Ján Supu­ka: Chcem oži­viť Slo­ven­sko

27. Apríl, Matúš Sedlák, wopss.sk / 10. septembra 2015 / Tools a produktivita

Stred­nú ško­lu nemal rád a vyvr­cho­le­ním škol­ské­ho dňa bolo pre neho zjesť desia­tu a pre­čí­tať si novi­ny. Všet­ko sa však zme­ni­lo, keď odces­to­val do Holand­ska. Táto kra­ji­na zme­ni­la jeho život a z kari­é­ry zubá­ra sa vydal na drá­hu eko­ló­gie. Okrem toho sa sna­ží o zme­nu slo­ven­ské­ho škols­tva, oži­ve­nie kra­ji­ny a tiež pomá­ha aj slo­ven­ské­mu skau­tin­gu. O kri­ti­ká­ch vyso­ký­ch škôl ste už urči­te poču­li veľa, pre­čí­taj­te si však pres­ný opak. Viac v roz­ho­vo­re s aktív­nym štu­den­tom Jánom Supu­kom.

 

Jančí, aký si bol počas tvojich stredoškolských štúdií?

Strašná flegma, škola ma nebavila, aj keď som do nej poctivo chodil. Vrcholom školského dňa bolo zjesť desiatu a prečítať si noviny (smiech).

 

Neviem si ťa predstaviť ako „flegmatického“ chalana. V dnešnej dobe si dosť aktívny. Kedy sa to v tebe zobudilo?

Mám dvoch starších bratov a jeden z nich, Martin, bol na ročnom Erasme v Holandsku. S najstarším bratom sme ho boli navštíviť. V Holandsku som objavil úplne iný svet. Krajina ma očarila urbanizmom, krajinotvornou pestrosťou, službami, ale hlavne usmievavými ľuďmi. Počas tejto návštevy som sa rozhodol, že v takejto krajine chcem žiť aj ja, chcem k tomu prispieť a život beriem do vlastných rúk.

 

Nebál si sa tohto rozhodnutia?

Bol som nadšený, že som konečne objavil to, čomu sa chcem venovať a baví ma to. A že to môžem študovať na Slovensku.

 

Aký to bol pre teba pocit odísť na vysokú školu?

Skvelý, konečne som vedel, čo chcem robiť. V maturitnom ročníku som skutočne netušil, čo by som šiel študovať. Chvíľku to vyzeralo, že budem zubár. Bolo to asi najrozumnejšie rozhodnutie. Je ich málo, starnú, síce bola by to ťažká škola, študoval by som šesť rokov, no potom by som bol „za vodou“… No našťastie som našiel to, čo ma baví, chcel som sa tomu venovať, pustil som kariéru zubára a šiel si za svojim snom o oživení Slovenska.

 

Ako chcel iba osemnásťročný chlapec oživiť Slovensko?

Nechápal som, ako je možné, že je Holandsko tak živé, pestré, krásne a chcel som to spraviť aj na Slovensku. Brat mi poradil, že na to prídem pri štúdiu environmentalistiky. Pozrel som si školy doma, aj v zahraničí. Zvažoval som aj štúdium vo Veľkej Británii, ale prišla mi škoda odísť zo Slovenska, keď je tu tak krásne a toľko práce pred nami, na ktorú sa teším. Tak som si vybral odbor environmentálny manažment a najlepšiu školu, ktorá ho vyučuje – je ňou pre mňa stále Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene. A tak sa tu učím, ako oživiť Slovensko a ide to.

 

janci2

 

Čo bolo tvojím „prvým“ krokom k zmene Slovenska, keď si prišiel na vysokú školu?

Chcel som svoje gymnázium zmeniť, oživiť… Našiel som program Zelená škola, ktorá pomáha školám k zmenám. Tretí deň na škole som zaklopal na dvere Zuzke Gallayovej, vyučujúcej u nás na fakulte, ktorá učí envirovýchovu, že sa chcem zapojiť do programu Zelená škola. Ďalší týždeň bol kurz, ako písať projekty s Maťou Paulíkovou z Ekopolisu a už to išlo. Naučil som sa základom projektového manažmentu, spoznal ľudí zo Zelenej školy, Ekopolisu, časom ďalších environmentálnych mimovládnych organizácii a roztočil sa kolotoč…

 

''Na Slovensku máme výborné vysoké školy a kto chce a snaží sa, tak sa aj výborne uplatní.''

 

 

A podarilo sa ti zmeniť školu?

Myslím, že sa to celkom darí. Je to proces, veľa vecí sa nám podarilo, no veľmi veľa som sa naučil aj ja sám.

 

Často hovoríš, že na svoju „alma mater“ nedopustíš. Prečo?

TUZVO (Technická univerzita vo Zvolene, pozn. red.) a moja Fakulta ekológie a environmentalistiky je skvelá škola unikátneho zamerania, poskytuje štúdium a možnosti v celej ekologickej a environmentálnej sfére. Od ochranárov a prírodovedcov až po skutočných podnikových inžinierov, právnikov a manažérov. Celkovo si myslím, že na Slovensku máme výborné vysoké školy a kto chce a snaží sa, tak sa aj výborne uplatní. Naopak, ak ho to nebaví, len vyštuduje tak môže mať aj Harvard a stále bude nešťastný – je to celé o záujme.

 

 

Hovorí sa o tebe, že si veľmi aktívny študent a dobrovoľník na pôde školy. Založil si aj organizáciu TunaTU. O čom je táto organizácia a ako vznikla jej myšlienka?

Som len pokračovateľom v TunaTU. Predtým to bolo Ekocentrum FEE, no chceli sme robiť celouniverzitné aktivity, tak sme sa zmenili na Tu na Technickej Univerzite, TunaTU. Predtým táto skupina fungovala na fakulte v takých vlnách. Všetko je o ľuďoch, keď bola partia aktívnych, tak to išlo a fungovalo, keď odišli tak aj TunaTU šlo do „útlmu“. Tento rok sme trocha stagnovali, ale znova sa to rozbieha. Máme za sebou kopec výborných projektov a ešte viac nápadov.

 

''Verím, že všetky zmeny prichádzajú zvnútra a stav nášho okolia je len obrazom nášho vnútorného stavu.''

 

Čo chcete odovzdať študentom cez tento projekt?

TunaTU je skupina aktívnych ľudí, ktorí už majú nejaké skúsenosti ako organizovať akcie, poznajú ľudí a dávajú možnosť prísť s vlastnou iniciatívnou alebo sa zapojiť do niečoho rozbehnutého. To je hlavné, dávame možnosť, skúsenosti a partiu aktívnych, ktorí vedia pomôcť.

 

Ako si sa dostal do Študentskej rady vysokých škôl a čo je tvojou náplňou práce?

TunaTU je snahou pre zmeny zdola – jednoducho partia študentov čo si organizujú podujatia a robia veci, ktoré pre nich škola nerobí. No po čase som prišiel na to, že dôležité rozhodnutia sa prijímajú aj „hore“ a že do nich môžeme, a aj chceme vstupovať. Tak som sa dostal do akademického senátu fakulty a snažím sa zlepšiť, čo sa dá. No niektoré rozhodnutia vyplývajú z univerzitnej úrovne a tak som šiel aj do univerzitného senátu. No a do univerzitného senátu prišla výzva na kandidátov do Študentskej rady VŠ. Raz som odmietol, no hlavne po posledných vlnách kritiky VŠ školstva na Slovensku som si povedal, že s tým treba niečo robiť a že to pôjde z národnej úrovne. Tak som aj členom v Študentskej rade Vysokých škôl.

 

Myslíš si, že školstvo sa dá zmeniť? Iba tak, partiou študentov?

Všetko je o ľuďoch. A kto je školstvo? Učitelia a študenti. Ak budeme mať kvalitných a aktívnych učiteľov a študentov, tak áno, zmeníme to. Zo svojej pozície študenta pre to robím maximum a tlačím tiež na vyučujúcich. Verím, že všetky zmeny prichádzajú zvnútra a stav náš okolia je len obrazom nášho vnútorného stavu. Keď sa zmeníme my, tak sa zmení aj naše okolie…

''Jedinou cestou je ísť príkladom a vydržať.''

 

 

Ale školstvo sú aj ľudia „hore“. Ako to vnímaš?

Že to nie je len ísť voliť, prehliadať kopec dobrého a nakladať za všetko zlé, čo spravili. Ale že ak chcem zmenu, musím byť aktívny stále, zaujímať sa, čítať, podporovať a zdieľať kvalitné média, ktoré vytvárajú tlak. Hlavne ísť vlastným príkladom a žiť tie zmeny. Vidím to na univerzite, aká malá skupina študákov toho toľko dokáže. Vravím si stále, keby nás bolo aspoň tých 10 percent zo všetkých, tak to tu celé prekopeme. Je to tak všade, celospoločensky, chýba nám záujem.

 

Ako by sa dal dosiahnuť záujem?

Na túto otázku sa snažím nájsť odpoveď už dlho a stále mi vychádza, že jedinou cestou je ísť príkladom a vydržať. Snažím sa robiť veci najlepšie ako viem a verím, že keď to niekoho osloví, tak sa pridá. Stále mám tzv. beta variant, do každého projektu idem s tým, ako by som ho dokázal spraviť ja sám a keď sa niekto pridá, tak je to stále lepšie. A dôležité je vydržať. Často ma to láme, vykašlať sa na to, zamestnať sa niekde a mať na háku, ale potom príde znova nejaký super nápad, impulz, podpora od priateľov alebo spätná väzba od ľudí a idem ďalej.

 

Momentálne sa angažuješ aj v Slovenskom Skautingu. Medzi  skautov však nepatríš. Prečo?

Skauting som spoznal so spolubývajúcim na intráku, všade známym skautom – KuKom. Ako sme sa o skautingu bavili a stretával som ďalších skautov, všimol som si, že je to skvelá partia mladých angažovaných ľudí. Že skauting vychováva k zodpovednosti a aktívnemu životu, veľmi komplexne a dlhodobo, čo je skvelé. Samozrejme, všetko je o ľuďoch a mne sú takýto ľudia veľmi blízki. Tak som šiel na prvú víkendovú akciu a bolo to super! Potom KuKa oslovilo Ústredie slovenského skautingu, či by robil takú veľkú letnú akciu, tzv. rovermoot.

Mal som kopec nápadov, ako by to šlo a tak som sa pridal. Na „rovermoote“ som sa s ďalším staffákom pustil do príprav skautského hudobného festivalu Soaré. Jeho 16. ročník bude o už tento víkend, 30.4. až 3.5. v Banskej Bystrici, tak mám toho teraz plnú hlavu. Ale celé moje dobrovoľníctvo pre skauting je znova len o ľuďoch a o podpore skvelej organizácie, akou skauting je.

 

janci3

 

Píše sa o tebe, že rád kosíš kosou v ovocnom sade. Je to pravda?

Áno, koseniu kosou som prepadol tohto roku, keď som prišiel na kosecký workshop do OZ Pangaea v Novej Bošáci, kde som teraz dosť často. Tu je aj ovocný sad, kde už máme 30 prírodných vlnených kosačiek a tak chodíme kosiť prírodné rezervácie.

 

Vráťme sa ešte trocha k vzdelávaniu. Úspešne si absolvoval Sokratov Inštitút. O čom bola táto škola a čo si sa naučil?

Sokratov Inštitút je doplnkové vzdelávanie pre študentov vysokých škôl. Desať skvelých lektorov zo Slovenska aj zahraničia, v krásnom vzdelávacom centre Zaježová a partia 20 aktívnych vysokoškolákov všetkých odborov.

O médiách, alternatívnych ekonomických systémoch, či poľnohospodárstve tak diskutuje spolu stavbár, žurnalistka a jadrový chemik. Skutočne univerzitné prostredie, križovatky vedných disciplín, to je budúcnosť. Inak, prihlasovanie do nového ročníka je do konca mesiaca, každému aktívnemu mladému do 32 rokov odporúčam (úsmev).

 

Dobrovoľníctvo dáva veľmi veľa príležitostí, kontaktov, inšpirácie, skúseností a energie.

 

 

Čo ťa naplň na tvojej dobrovoľníckej práci?

To, že mením veci vôkol seba k lepšiemu, že môžem byť aktívny a vidím zmeny. A tiež to, že robím s ďalšími aktívnymi ľuďmi. Dobrovoľníctvo dáva veľmi veľa príležitostí, kontaktov, inšpirácie, skúseností a energie.

 

Kde sa vidíš o päť rokov?  

Vidím, ako som od pondelka do stredy na univerzite vo Zvolene, kde robíme praktický výskum, a od štvrtka ten výskum aplikujem do praxe. Som v „teréne“ a zároveň oberám jablká v sade a kosím kosou (smiech).

 

Aké je tvoje Slovensko?

Keď sa povie Slovensko, tak si predstavím karpatskú krajinu, zaujímavú, živú a pestrú. Plnú života, zelene a vody… Také je pre mňa Slovensko.

 

Ján, ďakujeme za rozhovor!

 

 

Pridať komentár (0)