EÚ predstavila energetický megaplán po kríze v Iráne. Pozreli sme sa, kde môže skutočne fungovať a kde narazí na realitu

Európska únia predstavila rozsiahly energetický balík pod názvom AccelerateEU, ktorým chce reagovať na otras spôsobený vojnou s Iránom a napätím okolo Hormuzského prielivu. Nový plán má pomôcť zvládnuť tlak na ceny a zásobovanie, no zároveň ukazuje, že rýchle riešenie dnešnej neistoty nebude jednoduché.

Kríza menila podobu rýchlejšie než odpoveď Bruselu

Európska komisia chce novým balíkom opatrení reagovať na energetický šok, ktorý vyvolala vojna s Iránom a napätie okolo Hormuzského prielivu. Podľa denníka Politico však Brusel vstupuje do situácie, ktorá sa mení mimoriadne rýchlo. Najprv sa pozornosť sústredila na rast cien, potom prišli obavy z plynu, neskôr zo zásob leteckého paliva a nafty a napokon aj z kapacít rafinérií. Inými slovami, problém sa v priebehu niekoľkých týždňov viackrát presunul.

Práve preto pôsobí európska odpoveď dvojako. Na jednej strane sa snaží zmierniť okamžitý tlak na domácnosti a firmy. Na druhej strane využíva krízu ako argument, prečo treba zrýchliť dlhodobý odchod od dovážaných fosílnych palív. Portál Bruegel píše, že plán AccelerateEU chce premeniť súčasný otras na impulz pre hlbšiu zmenu energetiky a tlačí Úniu k systému založenému viac na čistých a domácich zdrojoch.

To je aj hlavná logika celého balíka. Má pomôcť teraz, no zároveň pripraviť Európu na budúcnosť, v ktorej bude menej závislá od vonkajších šokov.

Ako má plán pomôcť už v najbližších mesiacoch

V krátkodobom horizonte sa Komisia opiera najmä o pravidlá, ktoré už existujú, alebo ich chce dočasne zjemniť. Politico uvádza, že navrhované úpravy pri štátnej pomoci majú umožniť krajinám pokryť až 70 percent nákladov na veľkoobchodné účty za elektrinu do decembra a v niektorých sektoroch aj polovicu dodatočných nákladov na palivá, ktoré priniesla kríza. Komisia chce zároveň spolupracovať s členskými štátmi na cielených daňových úľavách, ktoré by znížili účty za energiu.

Podľa Bruegelu sa krátkodobá časť plánu sústreďuje na tri oblasti. Prvou je koordinované plnenie zásobníkov plynu pred zimou a snaha obmedziť nekoordinované nákupy, ktoré by mohli ďalej tlačiť ceny nahor. Druhou je ochrana spotrebiteľov pred cenovým šokom. Treťou je dobrovoľné znižovanie dopytu, keďže v čase napätia môže aj kontrolovane nižšia spotreba pomôcť predísť prudkým výpadkom.

Komisia chce tiež vytvoriť takzvané palivové observatórium, ktoré má lepšie zmapovať európske rafinérske kapacity. To má význam najmä preto, že okolo dostupnosti leteckého paliva sa objavili protichodné signály a samotná EÚ si podľa Politico začala uvedomovať, že jej prehľad o vlastnej palivovej zmesi nie je vždy dostatočný.

zdroj: TASR/DPA/Oliver Berg

Kde megaplán naráža na svoje limity

Hoci balík vyzerá rozsiahlo, jeho možnosti sú obmedzené. Bruegel pripomína, že väčšina fiškálnych a energetických opatrení zostáva v rukách národných vlád. Komisia vie koordinovať, odporúčať a upravovať rámec pre štátnu pomoc, no nevie sama rozhodnúť o tom, ako rýchlo a v akej miere budú krajiny konať.

Aj preto sa ozýva pochybnosť, či plán dokáže upokojiť štáty, ktoré sa pripravujú na roky turbulencií. Politico cituje jedného národného predstaviteľa, podľa ktorého rozšírenie dotácií „môže niektorým priniesť určitý pocit úľavy, ale sotva niečo zásadne zmení“.

Litovský minister energetiky Žygimantas Vaičiūnas pre portál povedal „Nie každá krajina závislá od fosílnych palív sa môže rýchlo obrátiť na elektrinu, ale toto je jediné riešenie. Nikto nevie predpovedať budúcnosť globálnych trhov, niekedy sme rukojemníkmi situácie.“

Sporné sú aj samotné dotácie. Bohatšie krajiny si ich môžu dovoliť ľahšie, zatiaľ čo menšie alebo zadlženejšie štáty majú slabší rozpočtový priestor. Podľa Bruegelu preto hrozí, že bez spoločných európskych finančných nástrojov ostane časť krajín pri uvoľnených pravidlách, ktoré nebudú vedieť naplno využiť.

Najväčšia pomoc môže prísť až neskôr

Najdôležitejšia časť plánu zrejme neprinesie okamžitú úľavu, ale dlhodobejšiu zmenu. Bruegel vyzdvihuje najmä tlak na elektrifikáciu, odolnejšie siete a rýchlejšie investície do čistej energie. Práve tu podľa analytikov Komisia správne pomenúva problém. Európa je stále príliš závislá od dovážaných fosílnych palív, ktorých cena aj dostupnosť sa môžu rýchlo zmeniť.

To však zároveň znamená, že megaplán neponúka rýchlu opravu. Neprestavia sa zo dňa na deň elektrické siete, nevymenia sa okamžite kotly za tepelné čerpadlá a nevyrieši sa v priebehu pár týždňov ani otázka palív pre dopravu. Ak má balík naozaj fungovať, členské štáty budú musieť nielen koordinovať krátkodobé zásahy, ale aj investovať do zmien, ktoré sa prejavia až neskôr.

Práve v tom spočíva aj odpoveď na otázku, ako plán pomôže a ako nie. Pomôcť môže lepšou koordináciou, dočasnou úľavou a jasnejším smerom. Nepomôže však tak, že by Európu rýchlo vyviedol z energetickej neistoty. Tú môže oslabiť až vtedy, keď sa dlhodobé sľuby premenia na skutočnú elektrifikáciu a menšiu závislosť od fosílnych dovozov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie