Jedenásť stavieb v roku 2026 transformujú svet. Ikonické projekty prepíšu dejiny miest

Rok 2026 sa črtá ako jeden z najvýraznejších momentov súčasnej architektúry za posledné roky. Po období, keď verejnú debatu v Spojených štátoch výrazne formovali politické zásahy do architektonického diskurzu, sa ťažisko pozornosti presúva na globálnu scénu.

Práve tam vznikajú projekty, ktoré majú ambíciu definovať nielen podobu miest, ale aj širšie kultúrne a politické významy architektúry. Od sakrálnych stavieb dokončovaných po viac ako storočí až po futuristické múzeá a infraštruktúrne megaprojekty – architektúra roku 2026 je predovšetkým o symboloch, dlhodobej vízii a snahe zanechať trvalú stopu.

Stavby, ktoré uzatvárajú historické oblúky

Jedným z najsledovanejších momentov bude symbolické zavŕšenie Sagrada Família v Barcelone. Po 144 rokoch výstavby má byť dokončená centrálna veža Ježiša Krista, čím sa chrám priblíži k pôvodnej Gaudího vízii.

Hoci dekoratívne detaily a niektoré časti budú vznikať ešte celé desaťročia, rok 2026 predstavuje silný historický míľnik. Sagrada Família je extrémnym príkladom architektúry, ktorá vzdoruje času, politickým otrasom aj technickým obmedzeniam, píše CNN.

Zničenie Gaudího plánov počas občianskej vojny, finančné krízy či pandémia zásadne spomalili výstavbu. Napriek tomu chrám dnes pôsobí ako dôkaz, že architektúra nemusí byť viazaná na život jedného autora. Gaudího slávna veta „Môj klient sa nikam neponáhľa“ sa v tomto kontexte stala filozofiou celej stavby.

zdroj: Unsplash/@me_af

Návrat k veľkým príbehom bude mať v roku 2026 viac podôb. V Bagdade sa má otvoriť nové sídlo Centrálnej banky Iraku, posledná veľká stopa Zahy Hadid v rodnom meste.

Návrh bol predstavený ešte v roku 2011, no architektka zomrela skôr, než sa stavba skutočne rozbehla. Veža s výraznou exoskeletovou konštrukciou mení nízku siluetu mesta a nesie aj symboliku inštitúcie, ktorej moderné dejiny odrážajú turbulencie krajiny.

Nové dominanty a návrat k monumentalite

Rok 2026 prinesie aj výrazné zásahy do siluet svetových metropol. New York pokračuje v odklone od minimalistických sklenených veží a čoraz viac sa obracia k historickým formám.

Mrakodrap 520 Fifth Avenue nadväzuje na estetiku Beaux-Arts a otvorene pracuje s architektonickou pamäťou mesta. Ide o stavbu, ktorá sa nesnaží byť neutrálne moderná, ale vedome evokuje zlatý vek amerických veľkomiest.

Podobne silný symbolický rozmer má aj Tour F v Abidjane, ktorá sa má stať najvyššou budovou Afriky. Hoci jej výška prevyšuje praktické potreby mesta, projekt vysiela jasný signál smerom k investorom aj medzinárodnému publiku.

Mrakodrap tu nefunguje len ako kancelárska budova, ale ako politické a ekonomické gesto stability v regióne, ktorý si prešiel desaťročiami nepokojov. Architektúra sa v tomto prípade stáva nástrojom reprezentácie štátu a jeho ambícií.

zdroj: Wikimedia/CrossingLights, Zaizone

Kultúrne inštitúcie ako globálne značky

Veľkú pozornosť na seba viažu aj kultúrne projekty, ktoré majú potenciál zmeniť vnímanie celých miest. Guggenheimovo múzeum v Abú Zabí, navrhnuté Frankom Gehrym, je považované za jeho architektonickú labutiu pieseň.

Chaoticky pôsobiaca kompozícia objemov v sebe spája Gehryho typický rukopis s regionálnymi prvkami Blízkeho východu, ako sú vnútorné dvory či odkazy na tradičné veterné veže. Ambíciou projektu je zopakovať takzvaný „Bilbao efekt“, teda situáciu, keď ikonická stavba zásadne zvýši globálnu atraktivitu mesta.

zdroj: Courtesy Gehry Partners LLC

V Los Angeles sa má zasa v septembri otvoriť Lucas Museum of Narrative Art, projekt Georgea Lucasa venovaný vizuálnemu rozprávaniu. Futuristická budova od Ma Yansonga pôsobí ako levitujúci objekt nad Exposition Parkom a nadväzuje na autorovu filozofiu organických foriem, odmietania pravých uhlov a inšpirácií prírodou.

V Šanghaji sa zas pripravuje Shanghai Grand Opera House od Snøhetty. Jej charakteristickým prvkom je špirálové schodisko vedúce na verejne prístupnú strešnú plochu a tri sály vrátane hlavného auditória pre približne 2 000 divákov.

Funkčnosť, dedičstvo a druhý život stavieb

Výrazným trendom projektov plánovaných na rok 2026 je dôraz na dlhodobé využitie a udržateľnosť. Olympijská dedina v Miláne bola od začiatku navrhovaná s jasným scenárom „čo bude potom“.

Po skončení zimných hier sa má v priebehu niekoľkých mesiacov premeniť na dostupné študentské bývanie. Tento prístup reaguje na kritiku predchádzajúcich olympiád, po ktorých zostávali nevyužité a finančne náročné objekty.

V Chicagu sa má zasa ďalej posunúť Obama Presidential Center v Jackson Parku. Jeho dominantou je vysoká „obelisková“ veža, pričom projekt pracuje aj s textom na fasáde a odkazuje na Obamov prejav pri 50. výročí pochodov Selma–Montgomery.

Areál dopĺňa záhrada, mokraďová promenáda, auditórium a pobočka mestskej knižnice, pričom na umeleckých zásahoch sa podieľajú aj významní autori vrátane Theastera Gatesa, píše portál Vocal Media.

Do kategórie mestských „motorov“ patrí aj Melbourne Metro Tunnel – dvojica tunelov a päť nových podzemných staníc, ktoré majú po tzv. „Big Switch“ vo februári naplno integrovať nové spojenia do siete a navýšiť počet spojov. Architekti pracujú so svetlom, veľkými vstupmi a „katedrálovou“ kvalitou hlbších priestorov.

A napokon výstavba OPPO Chang An R&D Center v Dongguane, ktorá predstavuje obrovský kampus zložený z desiatich štruktúr, so siedmimi vežami, s ubytovaním aj vybavenosťou pre tisíce zamestnancov. Súčasťou majú byť aj škola, škôlka, výstavné priestory a retail, pričom cieľom je, aby sa dalo fungovať v rámci areálu bez potreby opúšťať kampus. 

Podobne infraštruktúrne projekty ukazujú, že architektúra roku 2026 nie je len o ikonických budovách. Ide aj o každodenné fungovanie miest, o svetlo v podzemných staniciach, o orientáciu v priestore a o kvalitu verejnej dopravy. Architektúra sa tu stáva službou, nie symbolom.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra