Extrémne dôležitému odvetviu na Slovensku chýbajú ľudia. Najhoršie je to v Bratislavskom kraji

Vlaňajšok priniesol rekord školám v počte pedagogických, nepedagogických aj manažérskych ponúk práce. Vyplýva to z analýzy portálu Edujobs.sk, ktorý patrí do portfólia spoločnosti Profesia. 

Najviac pracovných príležitostí je dostupných na učiteľských pozíciách. Takýchto inzerátov bolo vlani 5 820. Oproti roku 2021 narástol počet inzerátov o viac ako 18 percent.

Vlaňajšie čísla tiež prezrádzajú, že aspoň jednu pracovnú ponuku uverejnilo presne 1 560 škôl. Aj tu platí, že ide o doposiaľ najvyššie číslo. Nedostatok zamestnancov tak vníma stále viac inštitúcií.

„Učiteľky a učitelia 2. stupňa základných škôl. Toto sú aktuálne najžiadanejší ľudia v školstve naprieč celým Slovenskom. Vlani uverejnili školy viac ako 1 600 ponúk na túto pozíciu. Vysoký dopyt je tiež po učiteľoch a učiteľkách na stredných školách a na 1. stupni základných škôl,“ informuje Nikola Richterová z Profesie.

Hajduček z Footshopu: Dosiahli sme tržby presahujúce 41 miliónov eur, chceme spustiť výrobu prémiového oblečenia

Školám však spôsobuje veľké problémy upadajúci záujem uchádzačov a uchádzačiek o tieto povolania. Kým v roku 2016 zareagovalo na jednu učiteľskú ponuku práce v priemere 13 ľudí, vlani išlo o 6 kandidátov či kandidátok.

„Pozícia učiteľov a učiteliek 2. stupňa na základných školách bola najinzerovanejšou nielen vlani. Tento trend platí dlhé roky. Analýza portálu Edujobs.sk ukazuje, že dopyt po ľuďoch na túto pozíciu rastie kontinuálne takmer každý rok.“

Najkritickejšia situácia je najmä v Bratislavskom kraji. Spomedzi všetkých ponúk na túto pozíciu bolo vlani až 827 výlučne v tomto regióne. To predstavuje zhruba 52 percent.

„Čísla však jasne ukazujú, že kým počet ponúk na túto pozíciu neustále rástol, úplne opačný vývoj mal priemerný počet reakcií uchádzačov a uchádzačiek. Kým v roku 2016 platilo, že na jeden pracovný inzerát na učiteľa či učiteľku 2. stupňa zareagovalo v priemere 10 ľudí, vlani to boli iba traja kandidáti.“

Slovenské školy uverejňujú stále viac ponúk nielen na pedagógov, ale aj zamestnancov, ktorí zabezpečujú iné veci, ako je učenie. Portál Edujobs.sk zaznamenal vlani 1 184 takýchto inzerátov. Najčastejšie išlo o upratovačky, kuchárov a školníkov.

„Pri nepedagogických pozíciách majú školy problémy najmä s obsadzovaním voľných miest kuchárov a kuchárok. V roku 2021 zareagovali na jednu ponuku zhruba štyria ľudia. Vlani išlo v priemere iba o jedného uchádzača.“

Točíme sa v nekonečnom kruhu 

Prieskum, za ktorým stojí CEEV Živica, poukázal na mnohé zaujímavé zistenia. Vyplýva z neho napríklad aj to, že väčšina učiteľov má na kreatívny prístup k vyučovaniu pozitívny názor. Až 95 % z nich súhlasí s názorom, že „učiť kreatívne” znamená urobiť hodinu čo najzaujímavejšou.

Aj napriek tomu až 58 % učiteľov najčastejšie využíva výklad látky „spred tabule“ alebo „spoza stola“. 33 % číta text preberanej látky z pripravených poznámok a žiaci si pritom zapisujú.

Rovnako rozporuplne pôsobí fakt, že napriek prevažnej zhode (86 %) v tvrdeniach, že pre kritické myslenie je dôležité, aby žiaci nazerali na tému z vlastnej perspektívy, v praxi 60 % učiteľov preferuje vlastné vysvetľovanie riešenia problému pred samostatným riešením žiakmi.

„Ak chceme žiakov, mladých ľudí, viesť ku kritickému mysleniu a formovať v nich zručnosti potrebné pre ich ďalší vývoj a tiež zdravé formovanie spoločnosti, je potrebné venovať sa rovnako aj rozvoju týchto zručností u samotných učiteľov a urobiť také systémové nastavenia, ktoré by im dali priestor a čas na realizáciu tejto zmeny,“ uzatvára lektor kritického myslenia z Komenského inštitútu Ondrej Gažovič.

Pre žiakov je prijateľnejšie odpisovať ako blicovať

Podľa prieskumu Nadácie Zastavme korupciu odsudzujú odpisovanie a chodenie poza školu približne dve tretiny opýtaných stredoškolákov a stredoškoláčok. Výrazne normalizovanejšie je pritom odpisovanie ako „blicovanie”. 

Časť žiakov považuje za hlavný dôvod odpisovania a chodenia poza školu prílišný dôraz na známky zo strany okolia. Vyše 20 percent opýtaných žiakov pritom hovorí, že vo svojom okolí nepozná žiadneho čestného človeka.

Na otázku, čo by žiaka alebo žiačku presvedčilo ísť do školy namiesto dobre platenej brigády, 23 percent opýtaných uviedlo, že nič a ďalších dvadsať percent by presvedčila finančná odmena za návštevu školy. 

zdroj: TASR/František Iván, Milan Kapusta

Prieskum sa uskutočnil anonymne na vzorke 116 stredoškolákov a stredoškoláčok v troch krajoch západného Slovenska na troch stredných odborných školách čerstvo zapojených do druhého ročníka projektu Férovka, ktorý mení hodnotové postoje študentov na stredných školách cez prácu s každodennými etickými dilemami.

Už pilotný ročník projektu Férovka v roku 2019 ukázal, že zmena k lepšiemu je možná. Školy, ktoré sa zapojili, zaznamenali menej neférovo riešených konfliktov, lepšiu dochádzku či vzťahy medzi žiakmi. 

„Čísla z nášho prieskumu vnímam pozitívne, podstatná väčšina opýtaných stredoškolákov odpisovanie už nepokladá za niečo normálne, či už ho už praktizovali, alebo nie,” hovorí Zuzana Vasičáková Očenášová, koordinátorka programu Férovka.