Každý druhý Slovák žije s hypertenziou, ktorá oslabuje mozog. Lieky nestačia, potrebná je táto zmena, varujú lekári

Na Slovensku sa s diagnózou vysokého tlaku lieči približne 1,35 milióna ľudí, no reálny obraz vyzerá oveľa vážnejšie. Odborníci odhadujú, že hypertenzia zasahuje každého druhého Slováka. Milióny ľudí tak denne fungujú s ochorením, ktoré síce nebolí, no postupne narúša fungovanie srdca, obličiek a dokonca aj mozgu.

Výskumníci len nedávno prvýkrát pozorovali, že hypertenzia zasahuje do mozgových buniek oveľa skôr, než sa objaví čo i len náznak zvýšeného krvného tlaku. Práve preto sa téma včasnej diagnostiky a prevencie hypertenzie stáva čoraz naliehavejšou.

Tichá epidémia s vážnymi následkami

Lekári už roky vedia, že ľudia s hypertenziou čelia zhruba 1,2 až 1,5-krát vyššiemu riziku kognitívnych porúch v porovnaní s populáciou bez vysokého krvného tlaku, uvádza Scitech Daily. Bežne používané antihypertenzíva síce udržujú krvný tlak v norme, no na zdravie mozgu nemajú prakticky žiaden vplyv. Výskumníci preto začali hľadať odpoveď priamo v mozgovom tkanive.

Štúdia publikovaná v časopise Neuron pracuje s preklinickým modelom na myšiach. Vedci vyvolali hypertenziu pomocou hormónu angiotenzínu, ktorý aj u človeka zohráva kľúčovú úlohu v regulácii krvného tlaku. Následne pozorovali, čo sa deje v jednotlivých typoch mozgových buniek po 3 dňoch, teda ešte pred zvýšením krvného tlaku, a neskôr aj po 42 dňoch, keď sa hypertenzia rozvíja naplno a prejavuje sa aj na kognitívnych testoch.

Zistilo sa, že v skoršom štádiu reagujú najcitlivejšie tri typy buniek: endotelové bunky, interneuróny a oligodendrocyty. Endotel vystiela vnútro mozgových ciev a tvorí kritickú súčasť hematoencefalickej bariéry. Tá funguje ako „strážna brána“, ktorá chráni neuróny pred toxickými látkami. Po troch dňoch expozície angiotenzínu však endotelové bunky začali predčasne starnúť a bariéra stratila pevnosť. Mozog síce nečelil merateľnému zvýšeniu krvného tlaku, no jeho cievna výstelka začala zlyhávať.

Súbežne s tým reagovali aj interneuróny, ktoré riadia rovnováhu medzi vzruchom a útlmom v neurónových sieťach. Práve táto rovnováha vytvára priestor pre koncentrované myslenie, rýchle rozhodovanie a stabilitu kognitívnych procesov. Výskumníci zaznamenali podobné zmeny, ktoré boli pozorované v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou.

Tretí typ zasiahnutých buniek tvoria oligodendrocyty. Tieto bunky vytvárajú a udržiavajú myelín, tukový obal okolo nervových vlákien, ktorý umožňuje rýchle šírenie elektrických signálov a chráni axóny (výbežky neurónov) pred metabolickým stresom. V experimentoch prestali oligodendrocyty správne aktivovať gény potrebné na obnovu a regeneráciu.

Ak mozog nedokáže priebežne nahrádzať staré oligodendrocyty novými, biela hmota postupne slabne a neuróny strácajú schopnosť efektívne komunikovať. Po 42 dňoch vedci zaznamenali ešte rozsiahlejšie zmeny v expresii génov, ako aj zreteľné oslabenie kognitívnych funkcií.

Liečba hypertenzie

Zaujímavý rozmer priniesla časť štúdie, ktorá sa zamerala na liečbu. Tím siahol po lieku, ktorý lekári používajú už roky. Losartan blokuje receptor pre angiotenzín a v súčasnosti patrí medzi štandardné liečivá, ktoré lekári nasadzujú pri hypertenzii. V doplnkových experimentoch tento liek zvrátil včasné poškodenie endotelových buniek aj interneurónov.

„Údaje z niektorých štúdií na ľuďoch naznačujú, že inhibítory receptorov angiotenzínu môžu byť pre kognitívne zdravie prospešnejšie ako iné lieky, ktoré znižujú krvný tlak,“ povedal neurovedec Constantino Iadecola. Zároveň pripomenul zrejmú, no často prehliadanú realitu. „Hypertenzia je hlavnou príčinou poškodenia srdca a obličiek, ktorým možno predchádzať antihypertenzívami. Nezávisle od kognitívnych funkcií je teda liečba vysokého krvného tlaku prioritou,“ hovorí.

Reálne čísla však ukazujú, že značná časť ľudí ignoruje riziko. Až pätina Slovákov s potvrdenou hypertenziou priznáva, že neužíva predpísané lieky a napriek varovaniam lekára sa rozhodne žiť s vysokým krvným tlakom. Týka sa to najmä ľudí mladších ako štyridsať rokov.

Za hypertenziou stojí kombinácia viacerých faktorov. Patria k nim najmä genetické predispozície, nadbytok sodíka, prebytok priemyselných tukov a rafinovaných cukrov v strave, nedostatok pohybu, nadváha, fajčenie, alkohol či chronický stres.

Riešenie preto nespočíva iba v jednej pilulke. „Pomáha úprava stravy, a to predovšetkým menej soli, viac zeleniny a draslíka. Tiež pravidelný pohyb, zníženie stresu, obmedzenie alkoholu a vysadenie fajčenia,“ hovorí Martin Minárech, odborník na výživu zo spoločnosti Kompava. „Aj výživové doplnky môžu byť skvelou podpornou voľbou, napríklad magnézium, koenzým Q10 alebo omega-3 mastné kyseliny,“ dodáva.

Pri dodržaní týchto zásad sa hodnota krvného tlaku v mnohých prípadoch vráti do normálu aj bez liekov, no vždy je potrebný odborný dohľad. Len lekár totiž dokáže posúdiť, či postačuje zmena životného štýlu alebo už treba farmakologickú intervenciu.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking