Kedysi to bolo najšpinavejšie mesto na Slovensku. Namiesto magnezitky tu mala stáť IKEA, ostala však len čierna diera

  • Košice nie tak dávno trápilo „zamorené“ ovzdušie. Po sťažnostiach magnezitku museli zatvoriť
  • Proti magnezitke bojoval aj exprezident Rudolf Schuster, ktorý bol ešte pred touto funkciou primátorom Košíc
  • Na Magnezitárskej mala stáť IKEA, kvôli pozemkom tam nestojí nielenže švédsky obchod, ale doslova „nič“
magnezitka
Mesto Košice/kosice-estranky.sk
  • Košice nie tak dávno trápilo „zamorené“ ovzdušie. Po sťažnostiach magnezitku museli zatvoriť
  • Proti magnezitke bojoval aj exprezident Rudolf Schuster, ktorý bol ešte pred touto funkciou primátorom Košíc
  • Na Magnezitárskej mala stáť IKEA, kvôli pozemkom tam nestojí nielenže švédsky obchod, ale doslova „nič“

Metropola východu patrí síce k najkrajším, ale určite nie k najčistejším mestám na Slovensku. Košice boli kedysi dokonca najšpinavšie. Môžu za to magnezitárske závody.

Pred viac ako sto rokmi bolo v Košiciach magnezitové ložisko, ktoré sa nachádzalo v lokalite Bankov. Známe už bolo koncom 19. storočia, no prvá prevádzka v závode bola spustená v roku 1911. Mal dokonca mlyn na drvenie páleného magnezitu.

Legendárna storočná liečebňa v Tatrách opráši zašlú slávu. Po rokoch chátrania sa dočká rekonštrukcie

Podľa informácií portálu Košice.online surový magnezit z Bankova dovážali konské poťahy a jeho produkcia predstavovala neuveriteľných 17- až 18-tisíc ton páleného magnezitu ročne, pričom sa vyvážal až do USA a Nemecka.

Magnezitárske mesto

Počas prvej svetovej vojny si magnezitka dala „pauzu“, mnohé zariadenia boli totiž zničené. Po vojne sa však závod opäť obnovil, no keď vrcholila druhá svetová vojna, bol vykradnutý a spustošený.

Netrvalo však dlho a začala výstavba nového, a to v blízkosti Košíc (teraz to už je súčasť mesta, pretože sa za roky rozrástlo) na území obce Ťahanovce. Prevádzka bola spustená v roku 1951. Portál Čierne diery informuje, že tam do roku 1990 pracovali 4 rotačné pece, dve potom odstavili.

Do obdobia začatia prevádzky VSŽ boli Slovenské magnezitové závody najväčším výrobným závodom na území mesta. Prevádzka bola definitívne odstavená v roku 1996.

Krásne, ale špinavé

Dovtedy ponúkala prácu mnohým ľudom z Košíc a okolia a patrila medzi najväčších zamestnávateľov. Neskôr sa však košická magnezitka stala „symbolom“ znečistenia ovzdušia a Košice patrili k najšpinavším mestám na Slovensku. Stačilo, že len trochu zafúkal vietor, ktorý je pre Košice viac ako charakteristický a magnezitka „zamorila“ obytné zóny aj parky.

Korzár informuje, že v roku 1992 bol štátny podnik Slovenské magnezitové závody sprivatizovaný a rozdelený na viacero samostatných štátnych podnikov a o rok na to vznikol štátny podnik Košický magnezit. V 90. rokoch sa o ňu začali zaujímať ekologickí aktivisti. Veľkú zásluhu na tom mal aj vtedajší primátor mesta a neskôr prezident SR Rudolf Schuster.

Bojovník proti magnezitke

V roku 2011 pre Aktuality povedal, že Košice boli v 70. rokoch najšpinavším mestom vo vtedajšom Československu. „Ostrava bola na tom lepšie z hľadiska ovzdušia ako Košice. Viem to, lebo som si nechal robiť tajné merania. 150 ton na kilometer štvorcových bola norma. A to na rok. V Košiciach v centre mesta bolo 450 ton. Trojnásobne prekročenú normu nemala ani Ostrava.“

Schuster sa stal bojovníkom proti magnezitke. Dal si urobiť analýzu škodlivosti magnezitového prachu na ľudský organizmus. „V tom čase robiť takéto prieskumy bolo nebezpečné. Keď som už mal výsledky, začali sa robiť pokusy na potkanoch. Prach sa im dostal do srdcového svalu. Dokázalo sa, že deti, ktoré sa v okolí rodili, boli menšie. Nemohlo sa to však publikovať,“ dodáva pre portál.

V roku 1996 magnezitka na Bankove a niekoľko dní aj v Ťahanovciach bola pozastavená. Stalo sa tak aj na základe sťažností Košičanov a Schuster rozhodol, že jej činnosť zastaví. Každé rozhodnutie má svoje následky a ani toto nebolo výnimkou. O prácu prišli stovky ľudí.

Rekonštrukcie sa objekt nedočkal

Korzár informuje, že v roku 1998 Košický magnezit kúpila za symbolickú cenu firma Komag, a. s., kde mala 49 % akcií Všeobecná úverová banka ako najväčší veriteľ, rovnakým podielom disponovali aj VSŽ, ale o rok na to vstúpila do konkurzu. No za svoj život vystriedal objekt mnohých majiteľov.

Magnezitka sa nikdy do rekonštrukcie nedostala a stalo sa z nej len miesto duchov. Objekt chátral a chátra dodnes. Rozkradli ho zlodeji a zničili ho vandali. 

V roku 2005 sa hovorilo o výstavbe priemyselného parku a tri roky na to tam mala byť elektráreň či závod na autofiltre, v roku 2011 sa o elektráreň snažil aj podnikateľ Július Rezeš.

Mala tam byť IKEA

V roku 2009 sa hovorilo o tom, že mesto malo poskytnúť jednému investorovi zdevastované plochy bývalej magnezitky s rozlohou 80 hektárov, ktoré bolo treba dekontaminovať. Podľa Trendu tam Košice plánovali umiestniť aj záchytné parkovisko, terminál verejnej dopravy a stanicu lanovky na Bočiar.

Je to Ikea, a či Zomri? Obchodný dom baví slovenský internet svojím novým produktom

Riaditeľ expanzie firmy Inter Ikea Centre Group (IICG) pre ČR a SR Vladimír Bereš v tom čase rozmýšľal nad výstavbou IKEA práve v Košiciach na mieste magnezitky. Bola to totiž najreálnejšia možnosť. Trend vtedy informoval, že Územný plán Košíc počíta s využitím hnedých plôch na zriadenie podobného multifunkčného centra, aké plánuje IKEA. Celý areál sa navyše nachádza v blízkosti tradičnej rekreačnej zóny – Anička.

Nakoniec z toho nič nebolo, pre náročnú a komplikovanú situáciu s pozemkami nakoniec investor do výstavby nešiel. Na východe teda nie je IKEA a chátrajúci objekt ešte viac schátral. Čo tam bude a ako sa Košičania popasujú s týmto objektom nie je ešte jasné.

Zdroje: Korzár, Košice.online, Čierne diery, aktuality.sk, Trend

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK