Her­lian­sky gej­zír: Vďa­ka tej­to košic­kej dedin­ke nemu­síš cho­diť kvô­li gej­zí­rom na Island

interez.sk / 29. októbra 2016 / Zaujímavosti

Turis­tic­ky jed­ným z naj­vy­hľa­dá­va­nej­ších cie­ľov oko­lia Košíc sú nespor­ne Her­ľa­ny. V býva­lých kúpe­ľoch vyvie­ra zo zeme sláv­ny Her­lian­sky gej­zír — jedi­ný gej­zír na Slo­ven­sku, vyhlá­se­ný za národ­nú prí­rod­nú pamiat­ku.

Výskyt gej­zí­rov ako dru­hov ter­mál­ne­ho pra­me­ňa, kto­ré vystre­ku­jú horú­cu vodu a vzduch, je pomer­ne zried­ka­vý. Aj pre­to je ich na celom sve­te len oko­lo tisíc­ky, pri­čom sa z toh­to počtu pri­bliž­ne polo­vi­ca nachá­dza v Yel­lo­ws­ton­skom národ­nom par­ku. No na sve­te sa nachá­dza­jú aj gej­zí­ry, kto­ré nevy­vr­hu­jú vria­cu, ale stu­de­nú vodu. Podob­né gej­zí­ry ako na Islan­de sa nachá­dza­jú aj na sta­rom kon­ti­nen­te, kde je Her­lian­sky gej­zír jed­ným z troch uni­ká­tov. Aj jeho všed­ná náv­šte­va má však pre jeho menia­ce sa inter­va­ly a inten­zi­tu erup­cie nádych spon­tán­nos­ti.

Nachá­dza sa v sta­rom kúpeľ­nom are­áli, kde sa v sedem­de­sia­tych rokoch 19. sto­ro­čia rea­li­zo­val artéz­sky vrt. Ak ti na tom už teraz nie­čo nese­dí, nie, nie si na omy­le. Nej­de totiž­to o typic­ký prí­rod­ný gej­zír, ale gej­zír akti­vo­va­ný ľud­ským zása­hom. Úče­lom 404,5 m hlbo­ké­ho vrtu bolo náj­de­nie zdro­ja mine­rál­nej vody. Prá­ve pri ňom vzni­kol mohut­ný výver, famóz­ne pred­sta­ve­nie, kto­ré robí z Her­lian turis­tic­kú zastáv­ku zná­mu aj ďale­ko za naši­mi hra­ni­ca­mi.

herlianky-gejzirfoto:obecherlany.sk

Her­lian­sky gej­zír je od vyko­na­nia spo­mí­na­né­ho vrtu aktív­ny nepretr­ži­te, pri­čom do roku 1903 a v rokoch 1957 – 2006 bol jedi­ným stu­de­ným gej­zí­rom v Euró­pe. Momen­tál­ne je okrem neho aktív­ny ešte gej­zír v Nemec­ku, spo­lu s naj­vyš­ším stu­de­ným gej­zí­rom na sve­te v Ander­na­chu a ďal­šie podob­né gej­zí­ry sú na Islan­de.

Jeho nie­ke­dy až trid­sať­mi­nú­to­vú erup­ciu, dosa­hu­jú­cu výš­ky až 20 m s výdat­nos­ťou asi 600 hl vody, spô­so­bu­je oxid uhli­či­tý, kto­rý vystu­pu­je z pod­lo­žia pozdĺž tek­to­nic­kých zlo­mov. Jej čas sa pri­tom pred­po­kla­dá pod­ľa posled­nej zná­mej erup­cie v inter­va­le 34 až 36 hodín. To zna­me­ná, že sa toto jedi­neč­né divad­lo na úpä­tí Slan­ských vrchov odo­hrá­va pri­bliž­ne kaž­dý dru­hý deň.

Mali by sme však dbať aj na to, že ako čin­nosť jed­no­du­cho výni­moč­né­ho Her­lian­ske­ho gej­zí­ru, tak aj čin­nosť všet­kých ostat­ných gej­zí­rov je cit­li­vá na pod­mien­ky. Čas­to je prí­či­nou záni­ku gej­zí­ru ľud­ská čin­nosť, a pre­to by sme mali byť pri ňom mimo­riad­ne ohľa­du­pl­ní.

Ak sa napo­kon roz­hod­neš divad­lo, kto­ré je súčas­ťou Sve­to­vé­ho dedič­stva UNES­CO, nav­ští­viť, odpo­rú­ča­me sa infor­mo­vať o čase erup­cie či už na ofi­ciál­nej webo­vej strán­ke obce ale­bo pro­stred­níc­tvom tele­fo­ná­tu na her­lian­skej pošte. No pamä­taj, prí­ro­da je nevys­py­ta­teľ­ná a čas erup­cie je len orien­tač­ný. No ako sa hovo­rí, trpez­li­vosť ruže pri­ná­ša.

preze-startitup

zdroj člán­ku a titul­nej foto­gra­fie: interez.sk

Pridať komentár (0)