Jozef Vodič­ka: Ak zní­žiš počet sklá­dok, zvý­šiš HDP.

Richard Bednár / 19. októbra 2014 / Business

S Joze­fom sme sa stret­li v Bra­ti­sla­ve, von­ku na lavič­ke. Dlho som neza­žil tak efek­tív­ny, prí­jem­ný a inšpi­ra­tív­ny roz­ho­vor s člo­ve­kom, kto­rý je vo svo­jom biz­ni­se skve­le zorien­to­va­ný.

Ako sa máte?

Teraz super. Začínajú nás oslovovať rôzne krajiny - pred dvoma týždňami nám písala jedna veľká organizácia v Jordánsku, že už dlhšie riešia čierne skládky a narazili na náš projekt. Referenciu dostali od Švédov. Pýtali sa ich, čo používajú v boji proti čiernym skládkam. Odpovedali, že TrashOut. O pár dní sa nám ozvala Saudská Arábia a o deň neskôr Irak – Ministerstvo životného prostredia, tiež cez referenciu Švédov.

 

V ktorých krajinách momentálne pôsobíte?

Sme v 70 krajinách sveta. Stále nás podporuje Microsoft, ktorý promuje našu aplikáciu pre Windows Phone. Napríklad dnes mi prišla informácia, že budeme promovaní v Rusku, v Kambodži a Kanade. Teda na Windows Phone máme aj najviac užívateľov. Samozrejme máme aj Android a iOS. Tým pádom môžu TrashOut využívať všetci.  

Na čo sa teraz zamieravate?

Chceme zmeniť dizajn, aby sme boli modernejší. Zároveň by sme chceli, aby ľudia proaktívnejšie monitorovali skládky. Tak budú neustále poukazovať na tento problém, dostane sa im to viac pod kožu, budú senzibilnejší a lepšie zorientovaní v tejto téme. Zároveň by tým vytvárali globálnu štatistiku. Zistili sme totiž, že existuje korelácia medzi korupciou a kvalitou školstva a tým, koľko je čiernych skládok. Tie predstavujú niečo ako rakovinu spoločnosti.

Našou vízou je udržateľná planéta. A k tomu sa dostaneme len vtedy, keď tie odpadky nebudeme hádzať za seba, ale uzavrieme kruh - predmet, ktorý nepotrebujeme, dáme naspäť do systému, kde sa ďalej spracuje.

Vo Švédsku je napríklad 99% recyklácia. Podobne je tomu v Rakúsku. Chceme priniesť ich know-how do ostatných krajín. Čierne skládky sú obrazom spoločnosti. Momentálne nám s týmito koreláciami pomáha švédska študentka. Vo výsledku by malo byť – keď zlepšíš školstvo a znížiš počet skládok, tým znížiš kriminalitu a zvýšiš HDP. Počet skládok bude ďaľší ekonomický ukazovateľ krajiny. Chceme sa tomu venovať globálne.  Už to teda nebude len wall of shame ale aj reálne meradlo. 

Na nič by sme však neprišli, keby sme necestovali do Kosova, Nemecka, Fínska. Napríklad Fíni v škole nepodvádzajú. A keďže nepodvádzajú, tak sa to neskôr ani nenaučia. Ani im nenapadne klamať. Keď sú dohodnutí, že idú recyklovať, tak všetci recyklujú. A inak sa to na tejto planéte ani nebude dať.

 

 

Koľkí ľudia využívajú Trashout?

Máme 80 000 stiahnutí v 14-tich jazykoch. Evidovaných máme 18 000 skládok v 70 krajinách sveta. Najviac je registrácií zo Slovenska a z Čiech, keďže tu bola aplikácia spustená ako prvá. Momentálne je veľmi aktívne Rusko a Afrika. Novým prístupom v Trashoute chceme nielen poukázať na skládky, ale aj vytvoriť informačnú databázu, kde užívatelia nájdu informácie o najbližšom zbernom dvore, košoch na batérie, ale aj procesoch recyklácie.

Tie chceme promovať v krátkych videách. Teraz na tom pracuje 5 part-time ľudí. Momentálny plán je, že by sme na tom mali pracovať šiesti ľudia na full time – marketing, kampane, vývoj aplikácie, vývoj servera, vytváranie obsahu atď.

 

A čo Venzeo?

Venzeo vychádza z know how, ktoré sme získali v TrashOute. Pomáha firmám dokumentovať manuálnu činnosť a problémy v teréne. Napríklad lepič bilboardu po nalepení ho musí odfotiť, prísť k počítaču, poslať fotku klientovi, urobiť správu. My toto automatizujeme pomocu aplikácie. 

Venzeo napríklad využíva najväčšia odpadová spoločnosť v Bratislave. Keď vodič v teréne príde k zamknutému stojisku a nejaké auto blokuje vjazd, potrebuje dôkaz, že chcel, ale nemohol náklad vysypať. Keď im zákazník zavolá, v priebehu nekoľkých sekúnd mu vedia poslať report. Dokonca aj v tom danom momente ho vedia upozorniť na problém a on ho môže odstrániť. Všetko sa deje v real time. Tým sa celý systém urýchlil. Máme momentálne niekoľko zákazníkov v Čechách a na Slovensku a ideme expandovať do Veľkej Británie a Nemecka.

 

Ako Ti napadol TrashOut?

Vždy máš nejakú myšlienku v hlave a potom začínaš nad tým viac premýšlať. Ja som vnímal to, že vždy bol na Slovensku bordel. Keď som prišiel do Singapúru, videl som krásnu čistú krajinu, kde nebolo ani smietky. Všetko sa recyklovalo a všetci boli silne eko. Potom som šiel do Fínska a tam bolo taktiež nádherne a čisto. Fínsko má približne rovnako obyvateľov ako Slovensko. Tak som si povedal, že ak to funguje u nich, prečo by to nefungovalo aj tu. Keď som potom v Jyväskylä videl malý bordel pri internáte, pomyslel som si, že ak by o tom vedeli Fíni, okamžite by to vyčistili.

Posielať im mail alebo list by bolo moc komplikované. Tak mi napadlo to vyfotiť a k tomu priložiť GPS súradnicu. Potom by som to mohol ukázať rôznym inštitúciám. Najprv som ti totiž myslel, že inštitúcie nevedia, kde skládky sú. Ale neskôr sa ukázalo, že vedia, ale buď majú málo peňazí, alebo aj keď to odstránia, skládka vznikne opäť. Ak napríklad inštitúcie vedeli, kde je viacero skládok pri sebe, ušetrili by na jednom zvoze.

 

Kto to chodí čistiť?

Existuje napríklad jednodňové medzinárodné čistenie, ktoré organizuje neziskovka Let's do it. Sú našimi partnermi. Začali v Estónsku a v Slovinsku, kde dokázali v jeden deň zmobilizovať 10% populácie. Vyšli von a čistili svoje mestá a dediny. Tým chceli poukázať, aby ľudia urobili niečo pre svoje okolie. Napríklad v Nemecku prídu ku skládke aj policajti a odoberú DNA vzorky, čím dokážu identifikovať páchateľa. U nás čistia skládky rôzne neziskovky a mestá zo svojich rozpočtov.

 

Chceš ešte niečo dodať?

Aby si ľudia stiahli TrashOut, zaregistrovali sa  a monitorovali svoje okolie.

 

 

Pridať komentár (0)