Greta Thunberg a humanitárna pomoc skončili v rukách izraelskej armády. Prečo medzinárodné právo v ten deň neplávalo s nimi? (KOMENTÁR)

Izraelskí vojaci 9. júna zadržali v medzinárodných vodách plachetnicu Madleen s Gretou Thunberg a ďalšími jedenástimi aktivistami, ktorí sa pokúsili dopraviť humanitárny náklad do Gazy a symbolicky prelomiť osemnásť rokov trvajúcu blokádu.

Týmto zásahom – ktorý prišiel napriek predbežným opatreniam Medzinárodného súdneho dvora, vyzývajúcim Izrael na umožnenie neobmedzeného prístupu pomoci – sa opäť rozhorúčila otázka, či Tel Aviv neprekračuje hranice legitímnej námornej blokády a nekoná skôr ako moderní „somálski“ piráti.

Ako sa moderná flotila stretla so starými pravidlami

Madleen vyplávala 1. júna z Katánie pod britskou vlajkou. Aktivisti podľa agentúry AP vyhlásili, že vezú symbolické množstvo liekov, vody a výživy, aby upozornili na hrozbu hladomoru pre dva milióny Palestínčanov za plotom v Gaze. Greta Thunberg pri nalodení v slzách povedala: „V okamihu, keď prestaneme skúšať, stratíme svoju ľudskosť.“

Izrael ešte pred vyplávaním odkázal, že loď „nebude vpustená“ a že blokáda je „legitímnym bezpečnostným opatrením proti Ham*su“.

Medzinárodné právo

Izrael tvrdí, že uplatňuje klasickú námornú blokádu, ktorú medzinárodné humanitárne právo za určitých podmienok dovoľuje. No súhrn pravidiel San Remo Manual priamo hovorí, že blokujúci štát „musí povoliť prechod zdravotníckeho a humanitárneho materiálu pre civilné obyvateľstvo“.

Ženevské konvencie zas v článku 59 ukladajú okupačnej moci povinnosť zabezpečiť dostatočné zásobovanie obyvateľstva; odmietnutie môže byť považované za kolektívny trest.

Kľúčová je aj otázka jurisdikcie. Podľa dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) majú civilné lode na otvorenom mori právnu ochranu vlajkového štátu; násilné prevzatie cudzej lode v medzinárodných vodách sa môže kvalifikovať ako pirátstvo, ak chýba vojnový kontext a ide o „násilný čin pre súkromné účely“.

Izrael namieta, že konal za vojnového stavu s Ham*som. Kritici však upozorňujú, že ani v ozbrojenom konflikte neexistuje oprávnenie zadržiavať čistú humanitárnu pomoc bez dôkazu o jej vojenskom zneužití.

600 dní vojny: Izrael v diplomatickej agónii, spojenci sa odvracajú. Krajine hrozí „nepriateľ zvnútra" (ANALÝZA)

„Somálske“ momenty izraelskej akcie

Keď ozbrojené komando v noci prepadne civilnú loď ďaleko od vlastného pobrežia, popis incidentu znie skôr ako z indického oceánu než z východného Stredomoria. Analógia so somálskymi pirátmi nie je čisto rétorická – práve pirátstvo bolo jedným z mála výnimiek, pri ktorých štáty získali univerzálnu jurisdikciu konať kdekoľvek na mori.

Izraelské sily však nezasiahli proti lupičom, ale proti posádke, ktorá sa verejne deklarovala ako neozbrojená a ktorú sprevádzali dve európske poslankyne a novinári.

Spomienka krviprelievania na humanitárnej misii Mavi Marmara z roku 2010, keď izraelské komando v medzinárodných vodách zabilo desať aktivistov, dodáva súčasnému zásahu desivú kontinuitu.

Hlas ľudskoprávnych organizácií

Human Rights Watch v marcovej správe obvinila Izrael, že „zablokoval všetku pomoc vrátane paliva, čím porušil medzinárodné humanitárne právo“. Amnesty International označila májové obkľúčenie Gazy za „krutý a genocídny čin“.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) varoval, že pokračujúce obmedzenia „posúvajú pásmo na pokraj hladomoru“. Organizácie sa zhodujú, že zadržanie Madleen len prehlbuje humanitárnu katastrofu a porušuje povinnosť okupujúcej moci chrániť civilistov.

Medzinárodné tribunály a tlak

Medzinárodný súdny dvor vo svojom príkaze z 26. januára 2024 nariadil Izraelu „prijať okamžité a účinné opatrenia na umožnenie poskytovania humanitárnej pomoci“.

Po ofenzíve v Rafahu sudcovia 24. mája príkaz zopakovali a rozšírili. Námorné prepadnutie humanitárnej lode tak možno čítať ako otvorenú výzvu medzinárodnému súdnictvu – a priamy test, či rozhodnutia ICJ majú v 21. storočí reálnu váhu.

Čo z toho vyplýva

Akt zachytenia Madleen nie je len epizódou v nekonečnom konflikte. Je lakmusovým papierikom toho, ako ďaleko je svet ochotný dovoliť štátu zájsť, kým povie dosť. Ak medzinárodné právo nedokáže ochrániť loď s vrecom ryže a s ikonou klimatického hnutia na palube, aký signál to vysiela menším či menej privilegovaným hráčom?

Blokády sú staré ako vojny samotné. No právo rozlišuje medzi vojenským cieľom a kolektívnym trestom civilistov. Keď Izrael v medzinárodných vodách zadrží loď deklarovanú ako humanitárnu, a to napriek jasným pravidlám a varovaniam OSN, prekračuje červenú čiaru.

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie