His­tó­ria spo­loč­nos­ti Baťa — prí­beh pod­ni­ka­teľ­ské­ho feno­mé­nu

Martina Ditrichová / 26. septembra 2016 / Business

Baťa pat­rí medzi naj­zná­mej­šie sve­to­vé znač­ky pochá­dza­jú­ce z Čes­kej repub­li­ky. Prí­beh spo­loč­nos­ti však sia­ha ove­ľa ďalej ako len k topán­kam, kto­ré si ľudia radi obú­va­jú dodnes.

Zakla­da­teľ spo­loč­nos­ti Tomáš Baťa, je mno­hý­mi dodnes pova­žo­va­ný za extrém­ne talen­to­va­né­ho pod­ni­ka­te­ľa, výbor­né­ho kou­ča a moti­vá­to­ra, kto­ré­ho dedičt­vo je zau­jí­ma­vé a kom­plex­né a mohol by byť inšpi­rá­ci­ou pre nás všet­kých.

Prvé kro­ky glo­bál­nej znač­ky

Rodi­na Baťov­cov bola v topán­ko­vom biz­ni­se ako doma už pár gene­rá­cií. Rodin­ná repu­tá­cia pomoh­la mla­dé­mu Baťo­vi, keď si ako 18-roč­ný v roku 1904 otvo­ril malú opra­vu obu­vi. Zalo­žil ju spo­lu so svo­jim bra­tom a ses­trou, pomo­cou skrom­né­ho dedič­stva, kto­ré zde­lil po mame. Aj napriek útle­mu veku, Tomáš ria­dil spo­loč­nosť od úpl­né­ho začiat­ku. Zavie­dol sám naprí­klad prvú auto­ma­ti­zo­va­nú výro­bu v 1904 po tom, ako sa vrá­til z výle­tu z USA. V roku 1908 sa, po smr­ti svoj­ho bra­ta Anto­ní­na, stal mla­dý Tomáš stal jedi­ným maji­te­ľom spo­loč­nos­ti.

1670029-fo00027447

foto:ceskatelevize.cz

Už po pár rokoch sa spo­loč­nosť roz­rá­stla z pôvod­ných 50 zamest­nan­cov na 1400. Toto čís­lo sa stroj­ná­so­bi­lo po kon­ci 1. sve­to­vej voj­ny, keď­že fir­ma dosta­la obrov­skú zákaz­ku záso­bo­vať bota­mi rakús­ko-maďar­skú armá­du. Pôvod­ná objed­náv­ka bola cel­ko­vo 500 000 párov, na kon­ci voj­ny to bolo 10 000 párov den­ne.

Pohro­ma a ino­vá­cie

Stav mie­ru spô­so­bil seri­óz­ny pokles v dopy­te. Koniec voj­ny zna­me­nal menej bôt potreb­ných pre voja­kov a ešte navy­še Baťa bola teraz súčas­ťou novo­vyt­vo­re­né­ho Čes­ko­slo­ven­ska, kto­ré malo nepo­rov­na­teľ­ne men­šiu popu­lá­ciu a armá­du ako monar­chia. Trh sa zmen­šil a Euró­pa a zvy­šok sve­ta boli v eko­no­mic­kom pokle­se.

V dôsled­ku toho bol Baťov sklad pre­pl­ne­ný nepre­da­ným tova­rom, čo spô­so­bi­lo pokles vo výro­be, čo zas zna­me­na­lo pre­púš­ťa­nie zamest­nan­cov. V roku 1923 pra­cov­ná sila kles­la na 1800 ľudí, čo bolo menej ako polo­vi­ca, keď bola spo­loč­nosť na vrcho­le, v rokiu 1918. Tie­to ťaž­ké roky sa ale uká­za­li ako semien­ka pre budú­ce úspe­chy.

bata3

foto:ceskatelevize.cz

Baťo­vým rie­še­ním na obno­ve­nie pre­da­ja, bolo redu­ko­vať ceny topá­nok v obcho­doch na 50%. Sklad, kto­rý pred­tým zapa­dal pra­chom, sa teraz vypre­dá­val ako čerstvé rož­ky. Hneď prvý týž­deň pre­da­li 98,711 párov. Výro­ba sa koneč­ne vyrov­na­la spot­re­be a Baťa sa stal znač­kou obu­vi pre širo­kú verej­nosť. Hoci, aby zvlád­li také prud­ké zní­že­nie cien, muse­li redu­ko­vať aj pla­ty, a to poriad­ne, o 40%.

Spo­loč­nos­ti sa dari­lo tiež udr­žia­vať nákla­dy na níz­kej úrov­ni vďa­ka tech­no­lo­gic­kým ino­vá­ciám. V roku 1924, bola zave­de­ná mon­táž­na lin­ka s páso­vým doprav­ní­kom pod­ľa vzo­ru Hen­ry­ho For­da. Od 30-tych rokov sa stal Baťa domi­nant­ný výrob­ca v Čes­ko­slo­ven­sku. Ten­to úspech bol zvý­raz­ne­ný otvo­re­ním Baťa budo­vy na Vác­lav­skom námes­tí v 1929. Budo­va, pova­žo­va­ná za domi­nan­tu fun­kci­ona­liz­mu, sto­jí dodnes.

Vľúd­ny kapi­ta­lis­ta 

Mno­hí ľudia sa sta­li boha­tý­mi pre­to, že pre­dá­va­li to, čo iní chce­li. To, čo spo­loč­nosť Baťa robi­la, stá­le robí a naozaj sto­jí za zmien­ku, je sta­rost­li­vosť o svo­jich zamest­nan­cov. Pri­naj­men­šom taká ako o svo­je pro­fi­ty. Šted­rosť Tomá­ša Baťu nebo­la len v tom, ako pla­til svo­jich zamest­nan­cov. On im dával ove­ľa viac ako len prá­cu.

80t

foto:batastory.net

Pod­ľa tabu­liek zve­rej­ne­ných vo vlast­ných firem­ných novi­nách, Sděle­ní, zamest­nan­ci Baťu boli pla­te­ní 1,5 – 2 krát viac ako prie­mer­ný zamest­na­nec v Čes­ko­slo­ven­sku. K naprie­mer­ným výpla­tám dostá­va­li zamest­nan­ci aj roz­po­čet na jed­lo a voľ­né vstu­pen­ky naprí­klad do kina. Mali k dis­po­zí­cii vzde­lá­va­cie kur­zy v tech­nic­kých sme­roch, cudzích jazy­koch a v osob­nom roz­vo­ji. Dostá­va­li aj psy­cho­lo­gic­kú porad­ňu po voj­ne. V roku 1928 Baťa zria­dil poist­ný fond na sociál­nu a zdra­vot­nú pomoc pre všet­kých zamest­nan­cov. Dva roky potom spo­loč­nosť pred­sta­vi­la 5-dňo­vý pra­cov­ný týž­deň. Celú tú dobu výro­ba pre­kvi­ta­la a z 21 784 000 párov bôt v 1930 vzrá­stla za rok až na 35 124 000.

Tová­ren­ské mes­to v záh­ra­dách

Baťa aj tak nebol úpl­ne spo­koj­ný s tým, ako sa sta­rá o svo­jich pra­cov­ní­kov. Trval na tom, že musia mať aj pri­ja­teľ­né život­né pod­mien­ky mimo prá­ce. Raz pove­dal: „Budo­vy sú len hro­ma­dy tehál a betó­nu. Stro­je — len žele­zo a oceľ. Sú to ľudia, kto­rí do nich vdých­nu život.” Usi­lo­val o dosia­hnu­tie toh­to huma­nis­tic­ké­ho pohľa­du, tak ako v manaž­men­te, tak aj v pro­stre­dí pre svo­jich zamest­nan­cov.

1032172-592038

foto:ceskatelevize.cz

Myš­lien­ka zača­la v roku 1912 kon­štruk­ci­ou domov pre “baťov­cov”. Hoci, jeho nápad na syn­té­zu prá­ce a žitia, mohol byť plne rea­li­zo­va­ný, až keď sa stal sta­ros­tom Zlí­na v roku 1923. Hlav­nou myš­lien­kou bolo, aby ľudia žili v prí­jem­nom a uspo­ria­da­nom pro­stre­dí s dosta­toč­ným pohod­lím, vrá­ta­ne záh­ra­dy a v čis­tom mest­skom pro­stre­dí. Od zákla­du to bolo o tom, udr­žať pra­cov­nú silu šťast­nú, a tým pádom pro­duk­tív­nu.

Ide­ál­ny pod­ni­ka­teľ?

Pod­ľa súčas­ných pred­stáv o pod­ni­ka­te­ľo­vi, Baťa bol priam socia­lis­tic­ký — zdra­vot­ná sta­rost­li­vosť, býva­nie a ostat­né pro­ví­zie pre pra­cov­ní­kov. Avšak jeho súčas­ní­ci by to tak­to nevi­de­li. Baťa bol tiež prek­va­pi­vo anti-úni­ový. Bol jedi­ným maji­te­ľom spo­loč­nos­ti a dalo by sa tým pádom uva­žo­vať o tom, že upred­nost­ňo­val auto­k­ra­tic­ký štýl ria­de­nia.

Ďal­šou vlast­nos­ťou, kto­rú Baťo­vi ľudia zazlie­va­jú, je jeho filo­zo­fia územ­né­ho plá­no­va­nia. Záva­dzal v mes­tách svo­jich fab­rík urči­tú mono­kul­tú­ru, kde videl svo­ju fab­ri­ku ako cen­trum dia­nia a mes­to ako jej roz­ší­re­nie. Veril, že mes­to by sa malo veno­vať iba jed­né­mu prie­mys­lu, kto­ré­mu sa má pris­pô­so­biť život v mes­te. Netre­ba však zabú­dať, že tie­to domy pat­ri­li spo­loč­nos­ti. Stra­ta zamest­na­nia zna­me­na­la viac ako len stra­tiť prá­cu, ale jeho zamest­nan­ci boli spo­koj­ní.

Zme­ny vo vede­ní, rov­na­ké sme­ro­va­nie

Veľ­ká dep­re­sia, kto­rá niči­la kon­ku­ren­ciu, zane­cha­la fir­mu Baťa tak­mer bez úho­ny. Bohu­žiaľ, Tomáš Baťa sa nedo­žil toho, aby videl, ako jeho spo­loč­nosť zvlád­la naj­väč­šiu eko­no­mic­kú kata­stro­fu 20.storočia. 12.júla 1932 jeho lie­tad­lo nara­zi­lo do tová­ren­ské­ho komí­na, keď opúš­ťa­lo letis­ko v Otro­ko­vi­ciach.

Chva­la­bo­hu, jeho oso­bi­tý štýl pod­ni­ka­nia neza­hy­nul spo­lu s ním. Ria­di­te­ľom sa stal jeho nevlast­ný brat Jan Anto­nín Baťa, a ten pokra­čo­val v jeho šľa­pa­jách. Ešte k tomu sa roz­ho­dol spo­loč­nosť roz­ší­riť po sve­te. Začiat­kom 30-tych rokov otvo­ri­li továr­ne v Holand­sku, Anglic­ku, Fran­cúz­sku, Kana­de a Indii. A nešlo iba o topán­ky. Mes­tá boli navr­hnu­té tak, aby sa podo­ba­li Zlí­nu, aj čo sa mest­ské­ho roz­de­le­nia týka. Jan Anto­nín tiež roz­ší­ril Zlín novou byto­vou výstav­bou v 1935 a kon­štruk­ci­ou budo­vy č.21, kto­rá bola v tej dobe naj­vyš­šou budo­vou v Euró­pe.

mip5e2456_503

foto:olomouc.idnes.cz

Rov­na­ko ako v Čes­ko­slo­ven­sku, Baťa zožal úspe­chy aj vo sve­te. Sám Jan Anto­nín dohlia­dal na pokra­ču­jú­cu expan­ziu spo­loč­nos­ti. Po nemec­kej oku­pá­cii Čes­ko­slo­ven­ska, bol však núte­ný utiecť. Najprv utie­kol do USA a krát­ko na to do Bra­zí­lie, kde dostal ochran­nú znám­ku spo­loč­nos­ti a zalo­žil viac miest s mena­mi ako Bata­y­po­ra, Bata­gu­as­su a Batau­ba. Napriek úni­ku, bol ozna­če­ný ako nacis­tic­ký kola­bo­rant. Neskôr v roku 1947, bol odsú­de­ný na 15 rokov neprí­tom­nos­ti za údaj­nú spo­lu­prá­cu s nacis­ta­mi. Trva­lo 60 rokov, kým bolo jeho meno zo zozna­mu vyma­za­né.

Čes­ko­slo­ven­ská časť spo­loč­nos­ti bola zná­rod­ne­ná pod Bene­šom v roku 1945. Medzi­tým sa ostat­né poboč­ky dosta­li pod kon­tro­lu Tomá­ša Baťu Jr., syna Tomá­ša Baťu — zakla­da­te­ľa. Ten pokra­čo­val vo vede­ní spo­loč­nos­ti až do roku 2001. Dnes vedie spo­loč­nosť Baťov vnuk, Tho­mas Archer Baťa. Pôso­bí naj­mä v Čes­kej repub­li­ke, kde je hla­vou naj­väč­šej poboč­ky európ­ske­ho reťaz­ca.

Baťo­ve dedič­stvo

Nedá sa pop­rieť, že Baťa pod­stat­ne ovplyv­nil spô­sob, akým ľudia boli zvyk­nu­tí žiť a pra­co­vať. Zda­lo sa, že uro­bil nemož­né. Vytvo­ril zis­ko­vú spo­loč­nosť, kto­rá posky­to­va­la ceno­vo dostup­ný tovar a naviac ešte usi­lo­va­la o zlep­še­nie živo­ta svo­jich zamest­nan­cov. Ako sa hovo­rí, aj vlk sa naje­dol, aj koza zosta­la celá. Vždyc­ky však mal jedi­né a posled­né slo­vo a to, či to bolo správ­ne ale­bo nie, je na tvo­jom vlast­nom poli­tic­kom pre­sved­če­ní.

jbs41dd74_profimedia_0118231975

foto:praha.idnes.cz

Mož­no viac na mies­te je otáz­ka — fun­go­val by ten­to biz­nis model aj dnes? Ľudia dnes, aspoň v moder­ných eko­no­mi­kách, sú zvyk­nu­tí pra­vi­del­ne meniť zamest­na­nie a majú vyš­šiu mie­ru eko­no­mic­ké­ho seba­za­ra­de­nia. Bol teda Baťov expe­ri­ment “kapi­ta­liz­mus s ľud­skou tvá­rou” iba nie­čo, čo sa vte­dy moh­lo stať a dnes už nie ale­bo sa ním môže­me stá­le nechať inšpi­ro­vať?

zdroj:expats.cz zdroj titul­nej fotografie:bata.sk, batastory.net

Pridať komentár (0)