Duševné ochorenia patria medzi najrozšírenejšie, môže za to životný štýl, tvrdí odborník

  • Naši predkovia boli oveľa viac v kontakte so sebou a ich zmysel života stál na vzťahoch s druhými. Dnes sme, naopak, zameraní najmä na výkon
  • Mladí sa dnes podľa neho neboja ani tak trestu ako toho, že niekoho sklamú
 srcset
unsplash.com
  • Naši predkovia boli oveľa viac v kontakte so sebou a ich zmysel života stál na vzťahoch s druhými. Dnes sme, naopak, zameraní najmä na výkon
  • Mladí sa dnes podľa neho neboja ani tak trestu ako toho, že niekoho sklamú

Duševné ochorenia a psychické poruchy patria dnes podľa programového riaditeľa a zakladateľa projektu internetovej poradne pre mladých ľudí IPčko.sk Mareka Madra celkovo medzi najrozšírenejšie. Môže za to podľa neho predovšetkým rýchly životný štýl. „Naše staré mamy boli oveľa viac v kontakte so sebou a neustále vo vzťahoch s ľuďmi, na ktorých stál zmysel ich života.

Dnes je na nás odmalička vyvíjaný tlak, neustále musíme dosahovať nejaký výkon a nielen v práci, ale aj vo vzťahoch, od malého bábätka nás stále s niekým porovnávajú, ešte sa len narodíte a už o vás hovoria. Všetci sme nastavení veľmi provýkonne,“ uviedol Madro v rozhovore pre agentúru SITA.

Mladí sa dnes podľa neho neboja ani tak trestu ako toho, že niekoho sklamú. „S týmto sa na nás mladí dnes veľmi často obracajú. Boja sa niekoho sklamať… Vzťahy sú na jednej strane pre nás veľmi dôležité, no na druhej nás strašne stresujú. A nie preto, že by nefungovali, ale preto, že máme nejaké očakávania od toho, aké to má byť.

zdroj: unsplash

Keby som zostal len pri deťoch, už tie musia neustále podávať nejaký výkon, spĺňať predstavy rodičov, v škole spĺňať predstavy učiteľov a čo je podľa mňa nový fenomén, musia spĺňať aj predstavy partie a naozaj nie je vhodné, aby to dieťa v niektorej oblasti zlyhávalo. Nikto sa totiž nechce baviť s niekým, kto má problémy alebo mu niečo nejde. Všetci chceme byť iba s úspešnými ľuďmi. Už deti to takto majú, všetci sa v tomto cyklíme, sme tak vychovávaní a vychovávame tak svojich potomkov,“ poznamenal Madro.

Ľudí, ktorí sa nenáhlia za tým, aby splnili všetky na nich kladené očakávania, vnímame obvykle ako exotov. „Je to skôr výnimočný jav a je to pre nás divné, pretože my všetci sa predsa za niečím ženieme… Nemusia to byť len peniaze, každý z nás má niečo, za čím sa naháňa…,“ skonštatoval.

Ako tlak kladený na vašu osobu aspoň čiastočne zmierniť a aspoň trošku sa v tom neustálom zhone upokojiť, podľa Madra ťažko jednoznačne zadefinovať.„Ja by som rád mudroval, ako by sme to mali mať a čo by sme mali robiť, no sám tak nežijem, ani mi to nejde do úst,“ zasmial sa. „No mám pocit, že by mohlo pomôcť, ak si nájdeme pravidelne čas na to byť aspoň chvíľu sami so sebou a uvedomovať si, čo si naozaj myslíme, čo hovoríme a vytvoriť si také prirodzené brzdy.

Takto si postupne môžeme uvedomiť, čo v tom živote je pre nás naozaj dôležité a čo až tak nepotrebujeme, či ideme do toho obchodu preto, že nám niečo naozaj chýba alebo je to skôr statusová záležitosť a chceme to z nejakej márnivosti… Takéto brzdy by mohli byť začiatkom zmeny. Celé je to v podstate o uvedomení si seba samého a posilnení vlastnej sebahodnoty. Doba nás ženie k opaku. Hovorí nám ‚Kašli na to, kašli na seba, hlavne podaj výkon‘. Nikoho nezaujíma, ako sa cítite, dôležitý je výsledok,“ usúdil psychológ.

Ďalším fenoménom podľa Madra je, že ľudia, ktorí už aj cítia úbytok síl a úpadok psychickej kondície, návštevu odborníka často odkladajú a kontaktujú ho, až keď je najhoršie. „Dnešná doba je už tak orientovaná na výkon, že sa často ani sami nevieme zastaviť a povedať si ‚Už dosť, nejdem už ťahať ďalej!‘ a problémy neriešime zavčasu, vtedy, keď by sme mali. Niekedy sa dokonca stáva, že si človek ani neuvedomí, že ten problém má… Cíti sa čoraz horšie, no stále ‚zvláda‘. Všetci vieme, že máme nejaké životné úlohy a ideme za nimi aj napriek tomu, že sa necítime zrovna najlepšie. Tiež to poznám a je skutočne náročné sa zastaviť, no keď pri tom neustálom tlaku nemyslíte na seba ani vy sami, ľahko potom vyhoríte a ochoriete,“ podotkol.

Od návštevy odborníka ľudí podľa neho navyše odrádza i skutočnosť, že duševné choroby sú v spoločnosti dlhodobo stigmatizované. Pred psychickými ochoreniami zatvárame oči a tých, ktorí nimi trpia, považujeme za nepohodlných a nechceme byť s nimi v kontakte. Preto tak trvá, kým si človek sám prizná, že potrebuje pomoc a dostane sa k tomu často až vtedy, keď je už naozaj zle. „A ďalšia vec, ktorá ľudí demotivuje, a tá je pre mňa zásadná, je dostupnosť psychologických a psychoterapeutických služieb.

Na jedno sedenie s psychológom v trvaní priemerne okolo 16 minút čakáte často aj niekoľko mesiacov… Celý tento sektor nie je prioritou a na Slovensku chýba reforma psychiatrie. Máme tu však odborníkov, ktorí vedia, ako by to mohlo a malo vyzerať a existuje nádej, že sa s nimi o tom bude niekto aj rozprávať, že by sa to tu mohlo postupne zmeniť a pohneme sa v tomto smere konečne ďalej… Významným krokom je, že sa duševné zdravie po prvý raz dostalo do programového vyhlásenia vlády. Uvidíme, aká bude realita,“ uzavrel Madro.

Najnovšie video