„IBS patrí medzi najrozšírenejšie ochorenia tráviaceho traktu,“ hovorí odborníčka. Vyhnúť by si sa mal týmto potravinám

Tráviace ťažkosti zažíva takmer každý z nás a vo väčšine prípadov nejde o nič vážne. Horšie je, keď sa vracajú, narúšajú bežný deň a začnú diktovať, kam pôjdeš a či si vôbec trúfneš opustiť dom. Vtedy už nemusí ísť len o citlivé trávenie, ale o syndróm dráždivého čreva (IBS).

„Je to ochorenie moderného sveta a súvisí aj s naším životným štýlom, či už ide o stravovanie, alebo stres. Veľakrát práve stres spustí toto ochorenie,“ vysvetlila pre Symprove Slovensko gastroenterologička MUDr. Veronika Babic z Inštitútu prediktívnej a personalizovanej medicíny.

Čo sa za touto diagnózou skrýva, podľa čoho ju rozpoznať a ktoré kroky môžu priniesť úľavu?

Spúšťače syndrómu dráždivého čreva

Gastroenterológ Dr. Kandarp Nath Saxena pre HT Lifestyle vysvetľuje, že „syndróm dráždivého čreva patrí medzi poruchy vzájomnej komunikácie čreva a mozgu, pri ktorých ich koordinácia nefunguje správne.“ Tráviaci trakt môže následne reagovať príliš citlivo, meniť rýchlosť pohybu črevného obsahu a vyvolávať bolesť aj pri podnetoch, ktoré iný človek takmer nevníma.

Nejde pritom o zriedkavé ochorenie. „IBS sa v populácii vyskytuje veľmi často, približne u 10 až 15 % ľudí. Je to najrozšírenejšie ochorenie gastrointestinálneho traktu,“ hovorí MUDr. Babic.

Na vzniku ochorenia sa môže podieľať viacero faktorov. Veľký význam má životný štýl aj stav črevného mikrobiómu. „Najmä nezdravá strava vo veľkej miere narúša črevný mikrobióm a jeho narušenie, teda dysbióza, môže vyvolať IBS. Rovnako nadužívanie liekov, hlavne antibiotík, a stres,“ upozorňuje lekárka.

Podľa Dr. Saxenu môže syndróm dráždivého čreva spustiť aj prekonaná infekcia tráviaceho traktu. Potvrdzuje to aj rozsiahly systematický prehľad 45 štúdií, ktorý zahŕňal viac ako 21-tisíc ľudí po infekčnom zápale čreva.

Výsledky ukázali, že u viac ako 10 % z nich sa neskôr rozvinulo IBS a počas prvého roka po infekcii mali približne štvornásobne vyššie riziko vzniku ochorenia v porovnaní s ľuďmi, ktorí infekčný zápal neprekonali.

Infekcia teda môže odštartovať dlhodobú zmenu črevnej citlivosti, imunity a komunikácie s mozgom aj vtedy, keď pôvodný patogén už dávno zmizol.

Liečba začína pri každodenných návykoch

Najčastejším prejavom IBS sú opakované bolesti alebo kŕče v bruchu, ktoré súvisia s vyprázdňovaním. Často sa pridáva nafukovanie, nadmerná plynatosť a zmena stolice. Niekto bojuje s hnačkou, iný so zápchou a u ďalšieho sa striedajú oba stavy.

Objaviť sa môže aj belavý hlien či nepríjemný pocit, že sa črevo ani po návšteve toalety úplne nevyprázdnilo. Ak sa tieto ťažkosti opakujú alebo výrazne zasahujú do každodenného života, netreba ich ignorovať. Odborné vyšetrenie pomôže vylúčiť iné ochorenia a nastaviť vhodnú liečbu.

Podľa Dr. Saxenu sa liečba IBS opiera najmä o úpravu stravy, pravidelný pohyb a kvalitný spánok. Pomôcť môžu aj psychologické prístupy, napríklad kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá učí človeka lepšie reagovať na stres aj samotné príznaky.

Jedným z najčastejšie odporúčaných výživových prístupov je low FODMAP diéta. American College of Gastroenterology uvádza, že dočasne obmedzuje určité fermentovateľné sacharidy, ktoré môžu u citlivých ľudí podporovať tvorbu plynov a zhoršovať nafukovanie, kŕče, bolesť, hnačku či zápchu.

Low FODMAP diéta má tri fázy. Počas prvej sa na niekoľko týždňov vylúčia potraviny s vysokým obsahom FODMAP. V druhej fáze sa postupne vracajú do jedálnička, pričom sa sleduje, ktoré konkrétne potraviny a množstvá spôsobujú problémy. V záverečnej fáze sa zostaví pestrý a dlhodobo udržateľný jedálniček, ktorý obmedzuje iba potvrdené spúšťače.

Počas úvodnej fázy sa zvyčajne vynecháva napríklad cibuľa, cesnak, jablká, hrušky, mlieko, väčšie porcie pšenice, raže a jačmeňa, väčšina strukovín, spracované mäso, či džúsy s vysokým obsahom fruktózy.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing