Kedy roboti nahradia ľudí?

A netýka sa to len typicky manuálnych prác, kde sme tento trend už mentálne spracovali. Čím ďalej, tým viac zasahuje robotizácia a automatizácia aj do zamestnaní v zdravotníctve, obchode, účtovníctve či práve. O automatizácii sme sa bavili s Peťom Augustiničom zo slovenského softvérového domu QBSW.

„Z automatizácie sa často robí veľký strašiak, ktorý nám chce vziať prácu. Nie je to ale úplne tak. Pozrite sa na to, aké technologické zázraky zažilo 20. storočie a aj napriek tomu stále trávime v práci osem hodín ako pred sto rokmi. Zaujímavé, nie? Treba si uvedomiť, že nové technológie a automatizácia nás nemajú nahradiť. Majú zabezpečiť, aby sme boli efektívnejší a produktívnejší,“ objasňuje Peťo. Vzápätí dodáva, že na rozdiel od počítača má človek aj kognitívne schopnosti, akými sú napríklad kreativita, empatia, schopnosť podnety zažívať či reagovať inštinktívne a mimo preddefinovaných cestičiek. Jasné, že existuje aj polemika o tom, či stroje dokážu napodobiť aj tieto kvality. „To už sme ale fakt trocha v sci-fi,“ smeje sa Peťo a pripomína, aby sme sa vrátili do súčasnosti.

Opakovanie je matka nudnosti?

Tento článok zrejme čítaš na compe, v mobile, prípadne na tablete. Práca bez týchto zariadení by v digitálnej ekonomike neexistovala. Nech už majú ľudia na starosti prideľovanie systémových prístupov, zákaznícku podporu, či riadia firmu, väčšia či menšia časť ich práce zahŕňa aj nudné a opakujúce sa úkony, ktoré žerú čas, netvoria hodnotu, znižujú produktivitu a efektivitu. Ale spraviť sa musia.

Biologický superpočítač, ktorý nosíme na krku, nás v tomto ohľade zrádza. Keď sa učíme nové veci, mozog si vytvára nové spojenia a odmeňuje nás entuziazmom, energiou a dobrým pocitom. Akonáhle začneme robiť opakovane tie isté veci, mozog začne využívať už existujúce „vychodené“ spojenia, stagnuje a my sa nudíme. Na druhej strane, presne v týchto nudných, ale jasne daných aktivitách sú počítačové mozgy oveľa lepšie, neunudia sa, nestratia pozornosť a nezačnú robiť chyby. Prečo by sme im teda neprenechali tieto úlohy, aby sme sa mohli sústrediť na činnosti, pri ktorých vieme využiť naše unikátne schopnosti?

„Obľúbeným buzzwordom pre odovzdanie nudných prác strojom je Robotic Process Automation (RPA). Znie to možno náročne, ale aj pravda je taká, že väčšina z nás už niekedy bola takýmto RPA programátorom. Zjednodušený príklad je excelovské makro alebo skript, ktorý po spustení vykoná zadané úkony. Keď sa však dostávame na troška vyšší level firemných systémov a komplexnej architektúry, obyčajné skripty už nestačia a nastupujú RPA systémy. Tieto systémy sú také „excelovské makrá na steroidoch“. Je to ako SMSky a Messenger – obe sú v princípe o posielaní textových správ, ale rozdiel vám asi vysvetľovať netreba,“ hovorí Peťo Augustinič.

Aké sú výhody robotizácie?

Peťo začne plusy RPA rovno vymenovávať: „Dokážu komunikovať medzi rôznymi firemnými systémami bez nutnosti nákladnej integrácie, majú jasne danú procesnú dráhu a k ich použitiu nie je potrebné vedieť programovať. Pracujú na takzvanej prezentačnej vrstve – automatizujú procesy, ktoré bežne vidíme a riešime na svojich obrazovkách. V praxi si bežný používateľ dokáže naklikať procesnú mapu a priamo demonštrovať ako jednotlivé úkony dnes rieši. RPA systém ho odsleduje a naučí sa vykonávať úlohu zaňho. Je to ako nový kolega, ktorý robí tú istú prácu, ale desaťkrát rýchlejšie, s nulovou chybovosťou a nepotrebuje miesto na sedenie a počítač.“

Typickým príkladom je teda vypĺňanie cestovných výdavkov. Po „zaškolení“ RPA systému dokáže systém otvoriť emailovú schránku, stiahnuť si faktúry za ubytovanie/cestovanie, cez rozpoznanie textu vytiahnuť z faktúr potrebné dáta, prihlásiť sa do firemného nástroja a nahodiť údaje.

„Tieto systémy majú enormné prínosy predovšetkým v úkonoch, ktoré vytvárajú malú hodnotu, no predstavujú vysoké riziko. Napríklad nahadzovanie faktúr do SAPu, práca s Master Data, nákup či HR manažment. Veľkú časť týchto backoffice aktivít dnes firmy outsourcujú do lacnejších destinácií a ušetria 5 – 10 % nákladov oproti lokálnym ľuďom. RPA systémy v priemere poskytujú až 25 – 40 % úsporu nákladov na tieto operácie. Ich využitie je možné v podstate kdekoľvek, kde ľudia pracujú so štruktúrovanými dátami a kde je proces štandardizovaný a silne regulovaný,“ dodáva Peťo na záver.

Pokrok, ktorý nové technológie prinášajú, nezastavíme. Hoci je pravda, že kvôli nemu niektoré pozície zaniknú a časť ľudí sa bude musieť naučiť pracovať inak, oveľa dôležitejšie je, ako nám tieto systémy uľahčujú život, zvyšujú efektivitu a umožňujú nám sústrediť sa na prácu, ktorá nás stimuluje, baví a dáva zmysel. Preto by sme sa automatizácie nemali báť, ale naplno využiť výhody, ktoré prináša.

Zdroj: TS