Šéf vie zistiť, či pracuješ alebo si na Facebooku. Sledovací softvér používa až 78 % firiem

Program v pracovnom počítači dokáže zaznamenať, ako často klikáš myšou, koľko e-mailov si poslal, ktoré stránky si otvoril, aj to, čo máš práve na obrazovke. Takzvaný bossware sa z okrajovej záležitosti stal bežnou súčasťou riadenia firiem.

Slovenský Zákonník práce však presne vymedzuje, kedy ťa zamestnávateľ sledovať smie a kedy koná protizákonne.

Nejde o teóriu. V susednom Česku si tento rok podľa Hospodárskych novín urobilo ministerstvo zdravotníctva audit produktivity úradníkov práve pomocou takéhoto softvéru. Pozreli sme sa preto na to, čo tieto nástroje reálne vidia, ako sú rozšírené a čo na ne hovorí zákon.

Čo všetko softvér zaznamená

Moderné monitorovacie programy nesledujú len to, či si prihlásený. Zvládnu evidovať aktívny čas pri počítači, počet a frekvenciu úderov do klávesnice, pohyby myšou, navštívené webové stránky, odoslané a prijaté e-maily, aj snímky obrazovky v pravidelných intervaloch.

Časť z nich dnes vyhodnocuje aktivitu cez analytiku poháňanú umelou inteligenciou a sama označí človeka, ktorý podľa dát „nepracuje“.

Rozdiel je pritom v miere. Jedna vec je neutrálne meranie odpracovaného času, druhá zaznamenávanie každého úderu do klávesnice, snímky obrazovky či dokonca zábery z webkamery. Práve pri týchto invazívnych metódach dôvera padá najrýchlejšie.

Z prieskumov vyplýva, že spomedzi ľudí, ktorí nemajú nad svojím sledovaním žiadnu kontrolu, dôveruje zamestnávateľovi len polovica, kým pri tých s aspoň čiastočnou kontrolou je to okolo sedem z desiatich.

Zamestnanci sa bránia. Podľa medzinárodných prieskumov takmer polovica ľudí pracujúcich na diaľku predstiera, že je online, napríklad bezúčelným hýbaním myšou, aby im v pracovných aplikáciách nezmizol zelený stav „aktívny“.

Presne tento druh predstierania majú monitorovacie firmy odhaliť, a tak sa roztáča špirála, v ktorej sa nedôvera na oboch stranách len prehlbuje.

Sledovanie je dnes skôr norma ako výnimka

Rozšírenie týchto nástrojov je masívne. Podľa prieskumu ExpressVPN z roku 2025 na vzorke 1 500 amerických zamestnávateľov používa online monitorovacie nástroje 78 % firiem. Konkrétne 62 % z nich ukladá záznamy o navštívených weboch, 59 % sleduje obrazovku v reálnom čase a 69 % využíva kamerový dohľad.

Poradenská spoločnosť Gartner zasa uviedla, že podiel veľkých zamestnávateľov, ktorí sledujú svojich ľudí, sa od začiatku pandémie zdvojnásobil na 60 % a mieril k 70 %.

Za rastom stojí práca na diaľku. Keď manažér nevidí ľudí cez stôl, siahne po dátach. Štúdia amerického Massachusettského technologického inštitútu (MIT) zistila, že zhruba 80 % firiem monitoruje zamestnancov pracujúcich na diaľku alebo v hybridnom režime.

V Spojenom kráľovstve v prieskume z roku 2024 priznalo sledovanie online aktivity zamestnancov 85 % firiem, pričom vyše tretina z nich kontroluje aj prichádzajúce a odchádzajúce e-maily. Trh s týmto softvérom má podľa odhadov do roku 2030 narásť na približne 7 miliárd eur.

Cena za to je vysoká. V rovnakých prieskumoch 56 % zamestnancov priznáva, že ich sledovanie stresuje, a viac ako polovica by pre nadmerný dohľad zvažovala odchod z práce. Proti dohľadu poháňanému umelou inteligenciou sa navyše stavia okolo dvoch tretín ľudí.

Zamestnávatelia to vidia inak. Dohľad podľa zhruba dvoch tretín z nich zvyšuje pracovný výkon, a práve tento rozpor medzi vnímaním firiem a ľudí stojí za väčšinou konfliktov okolo monitoringu. Firmy pritom najčastejšie zabúdajú na jednu vec, ktorú od nich vyžaduje aj zákon.

Ide o informovanie. Podľa niektorých zistení len približne pätina zamestnancov vôbec tuší, že ich zamestnávateľ online sleduje.

Plat 70 000 eur mesačne: Šéf GymBeam otvorene o výplate aj investovaní. Nemeckú firmu kúpil za 3,7 milióna eur

Čo hovorí slovenský Zákonník práce

Na Slovensku monitorovanie zamestnancov nie je zakázané, má však jasné mantinely. Kľúčové je ustanovenie § 13 ods. 4 Zákonníka práce, teda zákona č. 311/2001 Z. z., v podobe účinnej od roku 2013.

Podľa neho zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe jeho činnosti narúšať súkromie zamestnanca tým, že ho monitoruje, zaznamenáva jeho telefonáty na pracovných zariadeniach alebo kontroluje pracovný e-mail „bez toho, aby ho na to vopred upozornil“.

Takým vážnym dôvodom môže byť napríklad ochrana majetku pred krádežami, nie však plošná snaha zistiť, kto sa počas dňa venuje súkromným veciam.

Ak firma zavádza kontrolný mechanizmus, musí so zástupcami zamestnancov prerokovať rozsah kontroly, spôsob jej vykonania, aj dobu jej trvania a o tom všetkom zamestnancov informovať.

Monitorovanie sa navyše nepohybuje len v pracovnom práve. Ochranu súkromia zamestnanca zaručuje aj Ústava SR, Občiansky zákonník a európske nariadenie GDPR.

Firma preto musí mať pre sledovanie vopred jasne určený účel, nesmie zbierať viac údajov, ako na daný účel nevyhnutne potrebuje, a musí splniť informačnú povinnosť voči zamestnancom. Celý postup tak stojí na zásadách zákonnosti, legitímnosti a primeranosti.

Pri rozsiahlom alebo systematickom sledovaní musí firma navyše posúdiť jeho vplyv na ochranu osobných údajov a dozor nad dodržiavaním pravidiel má na starosti Úrad na ochranu osobných údajov SR.

Prípad, ktorý určil pravidlá pre celú Európu

Najznámejšiu hranicu nastavil Európsky súd pre ľudské práva. Rumunský inžinier dostal od zamestnávateľa pokyn zriadiť si účet na Yahoo Messengeri na komunikáciu s klientmi. Firma cez sledovací softvér zistila, že cez neho písal aj snúbenici a bratovi, a prepustila ho.

Veľká komora súdu pomerom hlasov 11 ku 6 rozhodla, že tým bolo porušené jeho právo na súkromie a na rešpektovanie korešpondencie podľa článku 8 Európskeho dohovoru.

Súd zároveň vymenoval, čo musia národné súdy pri takýchto sporoch zvažovať: či bol zamestnanec vopred upozornený, či mal zamestnávateľ vážny dôvod, či nemohol použiť menej invazívny prostriedok a aký bol rozsah sledovania.

Podstatné je aj konštatovanie súdu, že „príkazy zamestnávateľa nemôžu zredukovať súkromný spoločenský život na pracovisku na nulu.“ Keďže Slovensko je viazané tým istým dohovorom, tento rozsudok je dôležitý aj pre slovenské súdy a firmy.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy