Keď sa obed zmení na michelinskú hostinu v Švédsku: Moje nečakané stretnutie so sobím mäsom (PRÍBEH)

Možno tiež poznáš také dni, keď sa z obyčajného výletu stane nezabudnuteľný zážitok. V mojom prípade išlo o gastronomický zážitok. Nie každý deň máš totiž možnosť ochutnať sobie mäso. A nie len tak hocijaké. 

Som si istá, že sobie mäso nájdeš aj na Slovensku, no pravdepodobne ti ho nepripraví kuchárka, ktorá bola ocenená Michelinskou hviezdou. Z obyčajného popoludnia sa tak stal gastronomický zážitok, ktorý nebol na mojej „bingo card 2025“. 

Predstava nás najprv vydesila 

Pozvanie na obed počas pracovnej cesty sa neodmieta a definitívne nie v Štokholme, hlavnom meste Švédska. Ich gastronómia je takisto špeciálna, ako v každej krajine sveta, neporovnávala by som ju preto s inými vychýrenými kuchyňami, nakoľko každá má niečo do seba. Čo som očividne nečakala, bol upečený sob pred mojím nosom na tanieri. 

Priznám sa, že mi neprišlo úplne správne to ani len ochutnať. Sú ľudia, ktorým je takýchto zvierat na tanieri ľúto a ja som patrila medzi nich. Preto mi to zo začiatku prišlo trochu proti srsti. 

Predstava, že ochutnám zviera, ktoré mám spojené s veselými kreslenými rozprávkami, vo mne vyvolala zmiešané pocity. Avšak treba si povedať, že zážitky sú niekedy aj o tom, že vyjdeš zo svojej komfortnej zóny. 

Priestory budovy mali takmer 100 rokov 

Obed sa odohrával na bývalej farme v Štokholme, ktorá bola stará takmer 100 rokov. Dnes tam už farmu budeš hľadať márne, no v jej okolí by si ešte nejaké našiel. Táto farma bola prerobená na priestory, kde si môžeš prísť vychutnať skvelý obed, no neslúži ako regulárna reštaurácia a priviesť nás tam museli loďou. 

Nyckelviken naturreservat je prírodná rezervácia nachádzajúca sa v meste Nacka, len kúsok od Štokholmu vo Švédsku. Je to veľmi obľúbené miesto na prechádzky, pikniky, turistiku a rodinné výlety a my sme mali možnosť sa práve tam naobedovať.  

zdroj: Startitup/Jasmína Púčková

Vyšliapali sme kopec a dostali sa do krásneho prostredia vtedajšej farmy. Už vonku nás privítala šéfkuchárka s jej pomocníkmi a pobehovali medzi nami s rôznymi jednohubkami. Ani sme nemali čas zachytiť, čo všetko nám podávajú. Po krátkom privítaní nás odviedli do priestorov bývalej farmy. 

Usadili sme sa v krásnom prostredí, ktoré dýchalo históriou. Atmosféra bola veľmi priateľská a uvoľnená. Šéfkuchárka sa každého pýtala na možné intolerancie, aby vedela prispôsobiť jedlo, ktoré pripravovali priamo na mieste. Fotky všetkých jedál si môžeš pozrieť v priloženej galérii. 

Menu kuchárky s Michelinskou hviezdou

GALÉRIA+ 4

Menu 

Menu bolo naozaj bohaté a skladalo sa z niekoľkých častí. Ako snack sme dostali grilovaný zemiakový chlieb s kyslou smotanou, ktorý chutil fantasticky. Ten som si stihla vychutnať predtým, než som objavila menu a tešila sa na ďalší chod. Nasledoval pstruh pečený na dreve, podávaný s cviklou a smrekovými výhonkami. Ako si isto vieš predstaviť, chutil naozaj výborne. 

Na moje zdesenie prišlo vtedy, keď som v menu prečítala „reindeer“, čo v preklade znamená sob. Kolegovia si všimli moju miernu paniku a presvedčili ma, aby som to aspoň ochutnala. No je ťažké sa odosobniť od zvieraťa, ktoré si spájaš s rozprávkou Rudolf – sob s červeným nosom. Napokon som sa však poddala a ochutnala sobie mäso. 

Tento bol podávaný so zelerovým pyré a hlivou ustricovou. Sobie mäso bolo údené na borievke. Keď to priniesli pred nás, najedli sa rovno aj naše oči. Prvýkrát v živote som ochutnala sobie mäso a osobne to bolo jedno z top jedál, aké som kedy v živote vyskúšala. Napriek osobným predsudkom ho šéfkuchárka pripravila výborne a skutočne nezabudnuteľne. 

Keď sme dojedli, kolegovia si neodpustili hlášky typu: „No čo, ako ti chutil Rudolf?“ a podobné záležitosti, no všetci sme sa zhodli, že Rudolf bol definitívne najlepšia časť tohto špičkového menu. Po hlavnom chode nasledoval ešte dezert, ktorý sa volal coal-roasted apple. Bolo to „jabĺčko pečené na uhlíkoch“, no nie až tak doslova. 

Ide o techniku, kde sa jablko pečie veľmi blízko žeravým uhlíkom, alebo priamo v pahrebe, čím získa jemne údenú, karamelizovanú chuť s tónmi dymu. Môžeš si predstaviť niečo medzi grilovaním a pečením „v popole“. Ide o tradičnú metódu, ktorá sa dnes často používa v moderných kuchyniach práve kvôli jej autentickému, rustikálnemu efektu.

Je sobie mäso len exotika pre odvážnych? 

Každé jedlo, ktoré nám priniesli na tanieri, bolo nielen prospešné pre naše hladné bruchá, ale slúžili aj ako pastva pre oči. Bolo dokonale naservírované a zároveň nešlo o nič gýčové. Šéfkuchárka vedela, čo robí, keď vymýšľala menu a tak sme ako turisti mohli ochutnať všetky tradičné i menej tradičné švédske chute. 

Ak sa niekedy ocitneš v krajine, kde sobie mäso patrí k tradičnej kuchyni alebo budeš mať možnosť ho ochutnať v kvalitnej reštaurácii, daj mu šancu. Možno to nebude tvoja nová denná klasika, ale bude to určite skúsenosť, ktorú si zapamätáš rovnako ako ja. Nechutilo totiž ani trochu podobne bravčovému, kuraciemu či hovädziemu mäsu, na ktoré sme pri slovenskej kuchyni najviac zvyknutí. 

Sobie mäso nemusí byť len exotika pre odvážnych. Ak je výborne pripravené, je to gurmánske jedlo, ktoré ti ukáže minimálne to, že odvaha v kuchyni sa vypláca. 

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti