Jedni ho obdivujú, iní zatracujú. Dedeček bol velikán na architektonickej scéne, vďaka nemu stojí najväčší výstavný komplex Incheba Expo

Predstaviteľ neskorej moderny a významný novátor. Pre mnohých obdivuhodná osobnosť. No našli sa kritici, ktorý ho zatracovali. Vladimír Dedečka bol velikánom na architektonickej scéne. Jeho tvorba má po našom hlavnom meste cenné miesta. Incheba, internáty v Mlynskej doline či budova Najvyššieho súdu. To je len úlomok jeho dielo.

K štúdiu architektúry ho priviedla náhoda

Vladimír Dedeček uzrel svetlo sveta 26. mája v roku 1929. Narodil sa v Turčianskom sv. Martine a žil v skromných pomeroch. K architektúre sa dostal úplnou náhodou. Bol prijatý na lýceum vo Francúzsku, kde sa mal zaoberať sociológiou a politológiou. Podľa informácií denníka Sme, chcel študovať politológiu práve preto, aby vnímal človeka univerzálnejšie ako len cez ideológiu.

Osud to však zariadil inak. Odchod študentov bol z Prahy, no Dedečkovi sa nepodarilo prísť včas. Na jeho mieste skončil náhradník. Preto sa rozhodol vydať za štúdiom do Bratislavy. Na Slovenskej vysokej škole technickej absolvoval architektonickú fakultu.

Po štúdio pracoval v Krajskom projektovom ústave. V roku 1968 prestúpil do firmy Stavoprojekt, kde pôsobil v 70. a 80. rokoch ako vedúci ateliéru. Architektúre sa naplno venoval od roku 1953 do 1994 a za tú dobu vytvoril vyše 100 diel a návrhov. Vlastný ateliér však otvoril až v roku 1966.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Prispel k zlepšeniu typológie škôl

Vo svojej tvorbe sa do veľkej miery zameral na školské budovy. Tým sa pripísal k zlepšeniu typológie škôl. Spolupracoval s talentovaným Rudolfom Miňovským a spoločne vymysleli ich netypické usporiadanie.

Situácia v krajine bola v tom čase v zlom stave. Obyvatelia boli utláčaní politikmi a dlhé roky vládol komunizmus. Dedeček často odolával tlakom politických strán a Štátna bezpečnosť ho dokonca upodozrievala zo špionáže pre Francúzov. Nikdy mu to však nedokázali.

Vladimír bol veľkým dobrodruhom, rád cestoval a spoznával umenie z iných krajín. Za architektúrou sa vydal do Nemecka, Moskvy, Francúzska i Poľska.

Za jeho prvé obdivované dielo bol považovaný univerzitný areál Vysokej školy poľnohospodárskej sídliaci v Nitre. V súčasnosti ide o SPU, ktorá patrí medzi najoceňovanejšie stavby u nás.

Dominantou diela je Aula Maxima, ktorej priemer je 36 metrov a tvorí ju originálna monolitická rebrová klenba. Je určená pre 600 ľudí a v roku 2014 získal areál titul národnej kultúrnej pamiatky. Okrem toho Dedečka zaň ocenili cenou Dušana Jurkoviča.

zdroj: Facebook/Vladimír Dedeček

Tvorba sa niesla v štýle architektonickej utópie

Dedeček mal vlastný rukopis, príznačný architektonickej avantgardy 20. a 30. rokov. Jeho návrhy sa niesli tvár architektonickej utópie a veľký príklad si bral od úspešného architekta Le Corbusiera. Vo svojich monumentálnych stavbách kládol dôraz predovšetkým na rozvoj funkcionalistických princípov, no vždy tam zanechal kúsok moderny.

Ďalšou školou, ku ktorej prispel svojimi návrhmi bola Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene. Dnes je to Technická univerzita. Za zmienku stojí aj administratívna budova TANAP-u, ktorá má svoje miesto v Tatranskej Lomnici.

zdroj: Facebook/Vladimír Dedeček

Z projektu internátov v Mlynskej doline odišiel

Stavba, ktorá je známa hlavne medzi študentami sú internáty v Mlynskej doline. Vybudovaniu tejto stavby predchádzala architektonická súťaž. Víťazom sa stal Dedeček. Pracoval na vysokoškolskom mestečku pre 25-tisíc študentov. Vytvoril námet na poprepájané pavilóny a hlavným znakom stavby bolo opakovanie jednotlivých modulov a samotná farebnosť budov.

Areál Mlynskej doline začal s budovaním v roku 1967. Dedeček koncom 60. rokoch z projektu odišiel. Dovtedy bola postavená len budova Prírodovedeckej fakulty UK, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, centrálne výpočtové stredisko a internáty.

Najdiskutovanejšie stavba

Na svojom konte má budovu Slovenskej národnej galérie, ktorá dlhé roky patrila medzi najdiskutovanejšie a najrozporuplnejšie stavby. K výstavbe tejto stavby sa pričinil vďaka súťaži, ktorú vypísal Zväz slovenských architektov.

Dedečkou návrh sa napokon veľmi líšil od realizovanej podoby. Obklad tam nebol použitý z travertínu, ale išlo o sklomozaiku. Niektoré časti neboli ani len postavené. Spojenie s výstavnými priestormi sa ukončilo v roku 1979. Ide o vzácnosť neomodernistickej architektúry.

zdroj: TASR/Vladimír Dedeček

Prístavbu uzatvorili v marci 2001, dôvodom bol havarijný stav. 15 rokov po uzavretí Premostenia Slovenská národná galéria podpísala zmluvu so Zhotoviteľom stavby. Podľa informácií z webovej stránky Slovenskej národnej galérie by sa mali rekonštrukciu  dokončiť do konca roka 2021, na konci mája 2022 by mala mať aj vystavený areál.

Ruku k dielu priložil aj pri stavbe Slovenského národného archívu v roku 1974. Ten sa upína na kopci na Drotárskej ceste. Budova je postavená v tvare kocky, má 12 poschodí a jej povrch tvorí juhoslovanský mramor.

Dedečkovými obľúbenými farbami boli biela a červená. Práve tie použil pri tomto diele. Výstavba trvala takmer 10 rokov. Potrápili ju finančné problémy a prácam sa ujali politický väzni i študenti.

Navrhol najväčší výstavný komplex v Bratislave

Incheba Expo, najväčší výstavný komplex v našom hlavnom meste. Aj táto budova patrí k významným stavbám Vladimíra Dedečka. Rozprestiera sa na Eisteinovej ulici a tvorí ju 20 poschodová budova, ktorá sa tiahne do výšky 71 metrov.

Aby toho nebolo málo nachádza sa tam hotel, multifunkčné haly a parkoviská. Magazín novelido píše o tom, že táto stavba mala byť pôvodne sídlom medzinárodných chemických veľtrhov.

Poslednou stavbou, ktorú ma na svedomí bola budova Najvyššieho súdu. Vznikla v závere 80. rokov 20. storočia na Župnom námestí v Bratislave. Vyniká geometrickými predpismi a netypicky usporiadanými blokmi.

Počas svojej kariéry sa pripísal aj k tvorbe Inštitútu vzdelávania Ministra vnútra SR v Dúbravke, v Modre navrhol Krajskú politickú školu a u našich českých susedov v Ostrave predložil návrh Palácu kultúry a športu.

Architekta Vladimíra Dedečka uznávajú aj za hranicami Slovenska. Bol a stále je veľkou osobnosťou architektonickej scény. V roku 2016 získal prestížne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy.

29. apríla 2020 vo veku 91 rokov uznávaný architekt zomrel, informoval denník Sme.