Erik Šimšík sa v Afrike zamiloval do výberovej kávy natoľko, že ju začal dovážať na Slovensko

Beatrix Rimarčíková / 3. júla 2017 / Rozhovory

zdroj: archív Erik Šimšík

Eri­kovo meno sa spája s kva­lit­nou ká­vou a pra­žiar­ňou Go­rif­fee, ktorú za­lo­žil. Mô­žeš ho však po­znať aj ako spi­so­va­teľa. Jeho zbierka He­ge­mó­nia bola no­mi­no­vaná na Ana­sof Li­tera 2015. V sú­čas­nosti pra­cuje na svo­jej tre­tej knihe.

Po ukon­čení vy­so­kej školy šiel Erik do Rwandy ako dob­ro­voľ­ník. Tam mu uča­ro­vala vôňa a chuť kávy na­toľko, že spolu s Ma­te­jom Ha­bal­kom a Ami­rom Al Jab­rim za­lo­žili pra­žia­reň Go­rif­fee. Erik pre­ces­to­val za po­sledné 4 roky rôzne plan­táže v Rwande, Bu­rundi, Keni či Tan­zá­nii. Pre Go­rif­fee do­váža vý­be­rovú kávu priamo z Af­riky. O tom, podľa čoho vy­berá kávu a aké kri­té­riá musí kva­litná káva spĺňať, mi po­ve­dal v roz­ho­vore. Tento rok za­kla­dal aj plat­formu Go­rif­fee LAB, kto­rej cie­ľom je vy­tvá­rať nové pro­dukty (napr. vý­roba čaju z lis­tov ká­vov­níka alebo z ká­vo­vých če­rešní) a roz­ši­ro­vať skú­se­nosti iných far­má­rov.

Do­stali sme sa aj k jeho zbier­kam Mo­no­re­zeň & Ste­re­oze­miaky a He­ge­mó­nia. Mo­men­tálne, Erik pra­cuje na zbierke Ča­bajka a iné úde­niny. Viac pod­ro­bostí o káve, Go­rif­fee a Eri­kovi Šim­ší­kovi náj­deš v roz­ho­vore.

 

Erik, po vy­štu­do­vaní so­ci­oló­gie si od­išiel ako dob­ro­voľ­ník do Af­riky. V čom si po­má­hal a ako ťa to do­viedlo až k ob­cho­do­va­niu s ká­vou?

Po škole som sa do­stal k mož­nosti od­ísť do Rwandy ako dob­ro­voľ­ník. Táto mož­nosť bola pre mňa ne­smierne zau­jí­mavá. Rwanda je iný svet, srdce Af­riky a kra­jina s veľmi po­hnu­tou mi­nu­los­ťou. Pra­co­val som v nut­rič­nom cen­tre, kde sme sa ve­no­vali pod­vý­ži­ve­ným de­ťom a oč­ko­va­niam. Ok­rem toho som za­kla­dal pro­jekt So­cial workp­lace v rwand­skom mes­tečku Ki­beho. Cie­ľom bolo po­môcť miest­nym že­nám v na­štar­to­vaní vlast­ného pod­ni­ka­nia. Učili sme ich na­prí­klad ako va­riť mydlo, štri­ko­vať či piecť ko­láče.  Zá­kla­dom ob­chodu, ale aj ako si šet­riť pe­niaze. Mali sme fi­nan­cie, aby sme im mohli po­skyt­núť mikro-grant na štart. Ki­beho je vy­soko v ho­rách, a takto vy­soko sa pes­tuje najmä káva a čaj. Až v Rwande som zis­til, čo je to kva­litná káva, a že to, čo sa po­dáva v slo­ven­ských ka­viar­ňach sa po­dobá skôr na vodu, ktorá zo­stane po mo­po­vaní pod­lahy, než na kávu.

Spolu s Ma­te­jom Ham­bal­kom a Ami­rom Al Jab­rim ste za­lo­žili pra­žia­reň Go­rif­fee. Do­vá­žaš  vý­be­rovú kávu až z Rwandy. Ako sa zro­dil tento ná­pad a ako fun­guje?

