Účet za letné horúčavy dorazí až na jeseň: Analytik varuje, prečo sa sucho na poliach prejaví na cenovkách o 3 až 6 mesiacov

Extrémne teploty už dávno neznamenajú iba nepríjemné dni pri rozpálenom asfalte či vyschnuté polia. Keď horúčavy a nedostatok zrážok trvajú dlhšie, následky sa môžu postupne preniesť do cien potravín, nákladov firiem, energetiky či dopravy. A hoci zákazník v obchode zmenu nemusí pocítiť okamžite, finančné a komoditné trhy na zhoršené vyhliadky reagujú oveľa rýchlejšie.

Tohtoročné leto prinieslo do viacerých častí Európy vlny horúčav a obdobia nedostatku zrážok. Situáciu pozorne sledujú nielen poľnohospodári, ale čoraz viac aj investori.

„Keď sa dnes investori rozhodujú, kam vložiť svoje peniaze, nesledujú už len infláciu, úrokové sadzby či výsledky firiem. Čoraz väčšiu pozornosť venujú aj predpovedi počasia,“ upozorňuje analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš.

Dôvod je jednoduchý. Počasie môže ovplyvniť množstvo produkovaných plodín, ich cenu na svetových trhoch a následne aj náklady výrobcov potravín. Tento efekt pritom môže prísť až s niekoľkomesačným odstupom.

Horúčavy zasiahli úrodu, odhady idú nadol 

Jedným z prvých sektorov, ktoré dôsledky extrémnych teplôt pocítia, je poľnohospodárstvo. Podľa údajov, na ktoré upozorňuje Greguš, prinútili opakované vlny horúčav európskych analytikov znížiť prognózy úrody viacerých plodín. Pri kukurici na zrno a slnečnici išlo o revíziu očakávaných výnosov približne o 6-7 % smerom nadol, pri zimných obilninách približne o 1-4 %.

Problémom nie je iba samotná vysoká teplota. Rozhodujúce je, v akom období rastlinu zasiahne a či sa pridá aj nedostatok vody. „Podľa JRC MARS zasiahli horúčavy plodiny počas jednej z najcitlivejších fáz ich vývoja – kvitnutia a tvorby zrna,“ uvádza.

V kombinácii s nedostatkom zrážok klesá množstvo vody v pôde, rastliny produkujú menej biomasy a môže sa znižovať ich konečný výnos. Takýto vývoj je dôležitý aj pre Slovensko. Greguš upozorňuje, že spolu s Českom a Rakúskom patríme medzi krajiny, kde vysoké teploty a nízka pôdna vlhkosť zvýšili vodný stres letných plodín.

Vysoké teploty nerobia problémy len na poli

Sucho však nezasahuje iba plodiny, ktoré sa neskôr objavia priamo na pultoch obchodov. Nižšia produkcia krmovín môže zvýšiť náklady aj chovateľom hospodárskych zvierat.

Podľa údajov citovaných v analýze XTB odhaduje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora celkové straty v prvovýrobe mlieka v tomto roku na viac ako 95 miliónov eur.

Ak farmári nemajú dostatok vlastných krmovín, musia ich nakupovať alebo dovážať. Vyššie náklady sa následne môžu prenášať do výroby mliečnych výrobkov, mäsa či ďalších potravín.

„Slabšia úroda krmovín znamená vyššie náklady na ich nákup alebo dovoz, ktoré sa postupne premietajú aj do výroby mlieka, mäsa či ďalších potravín,“ vysvetľuje analytik.

Podobný mechanizmus sa môže objaviť aj v ďalších sektoroch. Extrémne horúčavy zvyšujú spotrebu elektriny na klimatizáciu, nedostatok vody môže komplikovať výrobu či dopravu a nízke hladiny riek môžu predražiť prepravu niektorých surovín. Výsledný účet tak nemusí zostať iba pri cenách zeleniny alebo obilnín. Vyššie vstupné náklady sa môžu postupne premietnuť aj do niektorých služieb a výrobkov.

Koniec pekelných horúčav na Slovensku: Teploty spadnú aj o viac ako 10 stupňov, meteorológovia vydali varovania

Znamenajú vysoké teploty automaticky drahšie potraviny?

Nie. Jedna vlna horúčav sama osebe ešte neznamená, že všetky potraviny o niekoľko mesiacov dramaticky zdražejú. Európsky trh nie je izolovaný a výslednú cenu ovplyvňuje množstvo ďalších premenných. Rozhodujúca bude úroda v iných častiach sveta, množstvo zásob z predchádzajúcich rokov, možnosti dovozu, ceny energií, dopravy, kurz mien aj spotrebiteľský dopyt.

„To však neznamená, že každá vlna horúčav automaticky povedie k prudkému zdraženiu potravín,“ upozorňuje Greguš.

Zároveň sa však mení spôsob, akým ekonómovia a investori o počasí premýšľajú. Extrémne javy už nie sú iba lokálnym problémom farmárov. Pri dostatočnom rozsahu sa môžu preniesť do inflácie, priemyslu, energetiky či hospodárskeho rastu.

Pre bežného Slováka je preto najdôležitejšie, že účinok nemusí byť okamžitý. Medzi vyschnutým poľom a vyššou cenovkou v obchode môže uplynúť niekoľko mesiacov. Ako to zhrnul Greguš: „To, čo sa dnes začína na vyschnutom poli, sa o niekoľko mesiacov môže prejaviť na cenovke v obchode.“

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska