Expert predpovedá život Slovákov v roku 2050: „Robot doma uprace a navarí, nákupy prídu dronom“ (ROZHOVOR)

  • Umelá inteligencia už dnes mení naše životy
  • Mení aj trh práce, aj keď si to možno neuvedomujeme
  • Čo máme od budúcnosti čakať, nám ozrejmil odborník
martin spano umelá inteligencia ai
  • Umelá inteligencia už dnes mení naše životy
  • Mení aj trh práce, aj keď si to možno neuvedomujeme
  • Čo máme od budúcnosti čakať, nám ozrejmil odborník

Umelá inteligencia pretvára trh práce vo všetkých krajinách sveta. Pre naše potreby sme zvolili však slovenské reálie a zaujímali sme sa, aké zmeny môžeme očakávať. 

AI mení naše životy a prácu

AI podstatne zmenila naše životy. Nezasahuje to ešte všetkých, ale postupne preniká naozaj do viacerých oblastí života a onedlho sa s tým budeme stretávať úplne bežne. Umelá inteligencia podstatne zmení okrem iného aj trh práce, a teda aj našu budúcnosť na pracovnom trhu. 

O tejto oblasti sme sa rozprávali s odborníkom Martinom Spanom. Dlhoročne pôsobí ako informatik, ktorý sa celý život zaoberá umelou inteligenciou. Študoval informatiku na matematicko-fyzikálnej fakulte pražskej Karlovej univerzity, v súčasnosti prednáša a školí firmy o umelej inteligencii. Za svoju činnosť bol v roku 2021 Ministerstvom hospodárstva a v roku 2024 Ministerstvo školstva nominovaný na najvyššie vedecké ocenenie „Cena za vedu a techniku“.

  • Ktoré sektory ekonomiky budú najviac transformované AI?
  • Ako sa zmení slovenské školstvo do roku 2050?
  • Ako AI zlepší zdravotníctvo, dopravu a justíciu?
  • Posilní alebo oslabí AI demokraciu?
  • Najväčšie riziko a najväčšia nádej AI pre Slovensko do roku 2050?

Ako si predstavujete trh práce na Slovensku v roku 2050 pod vplyvom umelej inteligencie?

AI prevezme rutinné a ťažké úlohy vo výrobe či doprave. Zmiznú linkoví operátori a profesionálni vodiči, no vzniknú tréneri a audítori AI, dizajnéri virtuálnych svetov či experti na etiku. Práca sa presunie k tvorivosti, empatii a kritickému mysleniu.

História ukazuje, že technológie nevytláčajú ľudí z pracovného trhu navždy, ale menia povahu zamestnaní. Kľúčom bude rekvalifikácia: musíme učiť nové zručnosti počas celej kariéry, inak riskujeme sociálnu nerovnováhu.

K zmenám teda s určitosťou dôjde, ale dá sa predpokladať, že nie vo všetkých oblastiach. Ktoré sektory ekonomiky budú najviac transformované AI?

Najrýchlejšie sa zmenia výroba, doprava a zdravotníctvo. Smart továrne zavedú samoriešiacu údržbu a flexibilnú produkciu. Autonómne vozidlá znížia nehody a optimalizujú logistiku. Diagnostické algoritmy v medicíne budú odhaľovať choroby skôr, než by to stihol lekár, a urýchlia vývoj liekov. Postupne umelá inteligencia prenikne do administratívy, práva aj kreatívnych odvetví – rovnako neviditeľne, ako dnes elektrina.

Ľudia sa teda musia pripraviť nielen na zmeny, ale aj na to, že niektoré zamestnania jednoducho zaniknú. Spôsobí AI nárast nezamestnanosti, alebo skôr zmenu typu zamestnaní?

Krátkodobo uvidíme prepúšťanie. Dlhodobo však AI otvorí nové profesie: kurátor dát, digitálny terapeut či supervízor robotických flotíl. Slovensko musí rozbehnúť masívne rekvalifikácie a rekvalifikačné granty, aby sa ľudia presunuli do nových rolí. Ak to zvládneme, zamestnanosť sa stabilizuje pri vyššej produktivite. Ak zlyháme, riskujeme regionálne krízy a rast extrémizmu.

Ako sa zmení slovenské školstvo do roku 2050?

Škola ostane fyzickým miestom sociálneho učenia, no výučbu doplnia AI tútori prispôsobení každému žiakovi. Učiteľ sa zmení na mentora, ktorý vedie diskusiu, tvorivé projekty a rozvoj mäkkých zručností. Rutinné opravovanie testov či administratíva prejde na algoritmy. Viac predmetov sa bude učiť projektovo a hybridne, napríklad virtuálna realita v dejepise. Úspech závisí od digitálnej infraštruktúry a priebežného vzdelávania pedagógov.

Budeme potrebovať „AI gramotnosť“ a ako ju začleniť do vzdelávania?

Áno, AI gramotnosť bude rovnako základná ako čítanie a písanie. Zahŕňa chápanie algoritmov, kritické hodnotenie výstupov AI a zodpovedné používanie dát. Na prvom stupni ju môžu deti spoznať cez hry s robotmi, neskôr cez základy Pythonu a diskusiu o etike. Potrebujeme aj celoživotné kurzy pre dospelých, najmä v regionálnych centrách. Bez toho riskujeme digitálnu priepasť medzi AI „používateľmi“ a „používanými“.

Ako umelá inteligencia zlepší zdravotníctvo, dopravu a justíciu?

