„Génový doping je najnebezpečnejší, poškodí telo športovca navždy,“ varuje odborník z Antidopingovej agentúry

  • Moderný šport prináša aj moderné formy podvádzania
  • Génový doping tiež patrí medzi zakázané praktiky. Navyše hrozí, že môže telo športovca poškodiť navždy
  • Táto metóda sa využíva aj v medicíne, avšak len v extrémnych prípadoch a pri experimentálnej liečbe
Cyklisti, doping
TASR/AP/Thibault Camus, Unsplash/Sam Moqadam
  • Moderný šport prináša aj moderné formy podvádzania
  • Génový doping tiež patrí medzi zakázané praktiky. Navyše hrozí, že môže telo športovca poškodiť navždy
  • Táto metóda sa využíva aj v medicíne, avšak len v extrémnych prípadoch a pri experimentálnej liečbe

Pod pojmom doping si väčšina z nás predstaví užívanie konkrétnych nepovolených látok, ktoré zlepšujú výkon športovca. Existuje však aj tzv. krvný a dokonca aj tiež známy génový doping.

Ten sa podľa Tomáša Pagáča, vedúceho oddelenia testovania a prevencie slovenskej Antidopingovej agentúry, vyskytol už v roku 2002.

V roku 2004 potom Svetová antidopingová agentúra zriadila špeciálny panel, ktorý sa mal touto témou zaoberať. Odborníci ale nevedia povedať, koľko športovcov génový doping užilo, a či vôbec. Metódy jeho detekcie sú veľmi náročné a hoci sa podľa slov odborníka od roku 2004 značne posunuli vpred, ešte neexistuje kvantifikovaná metóda analýzy génového dopingu použiteľná v praxi.

„Základným rozdielom medzi génovým dopingom a tým klasickým je, že na rozdiel od vpravenia konkrétnych látok do tela, ako sú anaboliká, hormóny či samotná krv pri krvnom dopingu, sa do tela zavádza genentický materiál alebo látky, ktoré modifikujú naše gény. Tie sú následne v tele schopné ovplyvniť tvorbu svalovej hmoty, redukciu tuku či tvorbu špecifických hormónov,“ vysvetľuje Pagáč.

 
 
 
 
 
View this post on Instagram
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Antidopingová agentúra SR (@antidoping.sk)

Odhaliť ho je veľmi zložité

Nakoľko je génový doping pomerne nový, metódy na jeho odhalenie sú v procese výskumu. Napriek tomu, že medzi produktom vloženého a prirodzeného génu nie je možné detegovať rozdiel, samotné gény sa líšia. „Geneticky produkovaná (umelá, poz. red.) DNA je vždy kratšia, ako prirodzená. Prirodzená DNA obsahuje úseky, ktoré priamo nekódujú génový produkt. To umožňuje testovacím laboratóriám rozlíšiť prirodzenú od syntetickej DNA. Táto metóda už bola aplikovaná v prvej experimentálnej sérii dopingových testov,“ hovorí odborník.

Použiteľných techník je viac, podľa slov Tomáša Pagáča totiž gény použité pri dopingu spôsobujú zmeny v metabolizme tkaniva. Zmenu aktivity potom možno zistiť napríklad použitím vhodných zobrazovacích techník. Hľadá sa aj génová aktivita v prítomná neobvyklých tkanivách.

„Ak by napríklad športovec náhle vyrobil EPO, ktoré zvyšuje počet červených krviniek, vo svojich svalových bunkách skôr, než v obličkách, bolo by to veľmi podozrivé. V tomto prípade je veľmi pravdepodobné, že mu bol vložený gén pre výrobu EPO. Ďalším prístupom je hľadanie prvkov nosiča génov. Keď vírus vstupuje do hostiteľskej bunky, malé elementy vírusového obalu zostávajú nedotknuté a môžu byť detegované.“

Pre zvýšenie EPO sa využíva aj spomínaný krvný doping, ktorý patrí taktiež medzi zakázané metódy. Športovci si pri ňom formou transfúzie do žíl vpravujú (pokojne aj vlastnú) vopred uskladnenú krv, ktorá má lepšie hodnoty, ako tá „unavená“ v ich tele po ťažkých pretekoch alebo tréningu.

Ľudské červené krvinky majú priemernú životnosť 120 dní. Pre náhradu starnúcich erytrocytov musí organizmus každý deň vyprodukovať približne 200 miliárd nových červených krviniek. 

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Zdroj: Antidoping

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie