?

V mar­ci si svet pri­po­me­nul 138 rokov od naro­de­nia Alber­ta Eins­te­i­na. Sláv­ne­ho fyzi­ka pozná snáď kaž­dý, ale koľ­ko z nás roz­umie jeho prá­ci natoľ­ko, aby ju vedel vysvet­liť ostat­ným? Ale neboj sa, teóriu rela­ti­vi­ty ti v skrat­ke vysvet­lí 10-ty Doktor Who, David Ten­nant. Veď prá­ve on je pán času, tak­že by tomu mal roz­umieť. Sta­čí si pus­tiť video, zapo­čú­vať sa do jeho škót­ske­ho prí­zvu­ku a hneď lep­šie pocho­píš o čo ide. A ak náho­dou nero­zu­mieš dosť po anglic­ky, sta­čí čítať ďalej.

Video vznik­lo ešte v roku 2015 pri 100. výro­čí vzni­ku Eins­te­i­no­vej teórie rela­ti­vi­ty, kto­rá zme­ni­la svet. Eins­te­in v závi­de­nia­hod­nom veku len 26 rokov pri­šiel s teóri­ou, kto­rá zjed­no­du­ši­la fyzi­ku vďa­ka tomu, že čas a pries­tor berie ako jed­nu vec, všet­kým zná­mu ako časop­ries­tor. Ale to bol len začia­tok. Počas ďal­ších 10-tich rokov sa Eins­te­in roz­ho­dol pozrieť na vysvet­le­nie gra­vi­tá­cie, s kto­rým pri­šiel Isa­ac Newton a vytvo­ril svo­ju vlast­nú teóriu.

Veľ­mi zjed­no­du­še­ná Eins­te­i­no­va teória rela­ti­vi­ty znie: hmo­ta spô­so­bu­je zakri­ve­nie časop­ries­to­ru. Znie to jed­no­du­cho, ale ak tomu pocho­píš, pomô­že to vysvet­liť veľa javov, kto­ré sa dejú vo ves­mí­re. Naprí­klad gra­vi­tá­ciu. Všet­ky veci sa nor­mál­ne pohy­bu­jú tou naj­ľah­šou ces­tou cez časop­ries­tor. Ale veľ­mi hmot­né objek­ty časop­ries­tor zakri­vu­jú a pre­to majú ostat­né ten­den­ciu pri­bli­žo­vať sa k nim. To pozná­me ako gra­vi­tá­ciu.

foto: commons.wikimedia.org

Zakri­ve­ný pries­tor síce znie ako čis­té sci-fi, ale ako Ten­nant vysvet­ľu­je, ved­ci doká­za­li odme­rať zakri­ve­nie svet­la z hviezd, kto­ré pre­chá­dza zakri­ve­ným pries­to­rom oko­lo Sln­ka. A zakri­ve­ný čas znie ešte šia­le­nej­šie, no aj ten sa dá doká­zať. Ak zobe­rieš pres­né hodi­ny na vrchol veľ­mi vyso­kej budo­vy, budú bežať o malič­ký kúsok rých­lej­šie než na zemi. Ako sa hýbeš sme­rom od stre­du našej pla­né­ty, začí­na byť časop­ries­tor čoraz menej zakri­ve­ný, čo je tiež jeden z dôvo­dov pre­čo je pre nás tak ťaž­ké dostať sa do ves­mí­ru.

Asi naj­pô­so­bi­vej­ším zo všet­ké­ho je fakt, že teória rela­ti­vi­ty nám pove­da­la, že ves­mír nie­ke­dy vzni­kol. A všet­ko čo dnes vidí­me sa roz­pí­na z nie­čo­ho s veľ­mi veľ­kou tep­lo­tou a hus­to­tou, čo exis­to­va­lo pred 13,8 miliar­da­mi rokov. Po viac ako 100 rokov teória rela­ti­vi­ty odo­lá­va všet­kým poku­som o jej spo­chyb­ne­nie. To sa však v budúc­nos­ti môže zme­niť. Stá­le je v nej pár trh­lín, kto­ré tre­ba zapl­niť.

foto: commons.wikimedia.org

Ved­ci zis­ti­li, že ves­mír sa roz­pí­na rých­lej­šie, než Eins­te­i­no­va teória rela­ti­vi­ty pred­po­kla­da­la. Na vysvet­le­nie toho priš­li s kon­cept­mi skry­tej ener­gie a tem­nej hmo­ty, kto­ré vraj tvo­ria až 95% ves­mí­ru. No ani jed­nu z nich sa nám nepo­da­ri­lo zachy­tiť a to ved­com nedá spať. Stá­le vyví­ja­jú pokro­či­lej­šie nástro­je, aby moh­li teóriu rela­ti­vi­ty tes­to­vať zno­va a zno­va.

Či už prej­de všet­ký­mi tes­tmi bez mihnu­tia oka, ale­bo nie­kde stros­ko­tá, aj tak bude dôvod na osla­vu, pre­to­že sa stá­le blí­ži­me k poro­zu­me­niu toho, ako fun­gu­je ves­mír.

foto: foter.com

zdroj: sciencealert.com

Pridať komentár (0)