Ná­pad sa zro­dil v pod­state v ku­chyni. Cha­lani chceli pod­ni­kať, chceli sa ži­viť vlast­nou hla­vou a pra­co­vať na sebe, ale ne­ve­deli v čom. Ja som vtedy mie­ril dru­hý­krát do Rwandy, na­jali ma ro­biť pre pro­duk­ciu poľ­ského filmu Birds are sin­ging in Ki­gali. Už vtedy  som bol za­mi­lo­vaný do vý­be­ro­vej kávy, preto som im na­vrhol, že by sme ju od­tiaľ mohli za­čať do­vá­žať. S čím oni sú­hla­sili.

img_5447

zdroj fo­to­gra­fií: ar­chív Erik Šim­šík

Prečo si mys­líš, že je rwand­ská káva tak špe­ci­fická?

Ako ply­nul čas, pre­stali sme sa sú­stre­diť len na rwand­skú kávu a te­raz sa za­obe­ráme Af­ri­kou ako ta­kou, ale tá rwand­ská má vy­sokú slad­kosť a vy­soký ob­sah tu­kov, čo zna­mená, že má veľmi prí­jemnú mas­lovú či smo­ta­novú do­chuť.

V čom sa vý­be­rová káva líši od bež­nej ko­mo­dit­nej kávy?

Vý­be­rová káva sa líši najmä kva­li­tou zrna. Každý ká­vov­ník plodí me­nej či viac kva­litné zrno. To naj­kva­lit­nej­šie mu­sia far­mári vy­trie­diť, a to je vý­be­rová kva­lita, teda od slova vy­brať, vy­se­lek­to­vať. Tento roz­diel sa po­tom pre­javí v chuti vo va­šej šálke. Chuť vý­be­ro­vej kávy je prí­jemná, ne­treba ju do­chu­co­vať  a aj po pár mi­nú­tach zo­stáva prí­jemná spo­mienka na ja­zyku, ktorú ne­mu­síte okam­žite za­piť vo­dou. Na po­hľad je zrno pekné, ce­lis­tvé, bez de­fek­tov, rôz­nych vý­ras­tkov a po­dobne.

Pre­cho­dil si mnohé plan­táže, na čom si dáš pri vý­bere kávy zá­le­žať?

Za po­sledné 4 roky som strá­vil v Af­rike okolo 9 me­sia­cov a po­cho­dil rôzne plan­táže v Rwande, Bu­rundi, Keni či Tan­zá­nii. Keď vy­be­ráme kávu, tak máme tri hlavné kri­té­riá. V pr­vom rade je to chuť. Chuť kávy by mala byť špe­ci­fická, zau­jí­mavá, hľa­dáme špe­cia­lity, ktoré sa ne­po­do­bajú na iné. Káva je ovo­cie, a po­dobne ako hrozno, pre­berá cha­rak­te­ris­tiky pôdy či vody v da­nej ob­lasti. Zá­ro­veň má svoj pro­fil, teda pa­letu chutí, ča­sto­krát je to ovo­cie alebo čo­ko­láda, ale na­prí­klad aj ta­bak. My hľa­dáme zau­jí­mavú pa­letu chutí. Po­tom je pre nás dô­le­žitá kva­lita. Za­obe­ráme sa najmä vý­be­ro­vými ká­vami. A v ne­po­sled­nom rade je to osob­nosť  far­má­rov. Radi spo­lu­pra­cu­jeme so spo­ľah­li­vými a dô­ve­ry­hod­nými ľuďmi, ktorí sa ne­boja expe­ri­men­to­vať a ne­pra­cujú s ká­vou len preto, že „tam u nich v de­dine sa to robí“.

img_5688

zdroj fo­to­gra­fií: ar­chív Erik Šim­šík

coffee

zdroj fo­to­gra­fií: ar­chív Erik Šim­šík

V Go­rif­fee pra­žíte kávu rôz­nymi spô­sobmi. Aký majú do­pad na vý­slednú chuť kávy?

