Európa je v nebezpečenstve, tvrdí šéf diplomacie EÚ. Vzniknúť preto majú sily rýchlej reakcie, a to už do roku 2025

  • Európska únia nie je schopná vojensky reagovať na náhle hrozby a situácie
  • Podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella ju to ohrozuje
  • Navrhuje preto vytvorenie vlastných síl rýchlej vojenskej reakcie do roku 2025
  • Kapacita členských štátov na odvrátenie útoku tiež nie je dostatočná
vojaci
Ilustračný obrázok/TASR/Jaroslav Novák,AP Photo/Brittainy Newman
  • Európska únia nie je schopná vojensky reagovať na náhle hrozby a situácie
  • Podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella ju to ohrozuje
  • Navrhuje preto vytvorenie vlastných síl rýchlej vojenskej reakcie do roku 2025
  • Kapacita členských štátov na odvrátenie útoku tiež nie je dostatočná

„Európa je v nebezpečenstve,“ cituje agentúra Reuters šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. Šéf európskej diplomacie naráža na neschopnosť Európskej únie vojensky reagovať na náhle hrozby či situácie. 

Preto apeluje na vytvorenie jednotiek rýchlej reakcie, ktorá by posilnila obranu Európskej únie.

„Potrebujeme mať možnosť rýchleho nasadenia,“ povedal Borrell novinárom. Ministrom zahraničných vecí a obrany 27 členských štátov má šéf v pondelok predložiť prehľad „Strategického kompasu“ o hrozbách, ktorým EÚ v súčasnosti čelí.

Jeho slová referujú na nedostatočné zabezpečenie bezpečnosti Európy akýmisi bojovými jednotkami. 

„Musíme byť schopní reagovať na bezprostredné hrozby alebo rýchlo reagovať na krízovú situáciu, napríklad na záchrannú a evakuačnú misiu alebo na stabilizačnú operáciu v nepriateľskom prostredí,“ píše sa v návrhu dokumentu, ktorý doteraz nebol zverejnený a dostala ho na náhľad iba agentúra AFP, informuje TASR.

Hrozby útoku narastajú a členské štáty samotné by to nezvládli

Na tento účel by mala byť vytvorená jednotka v sile 5 000 vojakov, ktorá by mala zahŕňať pozemné, vzdušné a aj námorné jednotky. S výcvikom by mali začať v roku 2023 a už o dva roky by mali byť plne funkčné.

TASR ďalej informuje, že zriadenie týchto jednotiek z členských štátov podporilo v minulosti napríklad aj Nemecko. Naopak, proti boli Poľsko, Litva, Lotyšsko či Estónsko, ktoré sa v obrannej otázke spoliehajú predovšetkým na pomoc NATO. Existencia takýchto jednotiek by totiž podľa nich mohla oslabiť spojenectvo s USA.

„Máme strategickú zodpovednosť. Občania chcú byť chránení. Mäkká sila nestačí,“ povedal Borrell.

Avšak Reuters píše, že spoločné európske vojenské sily sú odobrené aj prezidentom spojených štátov Joeom Bidenom, ktorý by takto Európsku úniu považoval za silnejšieho spojenca. Borrell ďalej apeloval na to, že únia má strategickú zodpovednosť za bezpečnosť občanov a mäkká sila už naďalej nestačí.

„Všetky hrozby, ktorým čelíme, sa zintenzívňujú a kapacita jednotlivých členských štátov na ich zvládnutie je nedostatočná a klesá,“ povedal Borrell v predslove k návrhu, píše Reuters.

Európska únia disponuje takzvanými bojovými skupinami EÚ. Bojové skupiny boli vytvorené ešte v roku 2005, ich nasadenie ale komplikuje, že ho musí schváliť  Rada Európskej únie. Nasadenie ale naráža na politické, technické a finančné prekážky.

Borrell ako príklad z minulosti uviedol evakuáciu v Afganistane, kde krajiny EÚ boli úplne odkázané na americkú armádu. 

Zdroje: TASR, Reuters

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie