Erik “hak­ki­ju­ni­or” Leš­ta­ch: Hra­nie je prá­ca na plný úvä­zok!

Martin Bohunický / 12. septembra 2015 / Lifehacking

Mož­no tvo­ja záľú­ba nemá naj­lep­šie pred­po­kla­dy na celo­sve­to­vý úspe­ch, no keď ťa naozaj baví a tvrdo na sebe makáš, stať sa môže čokoľ­vek. Erik “hak­ki­ju­ni­or” Leš­ta­ch je mla­dý cha­lan, kto­rý pat­rí medzi spon­zo­ro­va­ný­ch atlé­tov Red­bul­lu. A to napriek tomu, že nikdy nebol špor­tov­com. Sám tvr­dí, že medzi špor­tom a e-špor­tom vlast­ne prak­tic­ky žiad­ny roz­diel nie je.

 

Možno tvoja záľúba nemá najlepšie predpoklady na celosvetový úspech, no keď ťa naozaj baví a tvrdo na sebe makáš, stať sa môže čokoľvek. Erik “hakkijunior” Leštach je mladý chalan, ktorý patrí medzi sponzorovaných atlétov Redbullu. A to napriek tomu, že nikdy nebol športovcom. Sám tvrdí, že medzi športom a e-športom vlastne prakticky žiadny rozdiel nie je.

 

Ahoj Erik, už dopredu prezradím, že v tom čo robíš si ozajstný borec, preto na úvod najdôležitejšia otázka, kedy a na čom si začal drtiť tvoju prvú hru?

Serus šéfe. Už od malička sme mali doma počítač a otec vždy doniesol nejakú hernú novinku. Jednu z prvých hier čo som hrával boli Formule F1 2000, kde som sa s otcom naháňal o najrýchlejšie časy. Takže sa dá povedať, že moje začiatky boli niekde okolo toho roku 2000.

 

Si profesionálnym hráčom počítačových hier, čo si pod tým máme predstaviť? Aké hry sú tvojou doménou?

Čo si normálni ľudia, ktorí sa s týmto ešte nestretli, majú predstaviť je to, že sa nehrám doma na počítači do bezvedomia, ale už to obnáša rôzne prípravy na turnaje, kde sa hrá o zaujímavé ceny. Ja to beriem ako prácu na plný úväzok. Venujem sa konkrétne závodným hrám, záleží čo je práve v móde.

 

 

Hranie a počítače už nie sú to, čo v minulosti. Keď som ja hrával v dávnej minulosti FIFU, predstava o možnosti živiť sa hraním na Slovensku prakticky ani neexistovala. Dnes však už hráči nie sú považovaní za "lúzrov" a téma zarábania si hraním rezonuje v spoločnosti stále viac. Čím to podľa teba je, kde sa tie predstavy o hraní zmenili?

Neboj, ja som bol rovnako považovaný za „nerdíka“, ktorý čučí od rána do večera za počítačom :D Predstavy sa podľa mňa zmenili, keď prišli rôzne turnaje o astronomické ceny, neuveriteľné množstvo divákov po celom svete a hlavne štúdie, ktoré dokázali, že hranie nie je škodlivé ako ho dovtedy prezentovali.

 

Vo východnej Ázií sú hráči považovaní za celebrity, ich prítomnosť je často obrovskou motiváciou aj pre športovcov. Odmeny za víťazstvá na turnajoch presahujú prize money najväčších športových podujatí sveta. Môže tento trend prísť aj na Slovensko alebo je to špecifikum týchto krajín?

Slováci sú veľmi konzervatívni a niečo nové je pre nich automaticky zlé. Ja si ale myslím, že niečo podobné môže prísť aj na Slovensko, aj keď nie hneď. Každopádne na Slovensku sa nenájdu peniaze ani na reprezentantov v športe, takže toto bude veľmi dlhý boj.

 

Si mladý chalan, no už v roku 2011 si sa stal majstrom sveta v hre Trackmania Nations Forever a následne si podpísal ako prvý gamer v Európe zmluvu s Redbullom, čo ti určite zabezpečuje aj slušnú marketingovú podporu. Cítiš aj ty zvýšenú pozornosť okolia, alebo ťa to ešte tak nezasiahlo? Prihovorí sa ti občas niekto na ulici?

Nestáva sa to často, ale stáva, že sa ku mne niekto prihovorí. Najčastejšie na cestách, keď cestujem si týpkovia na staniciach pýtajú 50 centov na jedlo alebo tak podobne. Napríklad ženy chcú podpis na hruď, posielajú mi spodnú bielizeň poštou, ale na toto všetko som si už zvykol. A teraz vážne, stáva sa mi to, hlavne v Česku a zahraničí, že sa niekto prihovorí, chce podpis, alebo fotku. Príde mi to neuveriteľné a nikdy som nečakal, že človeka, ktorý hrá hry bude niekto niekedy považovať za svojho idola. Ale vlastne keď si to porovnám s tým, že hentá sa preslávi tým, že vyf**** tamtoho, tak ja som na tom ešte dobre. Samozrejme to berte s humorom :D

 

 

Čo tvorí hlavnú časť tvojich príjmov? Dá sa z toho uživiť? Ak áno, ako dobre? ;)

Profesionálnym hraním sa dá uživiť, u nás také podmienky ale ešte nie sú. A hlavne, závodné hry nie sú tak populárne ako napríklad rôzne stratégie. Osobne sa tým neuživím, ale veľmi dobre privyrobím.

 

V tíme Redbullu si spolu s viacerými úspešnými športovcami - medzi nimi napríklad triatlonista Richard Varga, či kajakárka Jana Dukátová. To sú športovci, ktorí majú na blížiacej sa olympiáde v Riu najvyššie ciele. Trúfaš si porovnať e-športy s tými skutočnými? Čím sú podobné?

Tak po tejto mojej odpovedi dostanem neuveriteľný náklad od čitateľov, ale pre mňa je šport s e-športom veľmi podobný a až na fyzickú aktivitu snáď rovnaký. Profesionálne hranie si vyžaduje či hernú prípravu, ktorej samozrejme nie je málo, tak aj psychickú prípravu. Ľudia vidia za tým iba to, že my sedíme od rána do večera za počítačom. Nevidia, že my sa pripravujeme rovnako ako športovci na turnaje, kde sa tiež nehrá o zľavové kupóny do drogerky, ale o fakt veľké peniaze. Športovci taktiež mávajú 2-3 fázové tréningy denne. Samozrejme bez psychickej vyspelosti by žiadny gamer nikdy nič nedokázal. Je veľmi zložité podať dobrý výkon, keď vás sleduje desiatky až stovky tisíc ľudí po celom svete a vy držíte svoj „osud“ len v rukách, ktoré sa vám trasú od nervov, že máte problém udržať fľašu vody.

 

V posledných rokoch existuje u viacerých spoločností snaha prepojiť digitálny svet s tým skutočným. Ty si mal príležitosť zapretekať si na simulátore so Sebastianom Vettelom a dokonca si ho porazil. Trúfol by si si aj na reálne preteky? Dúfam, že by si mu to natrel aj na reálnej trati, čo myslíš?:)

Závodné simulátory sú robené do najmenších detailov, aby sa podobali reálu. Dneska 90% reálnych závodníkov, keď práve nekrúži na okruhu, trénuje práve na týchto simulátoroch, čiže aj to o niečom svedčí. Ale stále jedno je reál a druhé je virtuál. Každé má svoje pre a proti. Určite by som Sebastiánovi na reálnom okruhu nenaložil, pretože to je jeho revír. Ale samozrejme, že by to mohlo byť zaujímavé porovnanie☺

 

 

Dá sa označiť meno Erik "hakkijunior" Leštach za úspešnú osobnú značku? Je to niečo, čo buduješ a dokážeš z toho tažiť?

Ťažiť z toho dokážem určite veľa. Ja to ale hlavne beriem stále s nadhľadom a niekedy sa nad tým až pozastavujem, že kde som sa týmto všetkým až dostal.

 

Či ide o profesionálne hranie, šport alebo biznis, vidím tam mnoho podobností. Máš nejaký špeciálny režim, ktorý dodržuješ? Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Môj bežný deň je úplne bežný. V poslednej dobe je ale veľký záujem práve z ne-gamingových portálov robiť rozhovory, takže ich mám týždenne aj 2-3. Popritom riešim rôzne projekty, alebo sa pripravujem na turnaje. Čo sa týka tej prípravy, tak to vyzerá tak, že si 1-2x niekedy aj 3x denne pustím hru, ktorú hrám max 2 hodiny. Potom už sústredenie upadá, takže to nemá význam. Určite to ale nevyzerá u mňa tak, že tanier zo včerajších raňajok mám vedľa klávesnice, pretože som sa od počítača nepohol už druhý deň.

 

Predpokladám, že aj ty máš rôzne obdobia, kedy je možno motivácie menej. Ako sa s týmto vyrovnávaš? Mal si chuť niekedy s hraním seknúť?

Veľakrát. Ako sa tým vyrovnávam? Spomeniem si, prečo som s tým začal a treba si uvedomiť, že keď s tým trhnem, či ešte niekedy príde takáto možnosť. Samozrejme, že nie.

 

Máš aj nejaké zadné vrátka? Nejakú víziu do budúcnosti, čomu by si sa chcel venovať, keby si už mal toho všetkého dosť?

Nie som typ človeka, ktorý by neustále nad niečim špekuloval. V danom momente robím to čo ma baví a napĺňa. Je toho ale veľa, čo by som ešte chcel stihnúť.

 

 

Keby sa chce niekto dať na tvoju dráhu profesionálneho hráča, odporučil by si mu to? Čo by si takému človeku poradil?

Každým rokom tento novodobý šport, ak to tak môžem nazvať, rastie a ak to niekoho baví, nech sa mu venuje. Hlavne nepočúvať druhých. Aj mne hovorili, že to je strata času, že za počítačom presedím celý svoj život. Nepokazilo mi to zrak a nie som introvert, ktorý sa bojí spoločnosti. Mňa hranie veľa naučilo, splnilo mi to moje veľké cestovateľské sny, ktoré som mal naplánované do ďalekej budúcnosti, stretol som veľmi veľa zaujímavých ľudí, ktorí ma naučili vždy niečo nové. Ja som mal hlavne šťastie aj na ľudí okolo seba, ktorí mi veľakrát pomohli a nemuseli. Ale hlavne, robím to preto, lebo ma to baví. Toto je klasická veta, ktorú si prečítate všade.

 

A na záver moja obľúbená otázka. Ak máš nejakú hlbokú myšlienku, ktorá by nám mohla všetkým dramaticky zmeniť život k lepšiemu, čo by to bolo?:)

Berte život s nadhľadom a robte čo vás baví. Ďakujem za rozhovor☺

 

Stretni Hakkiho a ostatných hviezdnych hráčov na udalosti Red Bull Ultimátny Hráč!

Pridať komentár (0)