Je­den z pro­ce­sov pri pra­žení kávy je, že cukry v nej ka­ra­me­li­zujú. To zna­mená, že čím dl­h­šie ju pra­žíte, tým je káva hor­kej­šia. Po­dobne ako keď si ro­bíte ka­ra­mel doma na pan­vičke, čím je na nej dl­h­šie, tým je hor­kejší, pre­pá­le­nejší. Teda na rôzne spô­soby príp­ravy pra­žíme rôzne. Na­prí­klad, na fil­tro­vanú kávu veľmi svetlo, ale na es­presso tmav­šie. Fil­tro­vané kávy sú ná­ročné na su­ro­vinu, ak po­u­ži­jete tmav­šiu kávu, hneď je v nich cí­tiť pra­že­nie, rov­nako aj ne­kva­litné zrno. A krásne v nich vy­znejú ovocné tóny vý­be­ro­vej ara­biky. Pri es­presse sa sna­žíme o viac vy­ba­lan­so­vanú chuť, pre­tože svetlé pra­že­nie má ten­den­ciu chu­tiť cez es­presso oc­tovo.

Ako fun­guje tvoja spo­lu­práca s far­mármi?

Naša spo­lu­práca má via­cero roz­me­rov. Jed­nak ich pra­vi­delne nav­šte­vu­jeme. Udr­žu­jeme s nimi vzťah. Oni nám po­sie­lajú vzorky, my im spätnú väzbu. Pla­tíme im fé­rovo a sna­žíme sa pri­hlia­dať na to, aby boli schopní žiť dôs­tojný ži­vot a roz­ví­jať svoje ži­vo­by­tie. V ne­po­sled­nom rade ide o vý­menu skú­se­ností a ve­do­mostí.

Váš pro­jekt Go­rif­fee LAB má po­môcť vý­rob­com kávy v Rwande, ako fun­guje v praxi?

Tento rok sme za­lo­žili plat­formu Go­rif­fee LAB, ktorá by mala slú­žiť na vý­voj no­vých pro­duk­tov, prí­padne pre­nos skú­se­ností od rôz­nych far­má­rov. Pus­tili sme sa do vý­voja cas­cary (čaj z ká­vo­vých če­rešní) s dvomi rwand­skými far­mami. V Tan­zá­nii pra­cu­jeme na čaji z lis­tov ká­vov­níka. Ide nám o to, aby sme čo naj­skôr boli schopní vy­užiť z ká­vov­níka celý jeho po­ten­ciál, pre­tože listy či če­rešne sa po­va­žo­vali za od­pad. A každý, kto ich ochutná, hneď zistí, že to žiadny od­pad nie je, pri­čom pre far­má­rov je to fan­tas­tická pri­daná hod­nota. Roz­mýš­ľame aj nad tým, že keď si pri­pra­víte kávu, do ná­poja sa vy­lú­hujú len 3% z hmot­nosti na­mle­tej kávy. Zvy­šok sa vy­hodí. Pri­čom je to skve­lým zdro­jom dras­líka pre poľ­no­hos­po­dár­stvo.

img_5057

zdroj fo­to­gra­fií: ar­chív Erik Šim­šík

Ok­rem práce s ká­vou si náj­deš čas aj na prácu so slo­vom. Na­pí­sal si už dve zbierky – Mo­no­re­zeň & Ste­re­oze­miaky a He­ge­mó­nia. Aké miesto v tvo­jom ži­vote má pí­sa­nie?

Li­te­ra­túre sa ve­nu­jem od det­stva či ako či­ta­teľ, po­tom ne­skôr ako tvorca. Mys­lím, že ja­zyk je veľmi dô­le­žitý, pre­mýš­ľame v ja­zyku, preto by sme ho ne­mali za­ned­bá­vať. Tvorba je pre mňa dô­le­ži­tým ná­stro­jom na ref­le­xiu sveta a ži­vota okolo nás. He­ge­mó­nia bola no­mi­no­vaná na Ana­soft Li­tera 2015, čo ju za­ra­dilo me­dzi top 10 kníh v tom roku. Je to zá­vä­zok aj mo­ti­vá­cia. Pra­cu­jem na ďal­šej zbierke básní Ča­bajka a iné úde­niny. Mohlo by to vy­jsť na pre­lome ro­kov 2016/17.

Slo­ven­sko patrí ku kra­ji­nám, kde ľu­dia vy­pijú naj­viac šá­lok kávy. Čo si ty mys­líš o pití kávy na Slo­ven­sku, ve­dia Slo­váci oce­niť kva­litnú kávu?

Mys­lím, že tento pro­ces sa stále ešte len za­čína. Je to tvrdá práca v te­réne, kde mu­síš ľu­ďom dať ochut­nať, vy­svet­liť, kon­fron­to­vať ich s vý­be­ro­vou ká­vou. Vi­dieť, ale že ná­roky rastú, sme na dob­rej ceste.

Erik, pra­cu­ješ s ká­vou a sám máš ka­via­reň Go­rif­fee Kaf­fe­e­haus. Čo si mys­líš o ka­viar­ňach na Slo­ven­sku, čo im chýba a na dru­hej strane, čím vy­ni­kajú?

Po­ve­dal by som,  že v po­rov­naní so sve­tom slo­ven­ské ka­viarne ne­vy­ni­kajú v ni­čom. Skôr máme, čo do­há­ňať. Nech­cem vy­znie­vať prí­liš prí­sne aj u nás už náj­dete ka­viar­ni­kov, čo sa veľmi sna­žia a ak po­rov­náme si­tu­áciu spred dvoch-troch ro­kov a sú­čas­nosť, roz­diel je ob­rov­ský. Mu­sím oce­niť aj Slo­vá­kov ako kon­zu­men­tov. Kávu ne­vní­majú len ako svoju rannú drogu, ale ako so­ciálnu zá­le­ži­tosť, čo je prí­jemný zvyk. Ka­viarne by mali vo vše­obec­nosti sle­do­vať mo­derné trendy, po­nú­kať kva­litu, byť čisté, per­so­nál musí ve­dieť po­ra­diť a do­tvá­rať prí­jemnú at­mo­sféru. Jedno bez dru­hého ne­fun­guje.

img_5186

zdroj fo­to­gra­fií: ar­chív Erik Šim­šík

Go­rif­fee Kaf­fe­e­haus sídli v bu­dove Go­et­heho in­šti­tútu v Bra­ti­slave. Ok­rem zá­žitku z kávy va­šim zá­kaz­ní­kom pri­pra­vu­jete zá­žitky v po­dobe rôz­nych ak­cií. Akých?

Go­ethe In­šti­tút je za­me­raný na ne­meckú kul­túru, ktorá je v mno­hom veľmi in­špi­ra­tív­nou a prog­re­sív­nou. Sme spo­jení s ich kniž­ni­cou, čiže veľmi často sa u nás odo­hrá­vajú li­te­rárne, di­va­delné či mul­ti­me­diálne po­du­ja­tia, ale na­prí­klad, v No­vem­bri bu­deme hos­tiť herné po­du­ja­tie Bra­ti­slava Game Jam.

Na čom ti ako pod­ni­ka­te­ľovi naj­viac zá­leží?

Mys­lím, že pri pod­ni­kaní je dô­le­žité pl­niť sľuby a zá­väzky, ktoré dáš svo­jim zá­kaz­ní­kom. K zá­kaz­ní­kovi treba pri­stu­po­vať, ako k nie­komu, s kým si mô­žete sr­dečne po­dať ruku aj po ro­koch, pre­tože váš vzťah nie je o tom, že ťa zau­jíma len po­kiaľ ti za­platí, ale najmä o tom, aby sa k tebe opäť vrá­til.

img_5158

zdroj fo­to­gra­fií: ar­chív Erik Šim­šík

Ďa­ku­jem za roz­ho­vor.

 

Pridať komentár (0)