Grónsko stráca 30 miliónov ton ľadu za hodinu. Vedci povedali, kedy nastane bod zlomu

Ako sme ťa informovali v tomto článku, rok 2023 sa zapísal do histórie ako najteplejší a existuje možnosť, že rok 2024 by mohol priniesť ešte vyššie teploty. V súvislosti s týmito zisteniami poukázali najnovšie štúdie na alarmujúci fakt. Grónska ľadová pokrývka stráca v priemere 30 miliónov ton ľadu za hodinu, čo je o 20 % viac, než sa pôvodne predpokladalo.

Vedci upozorňujú, že takéto masívne topenie ľadovcov by mohlo spôsobiť kolaps oceánskych prúdov, známych aj ako atlantická poludníková prevrátená cirkulácia (Amoc). Nedávne modely naznačujú, že pri súčasnej úrovni globálneho otepľovania sme k bodu zlomu subpolárneho gyru až nebezpečne blízko.

Nové zistenia

Ako informuje The New York Times, skoršie merania týkajúce sa veľkosti grónskeho ľadového štítu boli založené na troch typoch meraní: nadmorská výška povrchu štítu, rýchlosť posunu ľadu v stabilných bodoch a gravitačná sila spôsobená hmotnosťou štítu. Tieto tradičné metódy však nedokázali zachytiť všetko, čo sa deje na perifériách stoviek ľadovcov.

Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature využila pokročilé techniky umelej inteligencie, aby analyzovala viac než 200 000 pozorovaní koncových bodov grónskych ľadovcov a to na základe satelitných snímok z rokov 1985 až 2022.

Laura Larocca, klimatická vedkyňa z Arizona State University, ktorá sa tiež zaoberá štúdiom grónskych ľadovcov, ale nebola súčasťou tohto konkrétneho projektu, uviedla, že to poskytlo „skutočne dôležitý nový súbor údajov, ktorý zachytáva vzdušný rozsah celého grónskeho ľadového štítu“.

Výsledky ukázali, že od roku 1985 sa na okrajoch grónskeho ľadového príkrovu stratilo približne 5 000 km štvorcových ľadu, čo zodpovedá biliónom metrických ton ľadu. Toto zistenie je značným varovaním pre globálnu komunitu a zdôrazňuje nutnosť prijatia okamžitých opatrení na zmiernenie dopadu klimatických zmien.

Bod zlomu

„Zmeny okolo Grónska sú obrovské a dejú sa všade – takmer každý ľadovec za posledných niekoľko desaťročí ustúpil,“ cituje The Guardian Dr. Chada Greene z laboratória Jet Propulsion Laboratory NASA v USA, ktorý viedol výskum. „Dáva to zmysel, že ak vypustíte sladkú vodu do severného Atlantického oceánu, určite tým Amoc oslabíte, aj keď nemám tušenie o koľko.“

Atlantická poludníková prevrátená cirkulácia (Amoc) je aktuálne najslabšia za posledných 1600 rokov. V roku 2021 dokonca vedci zaznamenali varovné signály, ktoré naznačovali nebezpečné priblíženie k bodu zlomu. „Existuje určitá obava, že akýkoľvek malý zdroj sladkej vody môže slúžiť ako ‚bod zlomu‘, ktorý by mohol spustiť úplný kolaps Amoc, narušiť globálne vzorce počasia, ekosystémy a globálnu potravinovú bezpečnosť.“

Ako ďalej uvádza The Guardian, kolaps tohto systému by pri najhoršom scenári mohol nastať už v roku 2025. Existujú pritom obavy, že značná časť grónskeho ľadového príkrovu je blízko bodu, kedy už nebude možné zastaviť jeho topenie. To by znamenalo nárast hladiny mora o približne 1 až 2 metre.

Kolaps atlantickej poludníkovej prevrátenej cirkulácie by vážne narušil zrážkový režim, od ktorého sú závislé miliardy ľudí v Indii, Južnej Amerike a západnej Afrike. Takýto kolaps by viedol k intenzifikácii búrok a zníženiu teplôt v Európe. Takisto by to predstavovalo vážnu hrozbu pre Amazonský dažďový prales.