Krí­za menom star­tup

Michal Štencl / 21. januára 2016 / Business

Ten, kto ma pozná, by si pomys­lel, že som veľ­kým fanú­ši­kom star­tu­pov. Napo­kon som jeden zalo­žil a stá­le vediem menom Sygic. Ten, kto má pozná lep­šie, vie, že je to o čosi zlo­ži­tej­šie a som fanú­ši­kom pod­ni­ka­te­ľov v pra­vom slo­va zmys­le.

Posled­né roky exis­tu­je feno­mén slo­vom star­tup, kto­rý sa stal život­ným štý­lom mno­hých ľudí. Dokon­ca do takej mie­ry, že nie­kto­rí ich majú až 2 – 3 súčas­ne. Ako­by to bola pýcha ich mať čo naj­viac. Prav­da je však opač­ná. Čím väč­ší focus, tým väč­šia šan­ca na úspech.

Pre mňa je však pod­ni­ka­teľ člo­vek, kto­rý sa roz­hod­ne ris­ko­vať svo­je vlast­né penia­ze. Jeho prvý­mi inves­tor­mi sú rodin­ní prí­sluš­ní­ci. Je to člo­vek, kto­rý si nevie pred­sta­viť samé­ho seba byť ďalej zamest­na­ným a je to člo­vek, kto­rý pra­cu­je 18 hodín den­ne na všet­kom, čo je nut­né, aby našiel prvé­ho zákaz­ní­ka. Je to člo­vek, kto­rý sa na začiat­ku vzdá­va všet­ké­ho, čo ho baví v pros­pech svo­jich ľudí, prá­ve pre­to, že vie, že ľudia sú naj­lep­ší v tom, čo baví ich. Prvé penia­ze okam­ži­te inves­tu­je do nových ľudí, kto­rých príj­me. 5 rokov nebe­rie plat.

Je to člo­vek, kto­rý si nevie pred­sta­viť networ­ko­vať, pre­to­že nestí­ha kres­liť svo­je sny a spo­čiat­ku spí 6 hodín den­ne. Je to člo­vek, kto­rý nemô­že stí­hať čítať TechC­runch, pre­to­že by ho tie­to sprá­vy zby­toč­ne roz­la­ďo­va­li pred jeho vlast­nou vízi­ou a nemá na ne ani čas. Necho­dí na pred­náš­ky o star­tu­poch. On star­tup žije.

stencl3 (1)

Je to, člo­vek kto­rý sa vzdal tak­mer všet­ké­ho, má tes­ne penia­ze aby pre­žil mesiac. Jeho cha­riz­ma a zápal pre vec sú však také sil­né, že doká­že pre­sved­čiť ostat­ných ľudí aby mu dôve­ro­va­li a pra­co­va­li pre neho za malý plat a vidi­nu akcí a budúc­nos­ti. Nebol taký napo­kon aj Mark Zuker­berg, kto­rý zapla­til za gra­fi­ty v jeho offi­ce akci­ami?

Toto všet­ko je pre mňa pod­ni­ka­teľ. A prá­ve mám to šťas­tie, že aj také­to prí­be­hy čítam na pod­ni­ka­te­ľo­vi roka od spo­loč­nos­ti E&Y a čudu­jem sa, pre­čo tam nie­sú sko­ro žiad­ni star­tu­pis­ti novej gene­rá­cie.

Nedáv­no mi pri­šiel e-mail od nové­ho poten­ciál­ne­ho kole­gu, kto­rý napí­sal, že dostal luk­ra­tív­nu ponu­ku do star­tu­pu, kto­rý prá­ve naraj­zo­val penia­ze. Dosta­ne vyš­ší plat, väč­šie bene­fi­ty a veľ­mi sa neza­po­tí. Vte­dy sa pre mňa svet zasta­vil a začal som si vší­mať ďal­šie drob­nos­ti, kto­ré záko­ni­te vedú ku krí­ze.

Začni­me ale pod­sta­tou. V roku 2008, pri vypuk­nu­tí obrov­skej krí­zy sa roz­ho­dol Fed spät­ne doda­niť všet­kých pod­ni­ka­te­ľov zave­de­ním kvan­ti­ta­tív­ne­ho uvoľ­ňo­va­nia a spus­tiť tak inflá­ciu. QE fun­gu­je tak, že vyku­pu­je dlho­pi­sy od bánk, čím im defac­to pri­dá­va cash na balan­ce she­et. Záro­veň zní­žil svo­je úro­ko­vé sadz­by na 0, čím vytvo­ril ban­kám tlak inves­to­vať tie­to penia­ze mimo úlož­ky Fedu. Ban­ky sa zacho­va­li pres­ne tak, ako Fed oča­ká­val a zača­li tie­to penia­ze vkla­dať do fon­dov, prí­pad­ne do akci­ových trhov, kto­ré zača­li rásť a fir­my mali zjed­no­du­še­ný prí­stup k finan­co­va­niu.

Graf ras­tu akcií, za 6 rokov od roku 2002 do roku 2008 pred krí­zou vyze­ral nasle­dov­ne pri dosia­hnu­tí maxi­ma NYSE Com­po­si­te 10.000 až po násled­ný pád na jeho kon­ci. Obrá­zok niž­šie.

Kriza 2008

Graf ras­tu akcií, za 6 rokov od roku 2009 do roku 2015 vyze­ral nasle­dov­ne pri dosia­hnu­tí maxi­ma NYSE Com­po­si­te 11.000. Obrá­zok niž­šie.

2015
Máte pocit, že som sa zby­toč­ne 2x zopa­ko­val? Nie. Hovo­rí­me o dvoch roz­lič­ných obdo­biach – náram­ne sa podo­ba­jú­cich.
Poď­me ale ďalej.
Medzi fon­da­mi sú VCs, kto­rí tie­to penia­ze ďalej umiest­ňo­va­li do star­tu­pov. Nie­kto­ré dosta­li mili­ón, iné desať, ďal­šie 100 a nie­kto­ré dokon­ca miliar­dy dolá­rov. Áno- miliar­dy dolá­rov. Čím ďalej čas ply­nul, tým bolo takých s miliar­do­vý­mi valu­ácia­mi viac. K tomu dopo­moh­li akvi­zí­cie typu FB a What­sApp a zro­di­li sa nové uni­cor­ny – teda star­tu­py s miliar­do­vý­mi valu­ácia­mi.

Do minu­lé­ho roku to bola spa­ni­lá jaz­da, keď­že také­to penia­ze boli zadar­mo a nikto ich nepý­tal späť. Prob­lém však nastá­va dnes. Ako­náh­le sa eko­no­mi­ka pre­hrie­va. Fir­my nie­sú schop­né pri­jať nových kva­lit­ných zamest­nan­cov. Dopyt po ľuďoch je vyš­ší ako schop­nosť škols­tva akej­koľ­vek kra­ji­ny ich gene­ro­vať. Pro­fe­sia na Slo­ven­sku hlá­sa naj­viac pra­cov­ných ponúk v his­tó­rii a star­tu­py ponú­ka­jú exklu­zív­ne balí­ky pre nových zamest­nan­cov, bez schop­nos­ti zaro­biť na seba 1 euro. Teda pres­ný opak pod­ni­ka­te­ľa, ako ho vní­mam ja.
Screen Shot 2016-01-21 at 12.35.26
Čo bude nasle­do­vať…
Ak si nie­kto­rí z Vás pamä­ta­jú, nie­čo podob­né sme zaži­li v roku 2008, kedy ľudia pre­chá­dza­li z jobu do jobu aj 3-krát počas roka a vždy dosta­li o 5tis. SK vyš­ší plat.
Mám pre­to za to, že prí­de ďal­šia veľ­ká krí­za odštar­to­va­ná prvým uni­cor­nom, kto­rý na IPO nezís­ka ani polo­vič­nú valu­áciu voči valu­ácii posled­nej inves­tí­cii. Ten­to kok­tejl bude pod­po­re­ný zvý­še­ný­mi úro­ko­vý­mi sadz­ba­mi Fedu, rop­nou krí­zou a krí­zou v Číne. Na kaž­dú krí­zu je potreb­ná väč­šia sku­pi­na nega­tív­nych fun­da­men­tov a blí­ži sa tá správ­na kon­šta­lá­cia.
Pod­ľa môj­ho názo­ru je najp­rav­de­po­dob­nej­ší nasle­dov­ný sce­nár.
  1. Eko­no­mi­ka je pre­hria­ta. Fir­my nedo­ká­žu pri­jí­mať nových zamest­nan­cov pre svoj rast napriek tomu, že gene­ru­jú zis­ky pre­to­že ich pri­jí­ma­jú fir­my, kto­ré tak­mer žiad­ne príj­my nema­jú.
  2. Fed zvy­šu­je úro­ko­vé sadz­by.
  3. Ban­ky pre­sú­va­jú časť zdro­jov na úlož­ky, čím sa stiah­ne časť peňa­zí z voľ­né­ho obe­hu.
  4. Akcie a bur­zy kles­nú o tre­ti­nu
  5. Ban­ky začnú tla­čiť na VCs aby im doká­za­li návrat­nosť svo­jich inves­tí­cii
  6. Keď­že väč­ši­na fon­dov je uzav­re­tá na 4 – 8 roč­né obdo­bie, počas kto­ré­ho si VCs účtu­jú 1,5% zo spra­vo­va­ných peňa­zí, fon­dy sa ponáh­ľa­li penia­ze umiest­niť. Tým ich umiest­ňo­va­li rých­lo a nie vždy pre­mys­le­ne, pri akých­koľ­vek valu­áciách. Zatiaľ sa však nič nede­je pre­to­že fon­dy vedú vir­tu­ál­nu hod­no­tu svo­jich star­tu­pov – nevy­sta­ve­nú trho­vé­mu pro­stre­diu. Prob­lém začí­na až teraz:
  7. Obdo­bie fon­dov sa blí­ži ku kon­cu a fon­dy začí­na­jú tla­čiť na fir­my, aby ich umiest­ni­li na bur­ze – IPO a doš­lo k lik­vi­di­te fon­du a násled­ne penia­ze vrá­ti­li ner­vóz­nym ban­kám.
  8. V tom­to čase sú však bur­zy už menej výkon­né, na trhu je o 1/3 menej peňa­zí. Star­tu­py sú násob­ne pre­ce­ne­né.
  9. Star­tu­py s milar­do­vou valu­áci­ou nie­sú ešte zis­ko­vé a potre­bu­jú ďal­šie finan­čé inves­tí­cie.
  10. Prvá spo­loč­nosť s miliar­do­vou valu­áci­ou nedo­siah­ne ani polo­vi­cu svo­jej pôvod­nej valu­ácie na IPO.
Prá­á­á­á­á­ásk.
VCs začnú pani­ká­riť. Ban­ky sa začnú pýtať, či ich fon­dy majú hod­no­tu ako sa dekla­ru­je. Zasta­via sa ďal­šie inves­tí­cie do star­tu­pov.
Všet­ky pre­za­mest­na­né star­tu­py s miliar­do­vý­mi valu­ácia­mi majú prob­lém dostať ďal­šiu inves­tí­ciu, pre­to­že inves­to­ri pre­sta­nú veriť v ich návrat­nosť. Inves­to­ri začnú tla­čiť na zis­ky. Kto vie, ten skú­si pre­dať spo­loč­nosť stra­te­gic­kým inves­to­rom.
Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk. Prá­á­á­á­á­ásk….
Nastal veľ­ký výpre­daj. Ľudia sa začnú pre­púš­ťať. Penia­ze už do star­tu­pov neplyn­nú a opäť je svet v krí­ze zva­nej star­tup bubb­le podob­nej dot com bubb­le. Tie, kto­ré tes­ne pred doš­lý­mi peniaz­mi našli stra­te­gic­ké­ho inves­to­ra si vydých­li, že to stih­li o 1min dva­násť.
Screen Shot 2016-01-21 at 12.35.10
Pre­ži­jú len tie, kto­ré sa dosta­li do zis­ku.
Graf niž­šie zobra­zu­je maxi­má a mini­má ame­ric­kej neza­mest­na­nos­ti. Čer­ve­ná čia­ra indi­ku­je neza­mest­na­nosť v USA, kto­rá bola napo­sle­dy podob­ne níz­ka asi pred 40 rok­mi. Spod­né mini­mum indi­ku­je pre­hria­tu eko­no­mi­ku a mini­mál­nu neza­mest­na­nosť, vrch­né maxi­mum je krí­za, kto­rá násled­ne pri­chá­dza s vyso­kou neza­mest­na­nos­ťou.
Ako je vidieť cyk­lus sa opa­ku­je, tak­mer s pres­nos­ťou 7 – 8 rokov. Posled­né mini­mum je dnes – naj­men­šie za posled­ných 40 rokov. Podob­né mini­mum bolo v roku 2008 a ďal­šie počas Dot-com bubb­le.
IMG_1465
Graf akci­ových trhov od roku 2002 – 2015. Niž­šie.
Akcie NYSE
Čo mys­lí­te vy? Exis­tu­je pred­po­klad, že čosko­ro je US opäť v opač­nej polo­he a začne masív­ne pre­púš­ťa­nie star­tu­pov?
Sle­duj­me teda vývoj akcí, Fedu, úro­ko­vých sadzieb a nechaj­me sa prek­va­piť.

Zdroj: michalstencl.com

Pridať komentár (0)