ESO zve­rej­nila dopo­siaľ naj­de­tajl­nej­šie zábery ves­mír­nej hmlo­viny

Linda Cebrová / 24. februára 2017 / Zaujímavosti

zdroj: upload.wikimedia.org/constellation-guide.com

Cat’s Paw Nebula a Lob­ster Nebula sú oblasti s aktív­nymi pro­cesmi hviez­dot­vorby, v kto­rých mladé hviezdy svo­jim žia­re­ním nútia svie­tiť vodík vo svo­jom okolí cha­rak­te­ris­tic­kým odtie­ňom čer­ve­nej farby.

Astro­nó­mo­via už dlho skú­majú žia­riace koz­mické oblaky plynu a pra­chu. Naj­nov­šie sa im poda­rilo zachy­tiť gigan­tickú foto­gra­fiu s tak 2 miliar­dami pixe­lov, ide tak o jednu z naj­väč­ších foto­gra­fií, akú kedy ESO uve­rej­nila. ESO je naj­výz­nam­nej­šia medzi­vládna astro­no­mická orga­ni­zá­cia Európy, ktorá v súčas­nosti pre­vádz­kuje jedny z naj­pro­duk­tív­nej­ších pozem­ných astro­no­mic­kých obser­va­tó­rií sveta.

zdroj fotografie:psych.org

Tieto hmlo­viny majú okrem svojho čísel­ného ozna­če­nia aj názvy podľa obb­jek­tov, ktoré svo­jím tva­rom pri­po­mí­najú. Ide o Mača­ciu Labku (Cat’s Paw Nebula) a hmlo­vinu Homár (Lob­ster Nebula). Jedna z hmlo­vín sa nachá­dza asi 5500 sve­tel­ných rokov od nás, zatiaľ, čo druhá z nich leží asi 8 000 sve­tel­ných rokov ďaleko. Obe ich náj­deme v súhvezdí Škor­pi­óna.

zdroj fotografie:hendrenimaging.com

Ako prvý si tieto hmlo­viny vši­mol známy astro­nóm John Hers­chel, ktorý ich pozo­ro­val nie­koľko nocí v auguste v roku 1837, počas svo­jej troj­roč­nej expe­dí­cie na Mys dob­rej nádeje v juž­nej Afrike. Obme­dzené mož­nosti ďale­ko­hľa­dov, ktoré mal pozo­ro­va­teľ Hers­chel v tej dobe k dis­po­zí­cii mu umož­nili vidieť len tie naj­jas­nej­šie časti hmlo­vín. Bolo to mnoho ďesať­ročí pred­tým, ako foto­gra­fia odha­lila ich nápadný tvar a než zís­kali ich dnešné mená.

zdroj foto­gra­fie:elsofista.blogspot.com

Obe hmlo­viny sú v súčas­nosti napl­nené ply­nom, pre­važne vodí­kom, ktorý je inten­zívne ožia­ro­vaný mla­dými hviez­dami. Pri hmot­nosti desať­krát pre­vy­šu­júcu Slnko, vyža­rujú tieto horúce stá­lice inten­zívne ultra­fia­lové žia­re­nie.

A ak sa toto žia­re­nie stretne s ató­mami vodíka, ktoré zotr­vá­vajú v tejto hviez­nej pôrod­nici, ktorá dala hviez­dam život, dôjde k ich ioni­zá­cii. Na základe tohto pro­cesu sú tieto mohutné objekty pri­po­mí­na­júce oblaky svie­tiace žia­re­ním typic­kým pre vodík (a ďal­šie atómy) ozna­čo­vané ako emisné hmlo­viny (emis­sion nebu­lae).

zdroj fotografie:birdbrainsandlunacy.com

Vďaka výkonu kamery Ome­ga­CAM s 256 mega­pi­xelmi odha­ľuje nový záber zostro­jený pomo­cou ďale­ko­hľadu ESO/VST (Very Large Teles­cope Sur­vey Teles­cope) fila­menty pra­chu. Tie sa tiahnu oboma hmlo­vi­nami a záro­veň brá­nia prie­chodu svetla. S roz­mermi 49 511 x 39 136 pixe­lov je tento sní­mok jed­nou z naj­väč­ších foto­gra­fií, aké kedy ESO zve­rej­nila.

zdroj:iflscience.com

Pridať komentár (0)