V zdravotníctve AI zautomatizuje diagnostiku snímok a personalizuje liečbu, lekár zostane finálnym garantom. Dopravu zmenia inteligentné semafory a autonómne vozidlá znížia dopravné zápchy a nehody. V justícii algoritmy zrýchlia analýzu dôkazov a súdnych spisov, pričom rozsudky ponechajú na sudcoch. Transparentné AI systémy zároveň pomôžu odhaľovať korupciu. Kľúčové je zaviesť jasné etické štandardy a auditné mechanizmy.

Môže umelá inteligencia riešiť starnutie populácie a nedostatok odborníkov v regiónoch?

Robotickí asistenti uľahčia každodennú starostlivosť seniorom a predĺžia samostatné bývanie. Telemedicína prinesie špecialistov do odľahlých oblastí bez potreby sťahovania pacientov. Vzdelávacie platformy umožnia vidieckym školám získať top lektorov online. Zároveň práca na diaľku podporená AI pritiahne kvalifikované pozície do menších miest. Ak štát zabezpečí rýchly internet a digitálne tréningy, regionálne rozdiely sa zmenšia.

Aký vplyv môže mať AI na regionálne rozdiely?

Pri správnych investíciách AI decentralizuje ekonomiku: práca aj služby sa presunú online a dostanú sa do každého kúta Slovenska. Bez infraštruktúry však môže tento trend rozdiely prehĺbiť, keďže high-tech pracovné miesta zostanú len vo veľkých mestách. Konektivita a AI vzdelanie sú preto rovnako dôležité ako diaľnice. Vidiek môže ťažiť aj z AI agrotechniky a smart logistiky. Koncovým výsledkom bude buď vyrovnaná krajina, alebo dvojrýchlostné Slovensko.

Tieto zmeny však zasiahnu aj širšie oblasti, nielen trh práce. Ako zmení umelá inteligencia naše hodnoty a vzťahy?

Odbúranie rutiny môže posilniť rodinu a tvorivosť: ľudia získajú viac času na to, čo ich baví. Komunikačné bariéry zmiznú vďaka prekladu v reálnom čase, čo môže priblížiť kultúry. Hrozbou sú informačné bubliny a virtuálni „priatelia“, ktorí nahradia živý kontakt. Spoločnosť preto musí pestovať kritické myslenie a empatiu. AI nám zrkadlí naše hodnoty – je na nás, či posilní ľudskosť, alebo pohodlnú izoláciu.

Posilní alebo oslabí AI demokraciu?

Umelá inteligencia dokáže sprehľadniť vládne dáta, zefektívniť služby a odhaľovať korupciu, čím zvyšuje dôveru občanov. Súčasne však uľahčuje výrobu deepfake videí a mikrocielenú propagandu, ktoré môžu voliť sťahovať dezinformácie.

Potrebujeme technické detektory, mediálnu výchovu a jasné zákazy manipulatívnych praktík. Európsky Akt o AI je dobrý základ, treba ho dôsledne implementovať. Demokracia prežije len vtedy, ak technológiu spútame pravidlami aj vzdelaním.

Áno, len potom sú niektoré záujmy protichodné. Dobre, poďme k regulácii. Ako má vláda regulovať a podporovať AI?

Mala by vyvážiť tri piliere: bezpečnosť, inovácie a ľudské práva. Prevziať európske štandardy, vytvoriť regulačné „sandboxy“ pre startupy a zaviesť audity rizikových systémov. Zároveň financovať AI výskum, talenty a superpočítače, aby inovátori neodchádzali. Etické smernice musia byť „by design“, nie až po škandáloch. Prehnaná regulácia by nás odstavila, nedostatočná zas ohrozila občanov – treba zlatý stred.

Akú úlohu môže zohrať Slovensko vo svetovej AI?

Nevyhráme v objeme, ale môžeme byť rýchly „laboratórny štát“. Testovacie dráhy pre autonómnu mobilitu, pilotné projekty v telemedicíne či smart výrobách v automotive nám dajú náskok. Silnou „niche“ môže byť spracovanie menších jazykov a kybernetická bezpečnosť. Potrebujeme koncentrovať mozgy do centier excelentnosti a pritiahnuť zahraničných partnerov. Ak zvolíme špecializáciu, budeme pri globálnom stole.

Ako teda bude vyzerať bežný deň Slováka v roku 2050?

Ráno ho zobudí personalizovaný AI asistent, ktorý pripraví program aj raňajky na mieru. Autonómne auto ho odvezie do práce, kde strávi len pár hodín v tvorivých úlohách – rutinu zaňho rieši algoritmus. Zdravotné senzory priebežne monitorujú vitálne funkcie a v prípade odchýlky kontaktujú lekára. Robot doma uprace a navarí; nákupy prídu dronom. Byrokracia prebehne na pozadí a človeku ostane viac času na rodinu, koníčky a komunitu. 

Poďme sa na všetko pozrieť ešte raz a všeobecnejšie, hlavne z pohľadu bežného Slováka. Aké je najväčšie riziko a najväčšia nádej AI pre Slovensko do roku 2050?

Rizikom je rýchla automatizácia bez prípravy, ktorá by vyvolala nezamestnanosť a nerovnosti. Nádejou je zdravotný a ekonomický skok vpred: skorá diagnostika, vyššia produktivita a zelenšie hospodárenie. O tom, či prevládne riziko, alebo nádej, rozhodujú dnešné investície do vzdelania, regulácie a inovácií. Ak konáme prezieravo, AI môže priniesť zlatý vek prosperity pre všetkých. Ak budeme pasívni, hrozí, že sa staneme len montážnou dielňou pre cudzie algoritmy.

Čítajte viac z kategórie: Technológie a internet

Najnovšie videá

Trendové videá