Endokrinológ Payer búra najväčšie mýty o hormónoch: Bez kortizolu zomrieš, melatonín ťa zázračne neuspí

Chceš lepšie spať? Daj si melatonín. Si v strese? Zníž kortizol. Nevieš prestať scrollovať? Môže za to dopamín. Takto jednoducho dnes internet rozpráva o našich hormónoch. Prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, popredný odborník na endokrinológiu, však v rozhovore pre Startitup dáva veci na pravú mieru.

Hormóny podľa neho nefungujú ako ovládače hlasitosti, ktoré si človek podľa potreby posunie vyššie alebo nižšie. Telo pracuje v rytmoch, jednotlivé látky sa navzájom ovplyvňujú a mnohé populárne tvrdenia o kortizole, melatoníne, dopamíne či serotoníne medicína doposiaľ nedokáže potvrdiť.

Môže melatonín skutočne pomôcť?

Payer hneď na začiatku upozorňuje, že ľudia si často predstavujú hormóny oveľa jednoduchšie, než v skutočnosti fungujú. „Keď sa ideme baviť o hormónoch, ich presný počet sa ani nevie, no odhaduje sa, že v ľudskom tele ich máme približne do sto,“ hovorí.

Zároveň pripomína, že medicína dnes dokáže rutinne sledovať len malú časť z nich. „Hormóny ovplyvňujú všetky možné procesy. Časť z nich vieme vyšetrovať, no veľkú časť nevieme,“ hovorí.

Do druhej skupiny patrí napríklad aj melatonín. V posledných rokoch sa z neho stal jeden z najpopulárnejších doplnkov na spánok. Stačí jedna tabletka a telo pochopí, že má spať. Aspoň to si myslí väčšina ľudí.

Podľa odborníka to však takto jednoducho nefunguje. „Melatonín nikto nevyšetruje v krvi. Nikto poriadne ani nevie, akú má mať normu u konkrétneho človeka a ako sa počas 24 hodín správa,“ upozorňuje Payer.

Navyše odmieta zjednodušený pohľad, podľa ktorého si človek najskôr „nastaví hormóny“ a až potom bude dobre spať. Endokrinológ hovorí opačne: keď človek dobre spí, telo lepšie zvláda hormonálne procesy.

Podľa Payera má užívanie melatonínu opodstatnenie najmä vtedy, keď sa človeku naruší biologický rytmus napríklad vplyvom výrazného časového posunu. „Pri ľuďoch, ktorí cestujú lietadlom a majú časový posun, to ide aj cez melatonín. Vtedy môže jeho podanie trochu upraviť spánok,“ dodáva.

Bez kortizolu neprežijeme

Najväčší internetový „zloduch“ sa volá kortizol. Mnohí ľudia ho chcú znížiť za každú cenu, pretože ho vnímajú ako stresový hormón, ktorý telu škodí. Payer to však rázne odmieta.

„Určite to tak nie je. Práve kortizol je jeden z tých hormónov, ktoré sa vyšetrujú, a máme jasne definované ochorenia, kde je ho málo a kde je ho veľa,“ vysvetľuje. „Pacienti bez kortizolu zomrú. Bez kortizolu sa nedá žiť,“ dodáva.

Zároveň však nebagatelizuje riziko nadbytku. Spomína napríklad Cushingovu chorobu, pri ktorej dochádza k nadprodukcii kortizolu, čo môže organizmus vážne poškodiť.

Lenže medzi Cushingovou chorobou a bežným človekom, ktorý má za sebou náročný týždeň, je obrovský rozdiel. „Predstava, že niekto si bude potláčať kortizol len tak, je podľa mňa veľmi naivná a určite nepresná.“

Rozhovor sa dotkol aj vyhorenia a otázky, či vzniká preto, že sa človeku po dlhodobom preťažení „minie kortizol“. Práve pokles kortizolu sa totiž spája s typickými príznakmi vyhorenia, ako sú únava, strata výkonu či pocit vyčerpania.

Payer však vidí vyhorenie najmä ako psychický problém, nie ako hormonálny deficit. „Robili sme veľký európsky prieskum práve medzi mladými endokrinológmi. Najviac vyhorení sú tí, ktorí robia dva roky, a najmenej tí, ktorí robia dlhšie,“ hovorí.

„Takže vyhorenie je nepochybne primárne o psychike. Tá môže byť ovplyvnená neurotransmitermi v mozgu, napríklad dopamínom alebo serotonínom, ale to sú veci, ktoré nemáme v klinických štúdiách reálne dokázané,“ dodáva.

Dopamín, serotonín a psychika

V posledných rokoch sa veľa hovorí aj o „dopamínových návaloch“ zo sociálnych sietí. Spolu s tým sa rozšíril pojem „dopamínový detox“, ktorý má mozog údajne „resetovať“. Payer však aj tu brzdí jednoduché interpretácie.

„Je pekné rozprávať sa o dopamíne či serotoníne, ale nikto z nás nemá šancu dať si ho vyšetriť. Ani vy, ani ja nevieme, aký máme,“ vysvetľuje. Tieto látky navyše pôsobia najmä v mozgu. Ich vplyv preto podľa Payera vieme skôr predpokladať, napríklad podľa toho, ako fungujú niektoré psychofarmaká.

Podobne opatrný je aj pri psychických problémoch. Pripúšťa, že hormóny a procesy v mozgu spolu súvisia, no medicína často nedokáže ukázať na jednu jasnú príčinu. „Psychika je extrémne zložitá. Pri mnohých psychických ochoreniach sa ukazuje, že za nimi môžu byť aj hormonálne zmeny, ale deje sa to priamo na úrovni mozgu a buniek, ktoré nevieme presne definovať,“ vysvetľuje.

Podľa neho tu teda narážame na známu dilemu sliepky a vajca. „Otázka je, či sa to začína hormónmi, ktoré ovplyvňujú psychiku, alebo je to naopak — psychika ovplyvňuje hormóny,“ hovorí. „Určite si však myslím, že závislosť od sociálnych sietí je veľmi nešťastná,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing