Gábor Bindics: Cieľom Starej tržnice je, aby sme ju vytvorili spolu

Anomagazin: Marek Hudec / 5. augusta 2014 / Lifehacking

Založil KC Dunaj, v súčasnosti v rámci Aliancie Stará tržnica chce vybudovať nové spoločenské centrum Bratislavy. Gábor Bindics pracoval v London National Gallery, vytvoril kino v Paríži, je súčasťou organizačného tímu festivalu Sziget. Dnes patrí KC Dunaj k najnavštevovanejším bratislavským klubom, kde sa v hlavnej sezóne vypije viac piva ako kdekoľvek inde v Bratislave.

 

“Chceli sme Starú tržnicu vybudovať transparentne spolu s mestom. Poslanci prišli potom v januári s námietkou, že nevypísali súťaž, teraz sa odvolávajú na administratívnu chybu pri ich práci. Kladieme si otázku, či je možné efektívne s mestom spolupracovať.“ povedal Gábor Bindics.

 Venovali ste do toho veľa energie. Oplatí sa pre vás na tom ešte ďalej pracovať?

Po schválení projektu to už nezávisí len na nás – osobne na mne alebo na skupine jedenástich ľudí. Niečo sme sľúbili, tak dokážme, že to môže fungovať! Najjednoduchšie riešenie by bolo pre mňa odísť zo Slovenska – robil som v Paríži, Londýne, Budapešti. Spolu s kolegami existenčne nezávisíme na Starej tržnici – našim cieľom je, aby sme ju vybudovali spolu.

 

Myslíte si, že by podobný projekt v iných krajinách ľahšie prešiel?

Určite.

V bulletine Aliancie Stará tržnica tvrdíte, že chcete priniesť chýbajúce služby. Ktoré to sú?

Zvažovali sme ich podľa technického stavu priestorov. Chceli sme priniesť to, čo sľubovali plagáty nákupných stredísk – teda „nové centrum Bratislavy“, ktoré by sme budovali na komunite. Mne tu najviac chýba verejný priestor, kde by som prišiel bez toho, že by odo mňa niekto očakával nákup. Uvažovali sme nad priestorom pre deti alebo nad nápadom timebank, kde by sa nevymieňali peniaze, ale čas. Je toho veľa, určite by tam mala byť napríklad požičovňa bicyklov. Chceme vytvoriť priestor, ktorý by obyvatelia sami vyplnili.

 

Nebude Stará tržnica konkurovať vášmu druhému projektu, KC Dunaj?

Určite nie, myslím si, že to bude skôr naopak.

Je to v podstate hneď vedľa.

V KC Dunaj môžeš usporiadať menšie komunitné podujatia. Je logické, že niektoré akcie – ako bola povedzme diskusia Nicholsona a Spišiaka o Gorile, kde prišlo 450 ľudí – by som presunul do Starej tržnice. Rovnako ako kapely, ktoré sa sem nezmestia. V tržnici môžeš urobiť  napríklad nový cirkus – podmienky sú tam iné. Okrem toho plánujeme aj „kultúrnu štvrť”, ktorá by mohla spájať priestory ako sú Dunaj, Tržnica, The Spot, Poľský inštitút, Galéria Nedbalka, Divadlo Astorka a iné.

 

Keď ste zakladali KC Dunaj, koho ste si predstavovali ako cieľovú skupinu?

Skončil som vtedy univerzitu a chcel som vytvoriť priestor, ktorý by nebol diskotékou, kde by bol špecifický program – čo by mi dal pozitívny zážitok. Je jedno, či koncert, diskusia, film. Je to komunita ľudí ako som ja, teda cieľová skupina okolo 20-35 rokov.

Aké ťažké bolo vybaviť nájom pre KC Dunaj?

Bolo to celkom jednoduché. Presvedčili sme, že dokážeme efektívne využiť priestor a vytvoriť v ňom niečo pozitívne. Samozrejme, za nájom – nie je to zadarmo, ale v rámci polohy je to pochopiteľná suma.

 

Prevádzkujete kino v Paríži. Aké boli rozdiely medzi ním a založením KC Dunaj?

Všade sú isté pravidlá. V Paríži bolo potrebné vyplniť žiadosť, odpoveď prišla za sedem dní – vedel som predvídať záver celého procesu. Chcem urobiť dobrú vec, tak ma v tom automaticky podporia – pre Francúzov je kultúra jedným z najdôležitejších prvkov mesta.

 

Zdá sa vám, že na Slovensku nie je podporovaná kultúra do rovnakej miery?

To je otázka? Samozrejme že nie. Na Slovensku politici akoby nechápu, že mnohí náš projekt podporujú. V Bratislave existuje aktívna komunita, ktorá chce spoluvytvárať spoločnosť a priestor, v ktorom žije. Nechce chodiť iba do nákupných centier.

Starú tržnicu draho rekonštruovali už v roku 1999. Prečo je to potrebné znovu?

Zdá sa mi, že v deväťdesiatych rokoch sa tu všetko robilo akosi polovične. V KC Dunaj sa snažíme naučiť ľudí, že ak nemajú zodpovednosť za to, aby bolo upratané, tak nikdy nebude. Do Starej tržnice 15 rokov nikto nevrazil ani halier – kým je vnímaná ako vlastníctvo politikov, dovtedy za ňu verejnosť nebude cítiť zodpovednosť.

 

V rozhovore pre multikulti.sk ste povedali, že mainstream je prechodom alternatívnej kultúry. Považujete KC Dunaj za mainstream?

KC Dunaj je komunitný priestor. Existujú mnohé definície, každý má vlastnú. Podľa teba je Sziget, najlepší hudobný festival, podľa ocenenia minulý rok, mainstream?

 

Pre istú vekovú skupinu zrejme aj áno.

Tým pádom aj KC Dunaj. Nemám problém s označeniami – či je to alternatíva, či je to mainstream. Ak je KC Dunaj alternatíva, čo je k nemu mainstream? Dopler? Ak je KC Dunaj mainstream, tak alternatíva je A4?

článok vyšiel v apríli roku 2013.

Zdroj: anomagazin.sk

Pridať komentár (0)